Denník N

Zakázať prijímanie neočkovaných detí do škôlky? (anketa s expertmi)

Ako by mal štát bojovať proti poklesu zaočkovaných detí? Mal by stopnúť prijímanie neočkovaných detí do škôlok alebo by mali rodičia platiť za ochorenie, proti ktorému sa dá zaočkovať? Pýtali sme sa lekárov aj právnikov.

Otázky: 

1. Malo by sa zakázať prijímanie detí do škôlky/školy, ak nie sú očkované?

2. Aké postihy treba zaviesť, aby sa zastavil pokles očkovaných detí? 

Peter Kováč, lekár a právnik

1. Neočkované deti predstavujú pre ostatných členov detského kolektívu zvýšené zdravotné riziko. Preto by deti, ktoré neboli zaočkované, nemali prijímať do žiadneho kolektívneho detského zariadenia. Výnimku by som urobil len u tých, ktoré neboli zaočkované pre kontraindikácie očkovania.

2. Rodičia, ktorí vyzdvihujú slobodu v očkovaní, by mali túto svoju slobodu dotiahnuť do dôsledkov. So slobodou odmietnuť očkovanie je spojená aj možnosť zomrieť na infekčné ochorenie rovnako ako v stredoveku. Na internete koluje aj názor, že rodičia by mali očkovať len tie deti, ktoré si chcú nechať. Myslím si, že z verejného zdravotného poistenia by sa nemali hradiť náklady na liečbu ochorenia, proti ktorému je zamerané povinné očkovanie. Samozrejme, okrem tých detí, ktoré očkovať nemožno zo zdravotných dôvodov. Len pre informáciu – náklady na očkovanie proti osýpkam sú do dvoch eur na osobu, náklady na liečbu osýpok môžu dosahovať stonásobky nákladov na očkovanie.

Mário Moro, pediater Trnava, 1. viceprezident Asociácie súkromných lekárov SR

1. Pokiaľ viem, aj vo svete je problém s prijatím dieťaťa do kolektívu, ak nie je zaočkované. To čiastočne problém rieši.

2. Pokuty, si myslím, tento problém neriešia. Malý vplyv má vzdelávanie, ľudia, ktorí odmietajú očkovanie, sú tak negatívne ovplyvnení, že akýkoľvek rozumný argument nezaváži. Najlepším argumentom je negatívna skúsenosť s ochorením, ale to je, bohužiaľ, to najhoršie aj pre dieťa a okolie.

Ján Mikas, hlavný hygienik, Úrad verejného zdravotníctva

1. Takéto opatrenie je jednou z možností, na prípadnú zmenu legislatívy však najprv musí prebehnúť odborná diskusia o prípadnej efektivite takéhoto kroku.

2. Úrad verejného zdravotníctva chce pokračovať cestou vzdelávania rodičov. Odporúčam rodičom, ktorí nedali zaočkovať svoje deti z dôvodu zavádzajúcich informácií a argumentov antivakcinačných aktivistov, aby kontaktovali ich pediatra, prípadne miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a prediskutovali možnosť zaočkovania svojich detí. V tejto súvislosti už Úrad verejného zdravotníctva listom kontaktoval aj Slovenskú lekársku komoru, Slovenskú lekársku spoločnosť a Asociáciu súkromných lekárov SR, s cieľom informovať o aktuálnej situácii vo výskyte osýpok a ich možnom výskyte aj v Slovenskej republike.

Ivan Humeník, právnik z h&h Partners, ktorý sa zaoberá medicínskym právom

1. Je to skôr spoločenská ako právna otázka. V rámci legislatívy EÚ sú známe krajiny, ktoré  umožňujú neprijať riaditeľovi školského zariadenia dieťa, ktoré neabsolvovalo určené očkovania. Som názoru, že takáto úprava by v prípade jej správneho formulovania nebola v rozpore s ústavou.

2. Z dlhodobého hľadiska je najúčinejším nástrojom zrozumiteľná komunikácia zo strany štátu k občanom o dôvodoch a účinkoch očkovania na ochranu zdravia očkovaného a ochranu verejného zdravia (zdravia spoločnosti). Takáto komunikácia by nemala byť nárazová, ale systematická, štát by mal vytvoriť taký komunikačný rámec, v ktorom by rodičia mohli získať relevantné a zrozumiteľné odpovede na svoje otázky. Komunikácia by mala pozostávať z vyrovnaných informácií – teda nielen o pozitívach očkovania, ale aj o možných nežiaducich účinkoch. Posledných 60 rokov ukazuje, že očkovanie je efektívnym nástrojom ochrany verejného zdravia pred vážnymi ochoreniami. Túto správu by mal štát komunikovať. Som presvedčený, že zvýšeniu preočkovanosti obyvateľstva nepomôže represia, ale kreatívna prevencia a ponúknutie relevantných a zrozumiteľných informácií. Za úvahu by v blízkej budúcnosti stálo nakoncipovanie odškodňovacej schémy pre pacientov, u ktorých by sa prejavili nežiaduce účinky očkovania (takéto schémy fungujú vo viacerých štátoch EÚ, napríklad v Rakúsku, Nemecku, Anglicku a podobne). Štát by mal garantovať, že sa za pacienta, ktorý s cieľom ochrany verejného zdravia utrpel škodu, spoločnosť postaví. Odškodňovací mechanizmus z môjho pohľadu nepredstavuje len mechanizmus finančného odškodnenia, ale aj dôležitý morálny signál členom spoločnosti.

Peter Visolajský, pediater v nitrianskej fakultnej nemocnici

1. V USA sa to ukázalo ako veľmi efektívne. Zvýšilo by to zaočkovanosť a chráni to aj deti v škôlke, lebo neočkované deti sú pre ostatných rizikom. Aj dnes je v zákone, že dieťa má byť nerizikové, ale dieťa, ktoré nie je očkované, je rizikové. Len ten zákon je bezzubý.

2. Rodičia by mali vidieť následky neočkovanosti – ako na to doplatia. To sú prípady, kde deti na to, že ich rodičia sa zle rozhodli, doplatili, a to aj na Slovensku. Keď sa povie: dajte dieťa očkovať, lebo ochorie, veľa ľudí si to nevie predstaviť. Keby videli následky u tých, ktorí odmietli očkovanie, myslím, že by zmenili názor. Druhá vec je, že sa treba pozrieť, na čo deti umierali, kým sa tu neočkovalo, je to obrovský rozdiel oproti tomu, ako je to dnes. Obrovské množstvo detí sa zachránilo.

Zuzana Krištúfková, vedúca Katedry epidemiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

1. Ak štát hradí očkovanie a rodičia to odmietnu, tak nemajú mať výhody vyplývajúce zo štátnych škôlok. Tieto deti by mali mať osobitné súkromné škôlky, kde by boli len neočkované deti. Dnes neočkované deti zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvorí väčšina očkovaných. To považujem za nemorálne. Očkovací stav dieťaťa by mal byť kontrolovaný aj v prípade, že dieťa chce navštevovať záujmové krúžky a iné kolektívne aktivity.

2. Úplne najúčinnejšie by bolo, aby rodičia hradili náklady na liečbu v prípade, ak dieťa ochorie na chorobu, proti ktorej nebolo očkované. Aby sa liečba neplatila z verejného zdravotného poistenia.

Martin Olej, pediater 

1. Zaočkovanosť u nás klesá. Rodičia detí sú ovplyvnení informáciami z nemedicínskeho prostredia. Po prvé z anonymného internetu a po druhé bulvárnym spracovaním témy očkovania niektorými médiami. Nepochybne aj mediálny obraz zdravotníkov a zdravotníctva prispieva k nedôveryhodnosti oficiálnych medicínskych tvrdení a vyhlásení.

2. Otvorila sa Pandorina skrinka a cesta naspäť je ťažká. Myslím si , že by pomohol prístup, aký je v niektorých krajinách bežný. Napríklad ak rodič odmietne očkovanie, dieťa má problém s umiestnením do štátnych škôl, alebo sa musí spolupodieľať na dôsledkoch ochorení, ktoré sú preventabilné. Neočkované dieťa má niekedy problém vycestovať do niektorých krajín (napríklad USA). Štát však okrem stanovenia povinnosti očkovania by mal  deklarovať a aj zaručiť, že zoberie na seba v plnom rozsahu náhradu možných nežiaducich účinkov, ktoré v niektorých prípadoch po očkovaní môžu vzniknúť.

Povinné očkovanie

Slovensko

Teraz najčítanejšie