Tajomné protimigrantské stránky ľahko preniknú medzi desiatky tisíc ľudí
Dôležitým hráčom v informačnej vojne nie sú iba konšpiračné weby, ale aj facebookové stránky, ktoré v ľuďoch udržiavajú pocit, že migranti sú problém číslo jeden.
Česká facebooková stránka Bubáci v Evropě ponúka všetko, čo radikálny odporca migrantov môže potrebovať. Niekoľkokrát denne zdieľa články o tom, ako migranti, prípadne Rómovia, robia výtržnosti alebo sa proti nim búria miestni obyvatelia.
V komentároch je prvoplánová irónia a vulgarizmy. Výraz nemeckej kancelárky Merkelovej na fotke prirovná k „pytlu pořádně přezrálych sr*ček“, utečencov označí za„uprchlívaky“, účastníkov víkendového protifašistického pochodu v Bratislave za „vyfetované hlavy“. Vysmeje sa aj z hladujúcich detí v Afrike.
„Černouškům v Africe se prý zase začali z hladu nafukovat bříška, a tak všechny naše televize opětovně vytáhly z archívů toto video a začali nás mocně mediálně masírovat,“ napíše k článku o tom, že v Afrike hrozí smrť 1,4 milióna deťom hladom.
Keď oslovím administrátora (alebo administrátorku) stránky, či by prezradil svoje meno, príde vyhýbavá odpoveď, že by to bolo riskantné. „Situácia je doslova každý deň horšia, takže vám musí stačiť informácia, že sme niekoľkí jedinci, ktorí sú hrdí na Európu a na všetko, čo dokázala,“ napíše administrátor.
Chcem sa ešte spýtať, či sa za túto činnosť hanbí, keď zostáva v anonymite. Už to nestihneme. Administrátor nás nazve „slniečkarmi“ a „pomätencami“ a dá nás zablokovať.
Populárna stránka
O stránke Bubáci v Evropě ste možno nepočuli, je však aj tak možné, že k vám takéto príspevky prenikli. Stránka má viac než 33-tisíc fanúšikov z Česka i Slovenska, tým sa to však nekončí. Za jeden týždeň jej príspevky komentovalo, zdieľalo alebo „lajkovalo“ až 40-tisíc unikátnych užívateľov. Vďaka tomu sa mohli zobraziť mnohým ďalším, ktorí ju ani nemusia aktívne sledovať – stačí, že medzi priateľmi majú človeka, ktorý na jej príspevky reaguje.
Bubáci v Evropě sú len jednou zo stránok, ktoré pomáhajú vytvárať predstavu, že migranti sú pre Čechov a Slovákov hrozbou číslo jedna, hoci ich sem prišlo iba minimum. Do rovnakej kategórie patria aj Hlasuji pro czexit, Evropa Evropanům, We are here at home, či Welcome to reality.
Neexistujú dôkazy, že by boli prepojené, štýl ich práce je však podobný. Zdieľajú články, obrázky alebo videá s vopred jasným vyznením: migranti a Európska únia v nich vystupujú ako škodcovia, politici, ktorí proti tomu bojujú, ako posledná nádej.
Ich administrátori komunikujú jazykom ulice, voľne šíria aj príspevky, ktoré by bežné médiá pre agresivitu, vulgárnosť a neznášanlivosť nezverejnili. Niektoré stránky dávajú dokonca najavo, že riešením by bolo migrantov rovno strieľať.
Foto: Najmenej rok starý obrázok neznámeho pôvodu zdieľaný antiimigrantskou stránkou We are here at home:
K príspevkom často pridajú svoj vlastný komentár a vyzvú fanúšikov, aby ich šírili ďalej. „Sú to stále rovnaké frázy: buď je im povedané, že sa to musí dostať medzi čo najviac ľudí, alebo im napíšu, že mediálny mainstream o tom akože mlčí,“ hovorí analytik Robert Roman Máca z českého think tanku Evropské hodnoty, ktorý sa týmto stránkam venuje.
Silnejšie než médiá
Denník N sledoval a monitoroval aktivity protimigrantských stránok počas februára, keď boli ich témou nepokoje na parížskych predmestiach, výtržnosti vo Švédsku či podpora Slovenky Sheily Szmerekovej, ktorú zatkla polícia pre video s močením na Korán a opakované vyhrážky moslimom.
Výsledok? Napríklad na stránku Hlasuji pro czexit posledný februárový týždeň zareagovalo až 50-tisíc ľudí, na stránku Evropa Evropanům 15-tisíc ľudí a na stránku Welcome to reality 12 500 ľudí. Títo ľudia ich príspevky buď aktívne komentovali, „lajkovali“, alebo ďalej zdieľali.
Pre ilustráciu, aký je výkon slovenských médií na Facebooku: na príspevky stránok Sme.sk, Noviny.sk alebo Televízia TA3 za rovnaké obdobie reagovalo do 20-tisíc užívateľov.
Tieto čísla môžu kolísať, trend je však jasný: desiatky tisíc Čechov a Slovákov sú naučené príspevky protimigrantských stránok šíriť medzi svojich známych. To je dobrý predpoklad, aby mohli naberať stále nových fanúšikov.
Na prevádzku týchto stránok stačí pár skúsenejších administrátorov, ktorí sa im môžu venovať aj vo voľnom čase. Sami žiadny obsah nevytvárajú, nezisťujú informácie, nenatáčajú vlastné videá. Takmer všetko preberajú z iných zdrojov. Skopírujú odkaz na článok alebo video, ktoré sa im hodí, a posunú ho svojim fanúšikom.
„Na Facebooku dnes nie je dôležitý iba ten, kto informácie produkuje. Niekedy dokonca dôležitejšími sú ľudia, stránky alebo skupiny, ktoré sa starajú o to, aby sa takéto informácie rozšírili medzi masy ľudí,“ hovorí aktivista a učiteľ Juraj Smatana, ktorý sa dlhodobo zaoberá internetovou propagandou.
Hlavný trik: upriamiť pozornosť
Väčšina príspevkov je pravdivá. Problémom spojeným s migrantmi sa bežne venujú tradičné médiá aj dezinformačné médiá, týmto facebookovým stránkam stačí len preberať ich články.
Rozdiel je v miere. Tradičné médiá sa venujú aj iným spoločenským problémom, vrátane bežnej kriminality, bez ohľadu na to, kto ju robí. Na Facebooku sa však masovo šíria obvykle len prípady s migrantmi.
„Propaganda zďaleka nie je iba o hoaxoch. Ten hlavný trik dnes spočíva v upriamovaní pozornosti na migrantov, ktorí sú pre nás okrajovým problémom,“ dodáva Smatana.
Kotlebovci ovládajú na Facebooku zhruba 140 stránok
Aj klasické hoaxy však stále hrajú svoju úlohu. Keď niektoré protimigrantské stránky nemajú práve vhodný príspevok, ako migranti robia výtržnosti, tak si ho môžu primyslieť.
Príklad? Stránka Hlasuji pro czexit v januári vyzvala fanúšikov, aby zdieľali blog o nepokojoch v talianskom stredisku pre migrantov. Podľa fotografie to vyzeralo, že migranti pobehovali ulicami a zapaľovali autá.
V skutočnosti išlo o záber starý trištvrte roka. Zachytával násilný protest obyvateľov Francúzska proti zákonníku práce.
Iný príklad: stránka Welcome to reality zdieľala začiatkom marca dvakrát po sebe video nepokojov v Paríži. Bol pod ním text, ktorý oznamoval, že „ľudia v celej Európe riešia v posledných dňoch a týždňoch zásadný problém s pribúdajúcimi migrantmi“.
Video vzbudzovalo dojem, že zachytáva aktuálne výtržnosti, v skutočnosti to bola nahrávka z júla 2014. Na záberoch boli scény z protiizraleského pochodu, ktorý v Paríži organizovali sympatizanti Palestíny ako reakciu na obnovenie bojov v Gaze.
Islamofób medzi moslimami
Kto za týmito stránkami stojí? Ich pozadie je rôzne a niekedy plné paradoxov. Analytik Roman Máca vlani zistil, že stránka We are here at home je spojená s mužom menom Petr Mančík.
Pôsobil vo firmách zaoberajúcich sa internetovým marketingom, dobre teda môže poznať fungovanie sociálnych sietí. „Nie je bežným občianskym aktivistom, ale skúseným profesionálom,“ napísal Máca.
Stránka We are here at home patrí k najúspešnejším, v súčasnosti má viac než 80-tisíc fanúšikov. Dlhodobo straší pred moslimami, pritom Mančík podľa Mácových zistení žije, alebo donedávna žil, v Spojených arabských emirátoch.
„Je pozoruhodné, keď za takouto stránkou, zameranou proti moslimom, stojí osoba, ktorá žije medzi moslimami. Dokonca na osobnom profile zdieľal fotky, na ktorých je so svojimi moslimskými kamarátmi,“ poznamenal Máca.
Iným príbehom je stránka Hlasuji pro czexit. Tá sa otvorene hlási k podpore českého populistu Tomia Okamuru, poslanca, ktorý programovo stavia na silnom odpore k migrácii, Rómom a Európskej únii. Jej administrátori pravidelne zdieľajú pochvalné články o Okamurovi, ako profilovú fotku majú záber z mítingu Okamurovho hnutia SPD.
Vedenie Okamurovej strany sa však k stránke nehlási. „Nemáme s ňou nič spoločné,“ napísal tajomník strany SPD Jaroslav Staník.
Kto teda za touto stránkou stojí? A prečo tak intenzívne podporuje poslanca Okamuru, ktorý sa za polrok chystá kandidovať vo voľbách do parlamentu? Administrátori na otázky nereagovali.
Pomoc z Berlína
Politické kontakty, naopak, neskrývajú ľudia z inej vplyvnej stránky. Welcome to reality má viac než 40-tisíc fanúšikov, je prepojená aj s pomerne novým protimigrantským webom Freedomeurope.
Jeho hlavnou tvárou je Zdeněk Chytra, ktorý pravidelne vystupoval na mítingoch Okamuru aj ďalších podobne zameraných strán.
Chytra na otázky Denníka N ochotne odpovedal. „Nemám politické ambície, som však v kontakte so stranou Tomia Okamuru. Pokiaľ by moje aktivity viedli k získaniu väčšej podpory pre túto stranu, veľmi by ma to potešilo,“ napísal.
Chytra podľa svojich slov žije v Berlíne. Skúsenosť s tamojšími migrantmi ho vraj priviedla k tomu, že sa proti nim začal angažovať. Tradičné médiá o nich podľa neho píšu málo, a keď, tak väčšinou pozitívne.
„Som bytostne presvedčený, že veľká časť z nich predstavuje vysoké bezpečnostné a ekonomické riziko pre obyvateľov Európy. Ilegálnych imigrantov tu vidím každý deň. Majú značkové oblečenie a drahé smartfóny. Nikto ma nemusí presviedčať o tom, či ide o utečencov, alebo nie,“ hovorí Chytra.
V Berlíne podľa svojich slov pracuje pre organizáciu spojenú s nemeckou protimigrantskou stranou AfD. Overiť sa nám to nepodarilo – hovorca AfD na otázku, či Chytra pre nich pracuje, nereagoval.
Chytra tvrdí, že facebookový profil neadministruje on, ale jeho kolegovia Michal Hrubý a Marek Novák. Denník N chcel teda vedieť, ako vysvetlia zdieľanie tri roky starého videa z protiizraelského pochodu v Paríži, ktoré malo pôsobiť dojmom, že je aktuálne.
„Toto video som iba našiel na webe a zdieľal. Nikde v jeho popise nie je uvedené, že zachytáva aktuálnu situáciu,“ odpovedal Novák.
Upozornili sme ho teda na iný príklad. Vo februári šírili video, na ktorom muž v kapucni útočí na policajné auto v Paríži. Administrátori k tomu napísali, že ide o príklad každodenných nepokojov, pred ktorými je už aj francúzska polícia na ústupe.
V skutočnosti išlo o video z jari minulého roku, na ktorom je protest mladých obyvateľov Francúzska proti zákonníku práce. Novák už na to nereagoval.
Iba časť pravdy
Manipulovaním faktov sa vyznačuje aj stránka Evropa Evropanům, čo je posledný zo spomínaných protimigrantských profilov. Vystupuje za ňu Petr Šimek, ktorý sa predstavuje iba ako podnikateľ. Onedlho už dosiahne počet 50-tisíc fanúšikov. „Je to pre mňa iba vedľajší koníček, záujem občanov ma však veľmi teší,“ hovorí.
Evropa Evropanům nezriedka recykluje staré správy. Na podporu zadržanej Slovenky Szmerekovej zdieľala dvakrát po sebe články z dezinformačných webov, ktoré uvádzali, že v Taliansku sa skupina migrantov vymočila na sochu Panny Márie.
Články vzbudili očakávaný ohlas. Ľudia ich zdieľali v pobúrení, že zatiaľ čo na Slovensku sa za pomočenie Koránu zatýka, v Taliansku sa za zneuctenie kresťanského symbolu nič nedeje.
Správa bolo pravdivá, o prípade písali aj talianske médiá, rozruch vyvolala aj medzi Talianmi. Rozdiel bol však v tom, že prípad sa odohral v januári 2015. Keby to dezinformačné weby a s nimi stránka Evropa Evropanům priznali, nemuselo to mať taký výrazný ohlas.
V podobnom čase zdieľala stránka aj správu o tom, že v nemeckom Heidelbergu narazil útočník do skupiny ľudí, pričom smrteľne zranil jedného muža. Vyzeralo to na podobný prípad ako útok Tunisana Anisa Amriho na vianočných trhoch v Berlíne. Viacerí fanúšikovia tak šírili správu, že v Nemecku určite vraždil ďalší migrant.
Nemecká polícia onedlho oznámila, že útočníkom bol psychicky narušený Nemec bez prisťahovaleckého pôvodu. Zatiaľ čo tradičné médiá tento posun zachytili, stránka Evropa Evropanům už fanúšikom žiadne pokračovanie nedodala.
Čo na to hovorí administrátor Šimek? Prípad so starou správou o močení na sochu vysvetľuje tak, že nie sú platení za to, aby zisťovali dôkazy k svojim článkom. „Ten prípad je starý, ale prečo ho nezverejniť, keď sa o ňom nikdy v Česku, ani na Slovensku nepísalo? Prečo nepoukázať na zverstvo, ktoré sa páchalo a pácha dodnes?“ pýta sa Šimek.
To však nie je pravda: o prípade sochy Panny Márie pred dvoma rokmi písal dezinformačný web Hlavné správy. Bolo to ešte pred migračnou krízou a veľký ohlas to nevzbudilo. Ľudia článok vo veľkom zdieľali až neskôr.
K útoku z Heidelbergu Šimek hovorí, že nikde v článku netvrdili, že páchateľom bol migrant. „Ak si naši členovia ten článok prečítali, tak im to bolo jasné,“ dodáva Šimek.
Kotlebovci sa učia
Je pravdepodobné, že tento typ propagandy bude čoraz viditeľnejší aj na Slovensku. Učia sa s ním pracovať predovšetkým kotlebovci, ktorých kampaň sa tiež opiera o výpady proti iným etnikám.
Kotlebov poslanec Milan Mazurek nedávno zdieľal reportáž Televízie Markíza o tom, ako Rómovia zo Spišskej Belej chodia kradnúť drevo. Reportáž bola dva roky stará, Mazurek nijako nevysvetlil, prečo ju zdieľa práve teraz. Jeho status napriek tomu pozbieral 250 „lajkov“.
Kotlebovci už teraz ovládajú okolo 140 facebookových stránok – od svojich osobných profilov až po zdanlivo nesúvisiace stránky ako Marťan z Kuchajdy, ktoré pomáhajú šíriť ich názory.
S akvizíciami ešte zďaleka nemusí byť koniec. Ľudia blízki kotlebovom mohli získať pôvodne neutrálnu stránku Naše tipy, ktorá má necelých 100-tisíc fanúšikov. Administrátori ju nedávno premenovali na „Naše Slovensko pomáha Tipy“.
🗳 Predplatitelia Denníka N, pomôžte prvovoličom zorientovať sa v politike. Do 30. septembra môžu mať prístup k Denníku N zadarmo – stačí s nimi zdieľať stránku Prvevolby.sk.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
