Denník N

Neurológ Valkovič: Pri parkinsonovi nabíja zbraň genetika a prostredie stláča spúšť

Neurológ Peter Valkovič. Foto N – Vladimír Šimíček
Neurológ Peter Valkovič. Foto N – Vladimír Šimíček

Diagnóza Parkinsonovej choroby nie je dôvodom na životnú rezignáciu, hovorí v rozhovore pre Denník N neurológ Peter Valkovič.

Sedavé aktivity, obezita, nedostatok pohybovej aktivity a nedostatok podnetov z prostredia zvyšujú riziko Parkinsonovej choroby, ak má človek genetické vlohy, vraví prednosta II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Peter Valkovič. Úroveň liečby pacientov s Parkinsonovou chorobou je na Slovensku jedna z najlepších vo svete, lepšia ako v Spojených štátoch či Kanade, vraví odborník. 

V pracovni máte obraz od pacienta s Parkinsonovou chorobou. Vykazujú títo ľudia nejaké zvláštne umelecké nadanie?

Na jednej strane dochádza pri Parkinsonovej chorobe k poklesu jemnej motoriky. Na druhej strane, lieková terapia má niekedy pozitívne vedľajšie účinky, ktoré sa prejavia zvýšenou kreativitou.

Pacientom sa síce prehlbuje hendikep v jednej oblasti, keď majú obmedzenú pohyblivosť, no ich myseľ začína byť plodnejšia. Pociťované emócie pretavia napríklad do umeleckej tvorby: obrazov, fotografií alebo sôch.

Laik si pri Parkinsonovej chorobe predstaví hlavne tras rúk. Aké sú ďalšie prejavy tejto choroby?

Tras je navonok najviditeľnejším príznakom, aj keď takmer 30 percent ľudí postihnutých chorobou nebude mať nikdy taký tras, ktorý by bol nápadný. Platí však, že tras je základným príznakom choroby, hoci sú aj iné. Ide najmä o svalovú stuhnutosť – pacient má pocit, ako keby boli jeho kĺby v skafandri – a spomalenosť pohybov, takzvanú bradykinézu. Príznaky sa prejavujú pri písaní či chôdzi. Pacient má znížené súhyby horných končatín: keď kráča, ruky má strnulo pri tele. Spomalenosť sa prejavuje aj v spomalenosti myslenia, pacientovi trvá všetko dlhšie.

Je Parkinsonova choroba spojená aj s demenciou?

Ide o komplexné neurodegeneratívne ochorenie, ktoré nepostihuje len motorický systém, ale má aj iné príznaky, ako je depresivita, úzkosť, poruchy spánku, poruchy tráviaceho aparátu a iné. V pokročilých štádiách môže úbytok rozpoznávacích schopností dosiahnuť stupeň demencie.

PETER VALKOVIČ (1976) je prednostom II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, na fakulte pôsobí ako prodekan pre vedu a výskum. Zaoberá sa problematikou diagnostiky, liečby a moderných trendov vo výskume Parkinsonovej choroby.

Čím je choroba spôsobená?

Aj keď vo veľkej väčšine prípadov ide o sporadické ochorenie, je pravdepodobné, že choroba má aj genetické pozadie. V neurodegeneratívnych ochoreniach je to tak, že genetika nabíja zbraň a prostredie stláča spúšť. Človek môže mať genetickú vlohu, lenže tá sa prejaví len za istých okolností, ktoré spustia vonkajšie vplyvy.

O aké vplyvy prostredia ide?

Napríklad o zlý životný štýl, zvýšené vystavenie sa úrazom, napríklad pri boxeroch. Riziko predstavujú aj opakované úrazy po autonehode či psychické traumy.

Čo máte na mysli pod zlým životným štýlom?

Správanie, ktoré je spojené so sedavou aktivitou, obezitou, nedostatkom pohybovej aktivity a nedostatkom podnetov z prostredia.

Peter Valkovič
Neurológ Peter Valkovič v pracovni pri obraze pacienta s Parkinsonovou chorobou. Foto N – Vladimír Šimíček

V akom veku sa objavujú príznaky choroby a koľko ľudí ochorením u nás trpí?

Parkinson je ochorením vyššieho veku. Najčastejšie sa prvé príznaky prejavujú po šesťdesiatke. Odhadujeme, že na Slovensku bude okolo 13- až 16-tisíc ľudí s týmto ochorením.

Čo môžem robiť, aby som znížil riziko, že chorobu dostanem?

Existujú isté potenciálne ochranné látky, napríklad kofeín a iné alkaloidy, ktoré sa vyskytujú v čaji, a aj nikotín. Chráni pohybová aktivita.

Najdôležitejším rizikovým faktorom vzniku Parkinsonovej choroby je však vek, s tým sa príliš urobiť nedá. Vzhľadom na našu demografickú štruktúru môžeme očakávať, že ľudí s Parkinsonovou chorobou bude pribúdať. Platí to aj pre Alzheimerovu chorobu.

Čo tieto choroby spája?

Spoločným znakom je neurodegenerácia, čiže zrýchlený zánik špecifických populácií nervových buniek. Keď sa prirodzený úbytok v počte a funkcii buniek zrýchli z 1 až 2 percent za desaťročie na 10 až 15 percent, nastáva problém. Všetkých buniek, ktoré potrebujeme, či už vo svaloch, v srdci, či inde, je oveľa viac, ako v danom momente potrebujete. Až keď zlyhá rezervná kapacita, prejavia sa príznaky. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie