Denník N

Pre Ameriku sú kybernetické útoky vážnou hrozbou

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Cieľom nukleárneho odstrašovania bola „úplná prevencia“, teda zabránenie čo len jedinému použitiu jadrovej zbrane. Lenže kybernetické útoky sa dejú stále a všade.

Autor je americký politický analytik.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Tento týždeň sme videli perfektnú ukážku krajiny, ktorá sa pripravuje na minulú vojnu. Trumpova administratíva venovala týždne času, energie a politického kapitálu na to, aby pripravila dočasný zákaz vstupu pre obyvateľov šiestich, väčšinovo moslimských krajín, ktorí, ako píše libertariánsky Cato Institute, nespáchali za posledné štyri desaťročia v Spojených štátoch ani jeden smrteľný teroristický útok. Naopak, odpoveďou Bieleho domu na ničivý príval odhalení zverejnených na stránke WikiLeaks, ktorý môže poškodiť americkú bezpečnosť na niekoľko nasledujúcich rokov, bol len všeobecný sľub stíhať ľudí, ktorí tieto informácie vyniesli.

Odhalenia WikiLeaks odkrývajú a oslabujú americké spravodajské informácie každého druhu a proti každému protivníkovi od Ruska cez Čínu po Islamský štát a al-Káidu. WikiLeaks tvrdia, že sú oddaní odhaľovaniu a podkopávaniu centralizovaných mocností, lenže zatiaľ neodhalili nič o spravodajských operáciách či domácej politike ruskej či čínskej vlády, čo sú veľmi centralizované diktatúry s rozsiahlymi a vyspelými jednotkami kybernetických útokov. Naopak, WikiLeaks si za svoj obsesívny cieľ zvolili Spojené štáty, ktoré majú nad svojimi spravodajskými agentúrami pravdepodobne väčší demokratický dohľad než iné veľké mocnosti.

Nevedno, odkiaľ to prišlo

Odkedy severokórejská vláda v roku 2014 zaútočila na spoločnosť Sony, mnohí ľudia zo spravodajskej komunity varovali, že sme sa (slovami admirála Michaela Rogersa, šéfa Národnej bezpečnostnej agentúry a Kybernetického veliteľstva Spojených štátov) dostali k bodu zlomu. Rogers svedčil v roku 2015 pred kongresom, že krajina nemá dostačujúce prostriedky, ktorými by odvrátila kybernetický útok. On i mnohí ďalší sa prihovárali za ich navýšenie, ktoré by bolo dostatočné na to, aby odvrátili budúce hrozby.

Ale digitálny priestor je komplexný a staré pravidlá nemusia byť dostatočné. Veľakrát sa spomína analógia s jadrovými zbraňami. Na začiatku studenej vojny viedla nová kategória zbraní k doktríne odstrašovania, čo nakoniec viedlo k rokovaniam o kontrole zbrojenia a k iným mechanizmom, ktoré prispievajú k stabilným a predvídateľným vzťahom medzi svetovými nukleárnymi mocnosťami.

Ale tento mechanizmus nebude fungovať v oblasti kybernetickej bezpečnosti, píše Joseph Nye v dôležitom novom článku v časopise International Security. Po prvé, cieľom nukleárneho odstrašovania bola „úplná prevencia“, teda zabránenie čo len jedinému použitiu jadrovej zbrane. Lenže kybernetické útoky sa dejú stále a všade. Pentagón najnovšie informuje o desiatich miliónoch útokov denne. Po druhé, existuje tu problém, komu ich pripísať. Nye cituje predstaviteľa ministerstva obrany Williama Lynna, ktorý v roku 2010 povedal: „Kým strela príde so spiatočnou adresou, počítačový vírus väčšinou nie.“ Preto je pre ruskú vládu také ľahké popierať akékoľvek angažmán v hackerských útokoch proti vedeniu Demokratickej strany. Je ťažké jednoznačne ukázať na pôvodcu akéhokoľvek kybernetického útoku, čo tvorí veľkú časť príťažlivosti tohto asymetrického vedenia boja.

Štyri stratégie

Nye píše, že existujú štyri spôsoby, ako sa vyrovnať s kybernetickými útokmi – trest, zapletenie sa, obrana a tabu. Trest zahŕňa odplatu, a hoci stojí za to sa o ňu usilovať, rovnako sa môže správať aj druhá strana a vec sa tak ľahko môže dostať spod kontroly.

Zapletenie sa znamená, že ak chcú iné krajiny poškodiť USA, nakoniec budú trpieť ich vlastné ekonomiky. Podľa mňa to však má len obmedzený význam, pretože existujú spôsoby, ako zaútočiť na USA diskrétne, bez toho, aby sa útočník strelil do nohy, ako to nedávno ukázalo Rusko a ako to ukazujú čínske krádeže intelektuálneho vlastníctva. A celkom iste by to neodstrašilo skupiny ako Islamský štát, al-Káida či dokonca WikiLeaks.

O ďalších dvoch stratégiách sa oplatí pouvažovať viac. Nye tvrdí, že Spojené štáty by mali vyvinúť zásadný súbor obranných možností, ktoré presahujú vládne úrady a dotýkajú sa verejného zdravia. Regulácie a informácie by povzbudili súkromný sektor, aby prijal jednoduché pravidlá „kybernetickej hygieny“, ktoré by postupne vytvorili bezpečnú národnú sieť. Tento nový systém obrany by sa mal stať v digitálnom svete štandardom.

Poslednou stratégiou, ktorú navrhuje Nye, je tabuizovať isté formy kybernetických útokov. Poukazuje na použitie chemických zbraní v prvej svetovej vojne, po ktorej sa stávali stále viac tabu, čo sa stalo súčasťou medzinárodného práva a tak to s niekoľkými výnimkami vydržalo celé storočie. Podobne v päťdesiatych rokoch mnohí stratégovia nerozlišovali medzi taktickými jadrovými zbraňami a „normálnymi“ zbraňami. Postupne však krajiny dospeli k spoločnému názoru, že ich použitie je neprijateľné, a tak to vydržalo desaťročia. Nye uznáva, že s kybernetickými útokmi nikto neprestane, ale verí, že by sa možno dalo zabrániť útokom na isté ciele, napríklad na čisto civilné zariadenia.

Samozrejme, dosiahnutie takýchto noriem by si vyžadovalo multilaterálne rokovania, medzinárodné fóra, pravidlá a inštitúcie, na ktoré sa Trumpova administratíva pozerá ako na zbytočnosti. Ale aspoň tvrdo robí na tom, aby sa do Ameriky nemohli dostať jemenskí turisti.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie