Denník N

Orbánov mäsiar je mediálnym kráľom

Sme s tebou, Népszabadság. Foto N
Sme s tebou, Népszabadság. Foto N

Už je to potvrdené, Orbánov oligarcha má oficiálne podiel vo vydavateľstve, ktoré predtým vydávalo najväčší mienkotvorný denník.

Keď vlani v októbri spoločnosť Mediaworks zastavila vydávanie najväčšieho maďarského celoštátneho denníka Népszabadság, a krátko na to vydavateľstvo predala akciovke Opimus Press, v Maďarsku bolo verejným tajomstvom, že za celou akciou stojí Lőrinc Mészáros, oligarcha premiéra Viktora Orbána.

Teraz to už vieme aj oficiálne. Minulý piatok Mészáros získal 16,9 percenta akcií v Opimus Group a.s. (materská firma Opimus Press). Podobne získala v Opimuse 14 percent aj firma Konzum Management s.r.o., v ktorej má Mészáros pätinový podiel. No i ďalší vlastníci majú prepojenia na Mészárosa, ako aj na ekonomické zázemie vládnej strany Fidesz.

Čo v slovenských médiách rezonovalo oveľa menej, je druhé verejné tajomstvo: hlavným cieľom ovládnutia Mediaworks bolo získať kontrolu nad regionálnymi denníkmi. Likvidácia nenávideného Nép­szabadságu i získanie Orbánovho obľúbeného športového denníka Nemzeti Sport (Národný šport) boli len čerešničkou na torte.

Najväčší denník: regionálny Kisalföld

Súvisí to so špecifikami maďarského mediálneho trhu. V Maďarsku v zásade nefunguje elektronické predplatné na internetové vydania novín, náklady tlačených verzií (nebulvárnych) celoštátnych denníkov sú smiešne aj zo slovenského pohľadu a roky klesajú.

Veľavravný je fakt, že Új Szó, maďarský denník na Slovensku, ktorý vychádza pre menej ako polmiliónovú komunitu, bol s predajom asi 17-tisíc výtlačkov denne po likvidácii Népszabadságu niekoľko mesiacov asi najväčším celoštátnym maďarským denníkom na svete! V posledných mesiacoch ho pravdepodobne predbehol ľavicový denník Népszava, ktorému sa podarilo získať veľký počet bývalých predplatiteľov Népszabadságu…

Ak sa však v Maďarsku pozrieme na regionálnu tlač, je to úplne iný vesmír. Krajina má 19 žúp a okrem tej peštianskej (okolo hlavného mesta) v každej vychádza regionálny denník a predajnosť tých väčších sa stále ráta na desaťtisíce. V podstate sa dá povedať, že väčšina Maďarov, keď ešte vôbec kupuje nejakú serióznu politickú tlač, tak skoro výlučne tú regionálnu. Celoštátne denníky, ale aj týždenníky, sú uzavreté v intelektuálnych getách Budapešti a pár ďalších väčších miest.

Népszabadság s (rýchlo klesajúcou) predajnosťou okolo 35-tisíc pred likvidáciou už od roku 2011 nebol najväčším nebulvárnym denníkom v Maďarsku. Predbehol ho vtedy Kisalföld, denník župy Győr-Moson-Sopron. Ide (po regióne hlavného mesta) o druhú najrozvinutejšiu župu na severozápade Maďarska, ktorá hraničí s Rakúskom a Slovenskom.

Keď k tomu pridáme, že 12 z 18 župných denníkov bolo v portfóliu skupiny Mediaworks, tak ani netreba ďalej vysvetľovať motivácie provládnych oligarchov. Tým sa to, samozrejme, nekončí, ďalším verejným tajomstvom je, že sa usilujú získať i zvyšné regionálne denníky. A to stále hovoríme len o malej epizóde dlhotrvajúcej veľkej maďarskej mediálnej vojny, v ktorej sa vláda snaží všetkými prostriedkami obsadiť čo najväčšiu časť mediálneho trhu, aby sa zabezpečila na budúcoročné parlamentné voľby.

Osud Népszabadságu teda bol len druhoradou udalosťoujednej epizódy tejto vojny. To, že získal takú publicitu aj za hranicami, súvisí s niekoľkými okolnosťami: 1. Bol to stále hlavný mienkotvorný stredoľavý denník, ktorý otváral mnohé nepríjemné korupčné kauzy vládnych politikov. 2. Mal veľký archív, veľká časť bola dostupná i cez internet, čo je zas nepríjemné pre vládu a Orbána (keď ich môžu konfrontovať s tým, že zase robia opak toho, čo hlásali v minulosti). 3. Zákernosť likvidácie, ktorá prebehla ako puč a zamestnanci o nej do poslednej chvíle nič nevedeli.

„Inštalatér národa“ a „mäsiar tlače“

O pomeroch v Maďarsku veľa povie opis osobnosti, ktorá stojí za celou akciou. Lőrinc Mészáros je starostom obce Felcsút (1 800 obyvateľov), ktorá v malom výborne ilustruje to, ako funguje Maďarsko vo veľkom.

Pred desiatimi rokmi mal Mészáros iba malú plynoinštalatérsku firmu Mészáros a Mészáros, s.r.o. V roku 2010 sa však opäť dostal k moci jeho bývalý spolužiak Viktor Orbán, ktorý vo Felcsúte vyrastal. Obrat Mészárosovej s.r.o. za desaťročie vzrástol tisícnásobne (!).

Maďarské internetové noviny Index upozornili na to, že niečo podobné nedokázali ani také rýchlo rastúce technologické firmy ako Facebook alebo Amazon. Mészáros bol šikovnejší v získavaní verejných zákaziek, ktoré vysvetľujú celý jeho úspech.

Odvtedy mu pribudlo aspoň 29 ďalších firiem, ktoré kontroluje priamo, cez rodinu alebo pomocou obchodných partnerov, podniká vo všeličom od agrobiznisu cez hotelierstvo až po nehnuteľnosti, a po najnovšom už aj v médiách.

Podľa odhadov je v prvej dvadsiatke najbohatších a najvplyvnejších Maďarov. Niet sa čo čudovať, že sa rýchlo preslávil a získal rôzne prezývky ako „inštalatér národa“ a najnovšie aj „mäsiar tlače“ (priezvisko Mészáros znamená mäsiar).

A nezabudnime, samozrejme, na futbal: vo Felcsúte, 50 metrov od vidieckeho domu Orbána, postavil štadión s kapacitou 3 500 miest, futbalovú akadémiu a k nim (z eurofondov) aj úzkorozchodnú železnicu. Štadión počas zápasov jeho tímu (momentálne je len v druhej lige) aj nostalgické vagóny železnice väčšinou zívajú prázdnotou…

Ak vám napadlo, že futbal, štadión a vláčiky sú len uskutočnením Orbánových detských snov, ktorý je skutočným majiteľom klubu a štadióna, pravdepodobne sa príliš nemýlite. Existuje dôvodné podozrenie, že Mészáros je len bielym koňom Orbána a správcom jeho majetku a že všetky firmy a nehnuteľnosti, ktoré údajne vlastní, v skutočnosti patria Orbánovi.

Bez premiéra by Mészáros nedosiahol vôbec nič. Pravdepodobne je dobre ovládateľný, vydierateľný, hocikedy nahraditeľný a preto aj absolútne lojálny. Ak je to pravda, Orbánova rodina patrí medzi najbohatších oligarchov v Maďarsku. A nič nenasvedčuje tomu, že by nechceli byť ešte bohatšími a vplyvnejšími.

Preto by nebolo veľkým prekvapením, ak by sa (aj) mediálne portfólium Mészárosa ďalej rozrastalo. Napríklad by pribudli ďalšie regionálne denníky – aby jeho zbierka bola celá. O najväčšie zo zvyšných vraj už prejavil záujem istý Rakúšan Heinrich Pecina a jeho Vienna Capital Partners. Mediaworks patril práve Pecinovi, keď zrušili vydávanie Nép­szabadságu a následne firmu predali spoločnosti Opimus Press…

Komentáre

Teraz najčítanejšie