Denník N

Po päťdesiatke nás čakajú choroby, najťažšia staroba v Európskej únii

ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR

Na západe Európy populácia starne, pretože ľudia žijú dlhšie a zdravšie. V nových členských krajinách EÚ starneme najmä preto, že máme nižšiu pôrodnosť ako na Západe a mladí odchádzajú do zahraničia, tvrdí štúdia Svetovej banky.

To, že Európa starne, je známy fakt. Najnovšia štúdia Svetovej banky však ukázala rozdiely medzi starnutím starých členských krajín Európskej únie (EU-15) a nových členských krajín zo strednej Európy, Pobaltia a Balkánu (Chorvátska, Rumunska a Bulharska). Patrí sem aj Slovensko.

Západné krajiny Európskej únie starnú najmä preto, že ich obyvatelia žijú dlhšie a zdravšie. Priemerná očakávaná dĺžka života je 81 rokov. V EU-15 zaznamenávali pád pôrodnosti od 70. rokov minulého storočia, momentálne je však pokles stabilizovaný a v niektorých krajinách pôrodnosť rastie.

Očakávaná dĺžka života pri narodení, v Strednej Európe a Pobaltí, v EU-15 a vo východnej Ázii. ZDROJ -  SVETOVÁ BANKA
Očakávaná dĺžka života pri narodení v strednej Európe a Pobaltí, v EU-15 a vo východnej Ázii. ZDROJ – SVETOVÁ BANKA

Starnú inak

Naopak, nové členské krajiny Európskej únie vrátane Slovenska starnú z iných dôvodov. „Pôrodnosť všeobecne padla nižšie ako pôrodnosť v EU-15, v mnohých krajinách je to 1,3 dieťaťa na ženu (na udržanie populácie bez migrácie sa udáva 2,1 dieťaťa, pozn. red.)“, píše správa. Ľudia sa v týchto krajinách dožívajú menej rokov (v mnohých štátoch o štyri až sedem rokov), čo správa vysvetľuje vyššou úmrtnosťou medzi chudobnými.

Starnutie obyvateľstva vo východnej Európe však podľa štúdie súvisí aj s odchodom najmä mladých ľudí do zahraničia. Toto sa týka najmä pobaltských krajín či Poľska.

Štúdia sa konkrétne nevenuje Slovensku, no vo viacerých momentoch našu krajinu spomína. Z týchto jedenástich krajín sme za roky 1990 až 2010 zaznamenali spolu s Poľskom len ako jediné dva štáty prirodzený nárast populácie (narodilo sa viac ľudí ako zomrelo, o 3 percentá).

Momentálne (2012) sme však v pôrodnosti šiesti najhorší v celej Európskej únii. A len Poľsko a Cyprus zaznamenali porovnateľne hlboký pád ako my.

Miera pôrodnosti v krajinách EÚ v roku 1990 a 2012. ZDROJ - SVETOVÁ BANKA
Miera pôrodnosti v krajinách EÚ v roku 1990 a 2012. ZDROJ – SVETOVÁ BANKA

Starnú rýchlejšie

Štúdia píše, že nové členské krajiny z východnej Európy budú starnúť rýchlejšie. Kým v roku 2010 tu bol stredný vek (medián) populácie 40 rokov, v roku 2050 to bude 47 rokov.

To môže spôsobiť týmto krajinám problémy vo verejných financiách (viac peňazí treba na dôchodky), s pracovným trhom aj so zdravotníctvom.

Banka odporúča viacero krokov, ako sa s tým popasovať. Jedným z nich je „aktívne starnutie“. Vytvoriť podmienky, aby aj starší ľudia boli produktívni, a nájsť pre nich pracovné pozície.

Podiel počtu rokov pre ľudí vo veku 50 rokov, kedy budú zdraví, a celkového počtu rokov, čo im zostávajú. ZDROJ - SVETOVÁ BANKA
Podiel počtu rokov pre ľudí vo veku 50 rokov, kedy budú zdraví, a celkového počtu rokov, čo im zostávajú. ZDROJ – SVETOVÁ BANKA

Pôrodnosť a migrácia

S tým súvisí aj „zdravé starnutie“. Práve pri zdraví dôchodcov je na tom Slovensko v porovnaní s inými krajinami zle.

Štúdia ukázala štatistiku, koľko percent „zdravých“ rokov z celkového počtu rokov dožitia čaká ľudí, keď dovŕšia 50 rokov. Slovensko je v tomto prípade najhoršie z celej Európskej únie.

Mužov čaká asi 40 percent „zdravých“ rokov, ženy len 30 percent. Pre pochopenie: dajme tomu, že priemerný Slovák po päťdesiatke bude žiť ešte 20 rokov. Iba osem rokov z tých 20 bude zdravý.

Štúdia tiež odporúča podporovať vyššiu pôrodnosť a migráciu. Slovensko v sledovaných rokoch 1990 až 2010 patrilo len medzi tri krajiny (ešte Česko a Slovinsko), ktoré mali pozitívnu migráciu – teda viac ľudí k nám prišlo, ako odišlo. Správa vychádzala z údajov OSN z roku 2013.

Teraz najčítanejšie