Denník N

Ktoré antibakteriálne mydlá a gély sú najbezpečnejšie?

Niektoré dezinfekčné prostredky nie sú tak bezpečné ani účinné, ako si možno myslíte. FOTO - Sascha Keller
Niektoré dezinfekčné prostredky nie sú tak bezpečné ani účinné, ako si možno myslíte. FOTO – Sascha Keller

Dezinfekčné mydlá a gély majú svoje riziká. Aké sú?

Podľa čoho si v obchode vyberáte mydlo? Máte radšej tuhé alebo tekuté? Uprednostníte produkt s nápisom „antibakteriálny“, alebo siahnete po najlacnejšom z nich?

Pravidelné a dôsledné umývanie rúk je jedným z najdôležitejších spôsobov, ako zabrániť prenosu infekcií na druhých. Ak však okrem obyčajného mydla a vody používate aj antibakteriálne produkty, môžete tým pomáhať vzniku odolnejších mikroorganizmov.

Antibakteriálne prípravky na ruky

Väčšina antibakteriálnych mydiel a gélov obsahuje etanol (alkohol), izopropanol alebo ich zmes v 60- až 95-percentnej koncentrácii. Vďaka tomu dochádza k likvidácii nielen baktérií, ale aj húb a niektorých vírusov.

Ak však produkt obsahuje ešte ďalšie látky, napríklad baktericídne chemické zlúčeniny chlórhexidín alebo triclosan, efektivita a rýchlosť účinku výrobku začne výrazne klesať. Navyše hrozí, že si baktérie vytvoria voči týmto látkam rezistenciu.

Samotný triclosan môže vyvolávať rezistenciu baktérií z kmeňov E. Coli a Salmonella na antibiotiká. Tieto baktérie spôsobujú napríklad hnačky, zápaly močových ciest alebo salmonelózu. Ak sa teda nakazíte kmeňom takýchto rezistentných baktérií, skomplikuje sa tým liečba, pretože baktérie sú voči antibiotikám odolné. Okrem toho je triclosan spájaný so vznikom rakoviny pečene.

Reakciou triclosanu s chlórnanom, dezinfekčným prostriedkom používaným v pitnej vode, môže vznikať chloroform, organické rozpúšťadlo, ktoré je pri vdýchnutí toxické. Jeho produkcia sa navyše zvyšuje s použitím teplej chlórovanej vody (medzi 30 až 40 °C).

Čo na to expert?

Na názor sme sa opýtali experta na molekulárnu evolúciu a vznik bakteriálnej rezistencie z Bazilejskej univerzity vo Švajčiarsku Marca Creusa. Jeho výskumná skupina sa okrem iného venuje aj štúdiu mechanizmu vzniku rezistencie voči strieborným nanočasticiam a jej prepojeniu s odolnosťou voči antibiotikám.

Marc Creus vedie vo svojom laboratóriu výskum vzniku bakteriálnej rezistencie. FOTO - Sascha Keller

Marc Creus vedie vo svojom laboratóriu výskum vzniku bakteriálnej rezistencie. FOTO – Sascha Keller

„Sám používam antibakteriálne prípravky na ruky; aj mimo laboratória. Moja dcérka jeden nosí vo svojej taške. Čo sa týka triclosanu, nemám v rukách žiadne dáta. Ak je však možné, že vyvolal rezistenciu baktérií počas pokusov v laboratóriu, je veľmi pravdepodobné, že sa to stane aj mimo laboratória.“

Doktorandka Marca Creusa, Číňanka Aping Niu, sa vo svojej dizertačnej práci venovala výskumu často používaných strieborných nanočastíc. Tie sú natoľko rozšírené, že ich pravdepodobne nájdete aj vo svojich ponožkách, topánkach alebo dezodorantoch na nohy.

Počas výskumu pripravila Niu baktérie s rezistenciou voči antibakteriálnym vlastnostiam strieborných nanočastíc. Keď potom baktérie testovala, zistila, že boli tiež rezistentné voči niektorým antibiotikám.

Strieborné nanočastice teda predstavujú rovnaký problém ako triclosan alebo samotné zneužívanie antibiotík. Ich používaním vznikajú baktérie rezistentné voči dostupným liečivám a baktericídnym prostriedkom.

Aké je riešenie?

Pri hľadaní východiska sa môžeme inšpirovať odporúčaním amerického Centra pre kontrolu chorôb a prevenciu. Podľa neho je najúčinnejším spôsobom, ako predchádzať prenosu nebezpečných ochorení, časté umývanie rúk mydlom a vodou spojené s možným použitím antibakteriálneho gélu, ktorý však neobsahuje žiadne prídavné antibakteriálne látky okrem alkoholu.

Podľa výskumu vedcov z Michiganskej univerzity v USA je lepšie použiť tekuté mydlo než tuhé, pretože tuhé mydlo, najmä ak sa nachádza vo vlhkom prostredí, poskytuje ideálne prostredie pre tvorbu baktérií.

Ak používate antibakteriálne mydlá a gély, informujte sa o ich zložení. Mnoho z nich neobsahuje žiadne prídavné baktericídne prostriedky, iba alkohol, ktorý predstavuje bezpečnejšie riešenie zabíjania mikroorganizmov na vašich rukách.

„Zatiaľ neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by čistý alebo riedený etanol vyvolával bakteriálnu rezistenciu. Vysoká koncentrácia alkoholu v antibakteriálnych géloch navyše pomáha zabíjať aj niektoré škodlivé vírusy,“ dodáva Creus.

Slovníček pojmov

Mydlo je soľ hydroxidu a mastnej kyseliny. Pri umývaní rúk mydlom baktérie nielen zabíjate, ale sa ich aj mechanicky zbavujete. Ruky si nemusíte umyť teplou vodou, studená je rovnako účinná.

Etanol, inak aj etylalkohol, sa okrem alkoholických nápojov nachádza aj v množstve antibakteriálnych mydiel a gélov. Baktérie zabíja prostredníctvom narúšania ich bunkových stien a denaturácie proteínov, čiže zmeny ich priestorového usporiadania, ktorá má za následok stratu funkčnosti. Najúčinnejší je v koncentrácii okolo 70 percent.

Izopropanol je druh alkoholu, ktorý tiež dokáže zabíjať mikróby. Okrem toho sa používa ako konzervant biologických vzoriek a na čistenie elektroniky.

Triclosan je chlór obsahujúca zlúčenina s antimikrobiálnymi účinkami. Vďaka jeho veľkému rozšíreniu v zubných pastách, ústnych vodách alebo dokonca aj matracoch zvyšuje riziko vzniku rezistentných baktérií a zamoruje prostredie.

Bakteriálna rezistencia je odolnosť mikroorganizmov voči antibiotikám, ktorá vzniká vďaka genetickej mutácii, ku ktorej dochádza počas procesu delenia buniek.

Dostupné z: doi: 10.1128/CMR.17.4.863-893.2004, 10.1089/mdr.2006.12.83, 10.1073/pnas.1419119111, 10.1021/nn502228w, 10.1021/es048943+, 10.1002/9781118339558.ch04.

Autorka je doktorandkou chémie na Univerzite v Bazileji vo Švajčiarsku. Momentálne sa venuje výskumu umelých enzýmov.

Teraz najčítanejšie