Denník N

Český vedec: Nežijeme vo svete sebcov, ktorí druhým pomáhajú iba vtedy, keď sa im to vyplatí

Ilustrácia - Fotolia
Ilustrácia – Fotolia

Českí vedci sa podieľali na výskume, ktorý skúmal, či u ľudí prevažujú skôr sebecké záujmy, alebo spolupráca na spoločnom diele. „Mladá generácia nie je taká skazená, ako si mnohí myslia,“ povedal spoluautor štúdie.

Každodenne riešime situácie, keď sa záujmy celku stretávajú so záujmami jednotlivca.

Odborníci napríklad upozorňujú, že ak zaočkovanosť klesne pod určitú kritickú hranicu, kolektívna imunita sa stratí, čo ohrozí celú populáciu.

Ak je zaočkovanosť vysoká, človek môže zvažovať, že sa zachová ako svojho druhu čierny pasažier: nezaočkuje sa, aby vyvrátil prípadné negatívne účinky očkovacej látky, ale zároveň bude profitovať z toho, že iní na seba také riziko vzali a prijali zodpovednosť.

Zopakovali pôvodný výskum

Podobných príkladov je viac, napríklad vo verejnej doprave. Čierny pasažier zneužíva systém, lebo sa vozí vďaka tomu, že iní platia, hoci on do spoločného mlyna nijako neprispieva.

V psychológii existujú viaceré hry, ktoré testujú našu ochotu podeliť sa s ostatnými o naše obmedzené zdroje. Vedci tak skúmajú, či prevažujú naše sebecké záujmy, alebo skôr tendencia k spolupráci na spoločnom diele.

Veľkého experimentu, na ktorom pracovalo 21 laboratórií z celého sveta, sa zúčastnili aj českí vedci. Štúdia vyšla nedávno v časopise Perspectives on Psychological Science, išlo o replikáciu (zopakovanie) staršej štúdie z roku 2012.

Hrali sa hru „verejné blaho“

Ako experiment prebiehal? Účastníkov pozvali do počítačového laboratória, kde sa na softvérovom rozhraní hrali ekonomickú hru s názvom Verejné blaho. Ľudia pracovali v skupinách po štyroch (hráči boli anonymní), každý z nich dostal 65 českých korún.

„Hra spočívala v tom, že ľubovoľnú časť z peňazí mohli poslať do spoločného fondu a zvyšok si nechať. Peniaze, ktoré sa vo fonde nazbierali, sa zdvojnásobili a potom sa rovnomerne rozdelili medzi všetkých štyroch hráčov bez ohľadu na výšku ich príspevku,“ povedal pre Denník N behaviorálny ekonóm Petr Houdek z Univerzity Karlovej a Centra behaviorálnych experimentov (CEBEX), ktorý sa na štúdii podieľal.

Existujú dve stratégie, ktoré môže hráč uplatniť. „Buď zvolí sebeckú stratégiu, všetko si nechá, nepošle nič a bude dúfať, že ostatní do fondu niečo pošlú. Potom si vyberie svoj podiel. Alebo bude spolupracovať, pošle do fondu všetko, lebo ak to spravia všetci, skupina zarobí najviac.“

Autori rozdelili ľudí do dvoch skupín podľa toho, či sa mali rozhodovať rýchlo, do desiatich sekúnd, alebo pomalšie, nad desať sekúnd. V druhom prípade si rozhodnutie mohli lepšie premyslieť, lebo naň mali viac času.

Výsledky

Autori zistili, že „ľudia, ktorí sa museli rozhodovať bezprostredne, posielali viac peňazí do fondu ako ľudia, ktorí mali dlhší čas na rozmyslenie. Pôvodná štúdia sa tak potvrdila“, vraví Houdek.

Podľa autorov originálnej štúdie to znamená, že ľudí to intuitívne ťahá ku kooperácii. Ak majú na rozmyslenie dlhší čas a svoje rozhodnutie si môžu premyslieť, takže doň zapoja aj vedomé zvažovanie argumentov pre a proti, prevážia sebecké záujmy.

Výsledky však majú jedno zásadné „ale“. Pozitívny vzťah platil iba v prípade ľudí, ktorí inštrukciu rozhodnúť sa do desiatich sekúnd aj dodržali.

V skupine ľudí, ktorí sa mali rozhodovať rýchlo, boli totiž aj takí jedinci, ktorí zadanie nesplnili, lebo sa rozhodovali dlhšie, ako mali.

Ak do výsledkov zahrnuli aj týchto ľudí, pozitívny vzťah medzi intuíciou a ochotou spolupracovať sa stratil. „Neplatí teda nevyhnutne, že intuitívne je vo všeobecnosti spolupracovať, respektíve sa to pomocou jednoduchého experimentu nedá určiť,“ vraví Houdek.

Dôvera českých vysokoškolákov

Vedec pre Denník N povedal, že českí účastníci experimentu si pomerne dôverovali a do spoločného fondu posielali okolo 66 percent sumy, ktorú dostali.

Houdek však varuje pred tým, aby sme výsledky generalizovali na správanie Čechov ako takých. „Mali sme len desiatky účastníkov, ktorí sa prihlásili dobrovoľne, pretože ich pokusy bavia. Išlo prevažne o študentov pražských vysokých škôl. Ťažko povedať, aké by boli výsledky na reprezentatívnej vzorke,“ vraví český behaviorálny ekonóm.

Akademik dodal: „Každopádne, z ďalších výskumov – či už ekonomických, alebo sociologických – vyplýva, že mladá generácia rozhodne nie je taká skazená, ako si mnohí myslia.“

Nepomáhajú, len keď sa to vyplatí

Houdek nám potvrdil, že v rozvinutých krajinách, kde medzi občanmi panuje vysoká miera dôvery, majú ľudia tendenciu intuitívne spolupracovať.

„Nikto nečaká, že by pri platení pokladník peniaze vzal, zatajil ich a tvrdil, že ste mu nič nedali. Keď sa chodcov na ulici opýtate na čas alebo budete potrebovať pomoc pri výmene pneumatiky na ceste, ľudia budú ochotní pomôcť vám.“

„Samozrejme, že to neplatí vždy, ale rozhodne nežijeme vo svete individualistických sebcov, ktorí druhým pomáhajú iba vtedy, keď si spočítajú, že sa im to vyplatí,“ vraví odborník.

Lepšia veda na obzore

Houdka sme sa opýtali na nelichotivú skutočnosť, keď sa psychológom nedarí opakovať výsledky ani tých klasických štúdií. Znamená to, že je psychológia v kríze?

„Nehovoril by som o kríze. Skôr by som povedal, že dochádza k deštrukcii nevhodných výskumných praktík, ktoré viedli k tomu, že sa publikovali psychologické štúdie, ktoré boli skôr zaujímavými príbehmi ako vedeckými faktmi.“

„Plodným dôsledkom toho je, že psychológia sa stáva odborom, kde sa o problémoch so zle nastavenými experimentmi, nevhodnými analýzami, utajovaním dát či skúmaním malých súborov osôb otvorene hovorí a celý odbor sa z toho snaží poučiť, ako robiť vedu lepšie,“ povedal vedec.

Problém, keď sa nedarí opakovať štúdie, sa netýka iba psychológie, ale aj biológie či medicíny a iných odborov, dodal Houdek. „Veda je nielen sumou poznatkov, ale aj procesom hľadania pravdy. Súčasné problémy nás motivujú celý proces vylepšiť. Verím, že výsledkom bude presnejší a hodnovernejší výskum.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie