Denník N

Kiska musí pri menovaní ústavných sudcov konať, no na ťahu je Ústavný súd

Prezident Andrej Kiska pri inaugurácii s predsedníčkou Ústavného súdu Ivettou Macejkovou. Foto – TASR
Prezident Andrej Kiska pri inaugurácii s predsedníčkou Ústavného súdu Ivettou Macejkovou. Foto – TASR

Benátska komisia priamo neodpovedala na otázky prezidenta Andreja Kisku. Odkázala ho na rozhodnutie pléna Ústavného súdu, v ktorom sa píše, že má vybrať z navolených kandidátov.

Mala to byť Benátska komisia, kto prezidentovi Andrejovi Kiskovi poradí, ako postupovať pri obsadzovaní postov ústavných sudcov. Ústavnému súdu v tejto chvíli chýbajú traja. Keďže v pléne potrebuje na rozhodnutie sedem hlasov, je dôležité pre jeho fungovanie, aby bol plne obsadený čo najskôr.

Odpovede na svoje otázky Kiska podľa prezidentskej kancelárie nedostal. Komisia prezidenta odkázala na názor väčšiny pléna Ústavného súdu, ktorý v októbri 2015 síce odmietol jeho návrh na výklad ústavy, ale zároveň povedal, že by mal vymenovať ústavných sudcov z tých kandidátov, ktorých mu zvolil parlament. Komisia však nepovedala, či výklad nášho Ústavného súdu bol, alebo nebol správny.

Spor sa dnes vedie o toto: Kiska tvrdí, že ak má prezident právo posudzovať kvalitu kandidáta pri výbere generálneho prokurátora, tak to má platiť aj pri ústavných sudcoch. Ústavný súd mu na to priamo neodpovedal a dnes je jasné, že to nespravila ani Benátska komisia.

„Uviedla, že nemôže plniť úlohu nadnárodného arbitra,“ píše sa vo vyhlásení prezidenta. Priamo do rozhodnutia Ústavného súdu z októbra 2015 komisia vstúpiť nechce, no zároveň uznala, že toto rozhodnutie nie je výkladom ústavy tak, ako upravujú zákony.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na ťahu je Ústavný súd

„Odpoveď Benátskej komisie nie je takým silným impulzom, aby sme raz a navždy vyriešili patovú situáciu pri menovaní ústavných sudcov. Napriek tomu Andrej Kiska rešpektuje stanovisko, ku ktorému komisia dospela, a ako prezident je pripravený konať tak, ako verejne sľúbil,“ reagoval hovorca Roman Krpelan.

Kiska v januári povedal, že akékoľvek odporúčanie Benátskej komisie bude rešpektovať. Čo však pre neho znamená správa z Benátok? Záväzok konať, ten však vyplýva aj pre ostatných. Ústavný súd teda napríklad musí rozhodnúť o sťažnostiach nevymenovaných kandidátov, ktorí síce získali podporu v Národnej rade, ale neprešli cez prezidenta. V Košiciach by mali povedať, či prezidentove dôvody na nevymenovanie boli, alebo neboli opodstatnené, alebo či sú ešte stále kandidátmi na ústavných sudcov. Prezident potom bude „konať ihneď“.

Rozhodnutie o sťažnostiach bude kľúčové

Ústavný súd zverejnil na svojej stránke časť zo stanoviska a z neho vyplýva, že podľa Benátskej komisie bude „mimoriadne dôležitým riešením problému menovania“ rozhodnutie senátu Milana Ľalíka, ktorý má posúdiť sťažnosti neúspešných kandidátov. Ak by sa chcel odchýliť od doterajšieho názoru ústavných sudcov, bude musieť plénum názor zjednotiť.

Benátska komisia vraj považuje vzniknutú situáciu za patovú, ktorá si vyžaduje „okamžité riešenie“. Jej odporúčania by pritom nemali byť prekážkou okamžitého riešenia. „Nevymenovanie sudcov Ústavného súdu je veľmi znepokojivým problémom,“ napísala podľa stanoviska zverejneného na stránke súdu Benátska komisia. Pripomenula vraj aj to, že „Ústavný súd je orgánom, ktorý dáva konečné rozhodnutia vo veciach ústavy, dokonca aj v ústavných sporoch s prezidentom“. Celé stanovisko by mala komisia zverejniť v krátkom čase.

Parlament musí sprísniť podmienky výberu

Z odporúčaní Benátskej komisie vyplývajú povinnosti aj pre poslancov. Parlament by mal sprísniť podmienky a proces výberu kandidátov na ústavných sudcov tak, že by boli volení ústavnou väčšinou, teda najmenej 90 hlasmi. Koalícia sa teda bude musieť dohodnúť s opozíciou.

Prezidentská kancelária pripomína, že vláda sa k tomuto záväzku prihlásila vo svojom programovom vyhlásení. „Vláde a parlamentu nič nebráni konať a navrhnúť prísnejší výber budúcich kandidátov na ústavných sudcov,“ hovorí Krpelan. Sprísnenie výberu je podľa neho nevyhnutné, aby v budúcnosti Národná rada zvolila a prezident následne mohol vymenovať za sudcov Ústavného súdu všeobecne rešpektované odborné a morálne autority v oblasti práva.

Veľká obmena čaká Ústavný súd už o dva roky, keď sa skončí funkčné obdobie deviatim zo súčasných desiatich sudcov. Plénum má celkovo trinástich sudcov. Práve pri menovaní chýbajúcich troch nastala medzi parlamentom a prezidentom patová situácia.

Chronológia

Apríl 2014: parlament ovládaný Smerom zvolil piatich kandidátov – Evu Fulcovú, Jána Bernáta, Miroslava Ďuriša, Imricha Volkaia, Janu Baricovú;

Máj 2014: poslanci dovolili aj šiesteho kandidáta, stal sa ním Juraj Sopoliga;

Júl 2014: prezident vymenoval za ústavnú sudkyňu len Baricovú; zvyšní kandidáti sa obrátili na Ústavný súd;

Marec 2015: senát zložený z Ľubomíra Dobríka, Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika rozhodol, že prezident porušil práva Fulcovej, Sopoligu a Duriša;

Jún 2015: Volkai a Bernát stiahli svoje sťažnosti, rozhodovať mal o nich iný senát;

Október 2015: Ústavný súd odmietol žiadosť prezidenta o výklad ústavy, či musí, alebo nemusí vymenovať zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov; v zdôvodnení však napísal, že by mal vybrať zo všetkých piatich, ktorých parlament zvolil, teda zahrnul do skupiny aj Bernáta s Volkaiom, hoci oni prestali namietať, že ich prezident nevymenoval;

December 2015: parlament zvolil ďalších dvoch kandidátov: poslankyňu Smeru Janu Laššákovú a exposlanca Smeru Mojmíra Mamojku;

Júl 2016: prezident opäť odmietol vymenovať navolených kandidátov;

September 2016: Fulcová, Sopoliga, Duriš a Bernát poslali ústavnú sťažnosť, pridala sa aj Laššáková;

Október 2016: ústavní sudcovia spojili sťažnosti do jedného konania, rozhodovať má senát Milana Ľalíka;

December 2016: prezident sa obracia na Benátsku komisiu;

Január 2017: zástupcovia Benátskej komisie prišli na Slovensko, stretli sa s prezidentom aj predsedom parlamentu Andrejom Dankom;

Marec 2017: stanovisko Benátskej komisie je známe;

Kiska hovorí, že má málo kandidátov

Hoci prezident deklaroval, že bude rešpektovať odporúčania Benátskej komisie, ani po dnešku sa situácia na Ústavnom súde nemusí rýchlo vyriešiť. Veľa totiž vyplýva z jeho vyjadrenia, ktoré poslal v súvislosti so sťažnosťami nevymenovaných kandidátov. Jeho rozhodnutie na Ústavnom súde napadla Eva Fulcová, Juraj Sopoliga, Miroslav Ďuriš, Ján Bernát a aj poslankyňa Smeru Jana Laššáková. Okrem nej je zvoleným kandidátom aj bývalý poslanec Smeru Mojmír Mamojka. V hre bol aj predseda košického krajského súdu Imrich Volkai, ktorý sa už voči nevymenovaniu nesťažoval.

Kiska sa teraz pýta, kto vlastne je kandidátom. Bernáta neuznáva, parlament ho zvolil ešte v apríli 2014 a po tom, ako ho prezident nevymenoval, sa síce sťažoval, ale neskôr sťažnosť stiahol. Kiska je presvedčený, že Ústavný súd nemal Bernátovu novú sťažnosť vôbec prijať na ďalšie konanie. Ani Volkai by už nemal byť považovaný za kandidáta. Na tri sudcovské miesta má teda päť kandidátov, čo nesedí. Vždy by mal mať na každé miesto na výber z dvoch mien.

Jana Laššáková a Mojmír Mamojka - poslanci Smeru, ktorí sa prezidentovi nezdajú byť vhodní kandidáti na ústavných sudcov. foto - TASR
Jana Laššáková a Mojmír Mamojka – poslanci Smeru, ktorí sa prezidentovi nezdajú byť vhodní kandidáti na ústavných sudcov. foto – TASR

Z jeho vyjadrenia na Ústavný súd vyplýva, že Kiska je ďalej presvedčený, že má právo posudzovať vhodnosť kandidátov. Ak túto právomoc dali ústavní sudcovia hlave štátu v prípade menovania generálneho prokurátora, tak sa to podľa Kisku musí vzťahovať aj na všetky ústavné orgány a ústavných činiteľov, ktorých menuje prezident a vyžaduje sa od nich nezávislý, nestranný a apolitický výkon funkcie. Ak by sa totiž výklad ústavy ku generálnemu prokurátorovi vzťahoval len na túto funkciu, vytvorili by sa dve skupiny ústavných činiteľov, čo je neprípustné. Pri generálnom prokurátorovi parlament volí len jedného kandidáta. Prezident si teda nevyberá.

Ústavný súd má overiť skúsenosti kandidátov

V prvom rade prezident Ústavnému súdu navrhuje, aby ústavní sudcovia neposudzovali sťažnosti kandidátov spoločne. Samostatne by mali riešiť Bernáta, ale aj Laššákovú, pretože táto kandidátka, poslankyňa Smeru, nebola zvolená v „prvom balíku kandidátov“, ale až v decembri 2015. Tá namieta, že prezident svojím postupom a rozhodnutím zasiahol do jej práva mať za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Kiska pripomína, že na rozdiel od iných kandidátov Laššákovú už neposudzoval jeho poradný výbor, ale on sám. Priznáva, že si preveroval „elementárnu orientáciu  kandidátky v problematike ústavného súdnictva, ústavného práva, ako aj práva všeobecne“. Pripomenul, že podobný pohovor viedol s kandidátmi aj prezident Rudolf Schuster v roku 1999.

 

Kiska trvá na svojich dôvodoch nevymenovania Fulcovej, Sopoligu aj Duriša. „Preto navrhujem, aby sa verejné ústne pojednávanie pripravilo tak, aby sa tieto dôvody dali jednoznačne dokázať a preskúmať,“ píše prezident. Osobitne navrhol, aby sa senát Ústavného súdu zameral na obsahové preverenie jednej z ústavných podmienok na voľbu kandidáta na ústavného sudcu, čo je najmenej 15 rokov činnosti v právnickom povolaní. Kiska totiž zistil, že ani u jedného z kandidátov nebolo 15 rokov činnosti v právnickom povolaní vyplnených takou odbornou prípravou a profesionálnou praxou, ktoré by dovolili záver o ich pripravenosti, spôsobilosti, a teda aj vhodnosti zastávať funkciu sudcu Ústavného súdu.

Voľba ústavných sudcov

Teraz najčítanejšie