Hoaxy a fake news ničia naprieč celú spoločnosť

Autor je riaditeľom PR agentúry Dynamic Relations

Už to nie sú náhody a prekvapujúce zjavenia, ale denná realita. Svet sa mení a mení sa pod tlakom čohosi, čo sme dlho odmietali nahlas pomenovať.

Oxfordskí profesori sa nakoniec zmohli na úsmevný eufemizmus a vyhlásili za slovo roka 2016 „postfaktuálny“. V skutočnosti však menia náš svet fake news, hoaxy, bohapusté lži, klamstvá, manipulácie a konšpirácie. A menia ho od podstaty. Ich účinok nie je „iba“ okamžitý (rozšíri sa nepravda), ale aj dlhodobý.

Ich množstvo a denná prítomnosť totiž chtiac-nechtiac menia celú spoločnosť. Vrátane tých, ktorí sa hoaxom a fake news cielene bránia, prípadne proti nim aj bojujú. Vrátane tradičných médií a vrátane politiky a biznisu. Až sa zdá, že niet obrany.

Všetko môže byť fake news

A to je jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorým dnes čelia spoločnosti v západnom svete. Informačná kanonáda, ktorá každodenne ostreľuje múry chrániace priestor slobodného sveta, je totiž taká hustá, že sa v nej bez najmenších problémov dokáže stratiť aj inak úplne očividná lož alebo hlúposť. Postavičky pohybujúce sa v priestore nemajú šancu vyhnúť sa tomuto prívalu. Aspoň niečo ich totiž zaručene trafí takmer každý deň. To nemôže byť bez následkov. A ani nie je.

Typickým prípadom je miznúca dôveryhodnosť kľúčových inštitúcií, ktorá sa premieňa na skepsu voči systému ako takému. Nemýľme sa – tu nejde o interpretáciu starých prísloví o „panských huncútstvach“, alebo také to všeobecne zažité „tí hore si vždy nakradnú a pospolitý ľud utrie hubu“.

Nie, ani zďaleka nie. Ten zárez do jadra spoločnosti je oveľa hlbší a mieri na jej vitálne časti. To, čo sledujeme, nie je bežné „hundranie“ na bohatých a vplyvných, ale postupná strata viery v systém, ktorý je založený na slobodných voľbách a z toho plynúcich dôsledkov (áno, často aj nepekných). Demokracia mala vždy krajšie a škaredšie podoby, ale vždy ich dokázala vstrebať a nejako vykorigovať. Teraz sa jej to akoby prestáva dariť.

Tu sa interpretácie zdôvodnenia začínajú líšiť. Ako prvé sa ponúka silné a aj silne odôvodnené tvrdenie, že za stratu viery v systém je zodpovedná elita, ktorá sa vymkla z rozumných rámcov a robí si naozaj, čo chce a s čím chce. Som si takmer istý, že je to do veľkej miery aj pravda, ale na takéto masívne dôsledky by to za normálnych okolností nestačilo.

Navyše – realita zďaleka nie je taká katastrofálna, ako sa pri čítaní fake news, hoaxov a rôznych druhov konšpirácií nepochybne môže zdať. K tomuto javu teda musíme pri rozumnom pokuse o analýzu dodať aj to, že veľká skupina „informácií“, ktoré sa denne sypú do ľudských hláv, nie je pravdivá, často úplne lživá a minimálne prekrútená alebo aspoň „poopravená“.

Naše denné hoaxy a fake news

Vediem PR agentúru a denne pracujem s informáciami. A denne vidím množstvo hoaxov a fake news. Pravdou je, že drvivá väčšina pochádza z virtuálneho sveta online a najmä sociálnych sietí, ale čoraz častejšie sa zjavujú aj v klasických médiách.

Ponúkam tri príbehy, z ktorých posledné dva sa týkajú aj práce mojej firmy, respektíve našich klientov. Ide síce o „menšie“ príklady, ale každý z nich je pre mňa kvapkou vody zo zle zatiahnutého kohútika, ktorá pomaly rozbíja podklad.

Číslo 1: Zjaví sa informácia, že firma XY, vlastniaca skládku odpadu, vypúšťa do rieky Orava jedovatý arzén. Rozšíri ju tamojší „aktivista“ z dôvodu, že skládka odpadu (tá, z ktorej má arzén unikať) sa ponúkla mestu Dolný Kubín na odvoz komunálneho odpadu. Hoax znie – miestny oligarcha, ktorý roky leje do rieky arzén, ho chce teraz zasypať komunálnym odpadom. Správa prebehne množstvom médií. Realita? Skládka daného oligarchu je jediná široko-ďaleko, ktorá má modernú čističku. Miestny oligarcha dokonca už roky dozadu píše na ministerstvo životného prostredia, že zo susednej skládky (nie jeho) arzén naozaj uniká. Pointa? Autor hoaxu – spomínaný „aktivista“ – podniká v doprave a preprave. Dolný Kubín vozí komunál už roky na 60 kilometrov vzdialenú skládku. Skládka oligarchu je možno tak 15 kilometrov od mesta. Pekné, nie?

Číslo 2: V Bratislave vrcholí totálne vyšpičkovaná diskusia o zákaze hazardu. Líder iniciatívy Zastavme hazard, kresťanský aktivista Anton Chromík, rozošle medzi mestských poslancov „informáciu“, že pokiaľ nezakážu úplne všetok hazard na území mesta, onedlho bude v hlavnom meste viac ako 42-tisíc automatov na hru.

Realita? Dnes je ich v meste 2 293 a ich počet každoročne klesá. Po regulácii, ktorú umožňuje zákon, ich bude ešte menej. Pointa? Neznáma.

Číslo 3: Aktivista v Košiciach si zmyslí, že tony snehu, ktoré firma odváža na breh rieky Hornád (tak sa to v Košiciach robí už od nepamäti), znečisťujú rieku, pretože sneh z mesta je zašpinený (soľ, škvára atď.). Správa je v hlavných správach veľkej TV vykreslená ako pomaly ekologická katastrofa. Nikomu nenapadne položiť si jednoduchú otázku: Čo sa tak asi stane so snehom v meste, keď sa roztopí? Nuž, väčšina skončí v kanalizácii a nakoniec kde? V Hornáde. Takže sa nemá soliť a posýpať? Alebo?

Obrovská zodpovednosť médií

Tieto – na prvý pohľad iba komunálne a nie dôležité – hoaxy a fake news uvádzam iba preto, aby sme si lepšie porozumeli. Samozrejme, že nebezpečnejší je hoax typu, že skupina moslimov znásilnila v Taliansku babičku (slovenská verzia made in ĽSNS znie tak isto, len ide o Rómov vo vlaku), alebo že slobodomurárska lóža organizuje v spolupráci s ISIS atentáty v Európe. Na konci sú si však takmer rovnocenné. Všetky totiž hovoria, že žijeme v otrasnom svete, kde vládne nespravodlivosť, niet v ňom pravdy a zastania sa obyčajných ľudí.

Tradičné médiá tu stoja pred obrovskou skúškou vlastnej zodpovednosti za nimi šírený obsah. Ani neviem, či vôbec niekedy v dejinách takú obrovskú zodpovednosť niesli. Sú v ťažkej situácii, pretože samy často bojujú s hoaxmi a fake news. Vedú nerovný konkurenčný boj s bludmi, ktoré sa ľahko šíria a ešte ľahšie vnímajú. Venujú obrovskú energiu tomu, aby ich filtrovali a podľa možností „nepúšťali“. Lenže takmer každý deň niečo neustrážia a sú v tom až po uši. A nielen médiá.

Všetci sme v tom až po uši

Médiá, politici, podnikatelia, zamestnanci – celá spoločnosť. A nielen u nás na Slovensku, ale prakticky kdekoľvek na svete, kde sa šíreniu informácií prekážky nekladú. A ani nemajú klásť.

Môžeme sa domáhať, aby FB triedil hoaxy a fake news, ale ako to má robiť? Aký gigantický algoritmus by musela nastaviť sociálna sieť, ktorá vznikla ako platforma na zábavu a dnes denne chrlí stámilióny statusov rôzneho obsahu a kvality? Statusov, ktoré majú niekedy silu meniť veci rýchlejšie ako titulka Washington Post.

Musíme brániť fakty a dôkazy

Ľudia a inštitúcie, ktoré ešte majú aký-taký vplyv na formovanie verejnej mienky a udržanie nášho základného spoločenského konsenzu, sa v boji proti fake news a hoaxom musia spojiť. A musia to urobiť bez ohľadu na politickú alebo akúkoľvek inú odlišnosť, pretože toto naozaj nie je priestor na taktizovanie.

Pokiaľ budeme všetci hrať túto hru a nebudeme brániť fakty, dôkazy a relevantné informácie, ktoré jediné sú základom poctivej diskusie, hoaxy a fake news nakoniec rozožerú a rozložia celú spoločnosť. Stačí si len spočítať tých zhruba 140 profilov na slovenskom FB, ktoré dnes riadia komunikáciu ĽSNS, a je to jasné.

Je to obrovská úloha a zodpovednosť demokratických inštitúcií a každého slušného človeka. A nedá sa pred ňou utiecť, pretože v zásade niet kam.