Denník N

NKÚ kritizuje Borecove elektronické náramky, náklady na jedného väzňa sú viac ako milión eur

Exminister Tomáš Borec. Foto N - Tomáš Benedikovič
Exminister Tomáš Borec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Projekt za 27 miliónov eur bol kalkulovaný pre 2000 elektronických náramkov ročne, no vlani sa využili len pre 25 osôb.

Obrovský projekt elektronických náramkov sa využíva iba minimálne, nerieši kapacitný problém väzenstva a nešetrí verejné financie. K takému záveru dospeli aj kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu, ktorí sa detailne pozreli na celý projekt – od jeho štúdie až po využitie v praxi.

Projekt elektronických náramkov robilo ministerstvo spravodlivosti ešte pod vedením ministra Tomáša Boreca. V konečnom zúčtovaní stál viac ako 27 miliónov eur (ešte bez ročného servisu) a platil sa aj z eurofondov (OPIS). Dodávateľom technického riešenia projektu bola firma ICZ Slovakia, ktorá zabezpečuje aj servis.

Problém je v tom, že náklady na projekt boli kalkulované pre 2000 náramkov ročne. No to má zatiaľ ďaleko od reality. Vlani sa monitorovacie náramky využili len pre 25 osôb, z toho len ôsmim ľuďom bol uložený trest domáceho väzenia. Údržba a servis systému stoja daňových poplatníkov viac ako 3 milióny eur ročne, konštatuje NKÚ.

Keby to bolo stále takto a náramky by využívalo 25 osôb, akoby na jedného väzňa sa z verejných zdrojov minul viac ako milión eur a k tomu 120-tisíc eur ročne.

„To, čo podľa mojej mienky bolo nadhodnotené, boli reálne možnosti, koľko odsúdených môže byť vzhľadom na ich skladbu elektronicky monitorovaných,“ taktne vytkla svojmu predchodcovi koncom minulého roka ministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd). Ministerke sa podarilo dohodnúť aspoň nižšie náklady na ročnú prevádzku.

Nereálne čísla

Projekt funguje od začiatku minulého roka, no zatiaľ sa nepodarilo vyriešiť hlavné problémy, kvôli ktorým sa robil – miera alternatívnych trestov nestúpla a pretrváva problém s nedostatočnou kapacitou väzníc.

Vnútorný audit ministerstva navyše ukázal, že systém nie je plne funkčný a treba doňho investovať ďalšie peniaze.

Podľa kontrolórov tak hrozí, že sa nedodrží miera návratnosti investície, ktorá bola vyrátaná na 6 rokov. „Ohrozené sú takmer všetky parametre projektu, vrátane doby návratnosti zdrojov,“ uviedlo NKÚ.

Kontrolóri našli nezrovnalosti aj pri štúdii k projektu, ktorú si ministerstvo objednalo ešte v roku 2012. Zákazka na vypracovanie štúdie bola zadaná formou prieskumu trhu s výzvou na predloženie ponuky. No uchádzač nemusel preukázať dostatočné skúsenosti, postačoval len doklad o oprávnení podnikať v danej oblasti.

Aj doba na vypracovanie štúdie bola neprimerane krátka – dva týždne od uzavretia zmluvy, čo sa podľa kontrolórov výrazne prejavilo v kvalite spracovanej štúdie.

Tiež viaceré časti systému sú nefunkčné a málo užívateľsky prívetivé.

Odporúčania

Za neúspechom projektu je podľa kontrolórov aj to, že viaceré legislatívne zmeny potrebné pre jeho fungovanie sa menili až počas roka 2016, keď už projekt bežal. To platí aj o školeniach sudcov, probačných a mediačných úradníkov a prokurátorov.

„Už sme niektoré opatrenia urobili. Spustli sme pilotné projekty, začali sme pracovať s probačnými a mediačnými úradníkmi. Budeme musieť komunikovať aj s prokuratúrou,“ povedala Žitňanská.

Po nástupe na ministerstvo sa spolu s kolegami pozreli detailne na zmluvu a o tretinu znížili sumu na podporné a servisné služby na prevádzku systému. To uvádza NKÚ aj vo svojej hodnotiacej správe.

NKÚ odporúča aj zvýšiť publicitu projektu či vykonávať jeho zákaldnú finannčú kontrolu.

Verejné IT zákazky

Teraz najčítanejšie