Denník N

Menia filmy ako Únos atmosféru v spoločnosti? V zahraničí pomohli aj k prepusteniu väzňov

Premiéra filmu Únos. Foto – TASR
Premiéra filmu Únos. Foto – TASR

Film Únos vzbudil veľký záujem verejnosti o zrušenie Mečiarových amnestií krátko pred hlasovaním v parlamente. V zahraničí podobné filmy vyvolali nielen rozruch, zasiahli aj do už uzatvorených prípadov.

Majú filmy a umelecké diela silu pohnúť politikmi či dokonca súdmi a niečo zmeniť? Nedá sa zmerať, aký je podiel filmu Únos na skutočnosti, že po rokoch je tu prvýkrát aspoň šanca, že slovenskí politici zrušia Mečiarove amnestie, ktoré kryli štátom organizovaný teror. Pohyb v spoločnosti je však po premiére zrejmý – petíciu za zrušenie amnestií, ktorá sa spustila v čase premiéry, už podporilo 66-tisíc ľudí.

„Politici sa rodia ako ľudia. A niektorí z nich sú ešte stále ľudia, nie nenažrané krvilačné monštrá bez kúska citu. Takže verím, že ak v kine Únos otriasol človekom, otrasie v tom kine aj politikom,“ hovorí režisérka filmu Mariana Čengel Solčanská.

Film si za prvý víkend pozrel rekordný počet divákov, v kinách pre nadštandardný záujem pridávali predstavenia. Únos bol najúspešnejší film aj po prvom rekordnom víkende, aj v tom nasledujúcom, videlo ho už viac ako 150-tisíc divákov. Parlament má budúci týždeň o amnestiách opäť hlasovať, podľa doterajšieho vývoja môže návštevnosť narásť ešte o niekoľko desaťtisícov divákov.

Režisérka hovorí, že film nerobila pre festivaly, ale pre slovenských divákov. „Vznikol, aby vzdelal slovenského diváka o jeho vlastných dejinách a vzbudil vieru k domácej tvorbe, vzbudil emócie a zatriasol nami. Vznikol, aby povedal, že veci verejné sa nás bytostne týkajú a že ľudský život je hodnotnejší než moc a peniaze.“

Milan Ondrík ako šéf tajnej služby Ivan Lexa. foto - film Únos
Milan Ondrík ako šéf tajnej služby Ivan Lexa. foto – film Únos

Slovenský Únos nie je unikátom v tom, že pomohol nastoliť spoločenskú tému umeleckým spracovaním skutočnej udalosti. V zahraničí filmy nemali vplyv len na verejnú mienku, v niektorých prípadoch pomohli k udeleniu milosti, znovuotvoreniu prípadov alebo prepusteniu neprávom odsúdených.

Dlh

Surovosť, strach a bezmocnosť skupiny priateľov v poľskom filme Dlh vyvolala medzi divákmi veľkú polemiku. Film vznikol na pôdoryse skutočnej udalosti. Mohlo by zúfalstvo v krízovej situácii dohnať slušného a bezúhonného občana až k vražde? Jednoduchosť a uveriteľnosť tohto diela prinútila ľudí zamyslieť sa, ako by sa v podobnej situácii zachovali.

Dvojici kamarátov Adamovi a Stefanovi sa v ranom kapitalizme nedarí rozbehnúť podnikanie. Banka ich odmietne, obrátia sa preto na Stefanovho známeho Gerarda. Ten im sľúbi pôžičku, no namiesto nej začne od priateľov vymáhať fiktívny dlh. Šikanuje ich, napáda a prenasleduje. Teror sa neskončí, ani keď mu za vymyslenú pohľadávku zaplatia, Gerard chce stále viac peňazí.

Adam a Stefan sa nemajú na koho obrátiť, polícii nedôverujú. Skrývajú sa, Gerard si ich nájde. Pod obrovským tlakom už nevládzu normálne žiť. Rozhodnú sa vydierača vystrašiť, aby im dal konečne pokoj. S priateľom Tadeuszom pripravia únos kriminálnika aj jeho strážcu. Odvezú ich na odľahlé miesto, chcú byť čo najpresvedčivejší. Adam spanikári, možno je presvedčený, že iné východisko z kolotoča vydierania už neexistuje, a Gerarda aj s jeho „gorilou“ zabije. Neskôr sa prizná na polícii.

Artur Brylinski (Adam) a Slawomir Sikora (Stefan) dostali v roku 1997 za vraždu 25-ročný trest. Po premiére v roku 1999 podpísalo vyše 30-tisíc ľudí podpornú petíciu a aj vďaka filmu si neodsedeli celý trest.

Najskôr prezident Aleksander Kwašniewski šesť rokov po premiére filmu (1999) omilostil Sikoru. V roku 2010 dostal milosť od Bronislawa Komorowského aj Artur.

Tenká modrá čiara

Američan Randall Dale Adams strávil vo väzení dvanásť rokov a na slobodu sa dostal až vďaka dokumentu Errola Morrisa Tenká modrá čiara. Už rok po odvysielaní dokumentu Adamsa prepustili z väzenia a prokuratúra stiahla obvinenia.

Mohlo sa to stať každému, citoval filmára Morrisa denník Washington Post krátko po tom, čo Adams v roku 1989 vyšiel z väzenia. „Je to príbeh o jednej z najtemnejších obáv: kričať pripútaný k elektrickému kreslu „neurobil som to, neurobil som to“ bez toho, aby si to chcel niekto vypočuť.“

Adamsov smoliarsky príbeh sa začal odvíjať, keď musel na ceste odstaviť auto, pretože mu došiel benzín. Zastavil mu 16-ročný David Ray Harris. Mladý kriminálnik ozbrojený pištoľou, v tomto prípade však najprv nevystupoval ako negatívna postava. Dvojica spolu strávila noc, zabávali sa, išli do kina.

V tú noc okolo polnoci niekto zastrelil policajta pri kontrole vozidla, ktoré sa zhodovalo s Harrisovým. Vyšetrovatelia mladíka vypátrali, no Harris za vraha označil Adamsa. Adams tvrdil, že v čase vraždy spal, no nik mu neveril. Režisér dokumentu spochybnil vyšetrovanie a stretol sa aj s Harrisom, ktorý už sedel vo väzení za inú vraždu. Mladík sa mu priznal, že klamal a vraždu policajta hodil na Adamsa.

Adams za čas, ktorý strávil vo väzení, nedostal žiadne odškodnenie. S režisérom dokumentu Morrisom sa súdil, tvrdil, že jeho životný príbeh bola jeho jediná cenná vec.

Morrisa to ranilo. „Tento film nebol Batman alebo Krotitelia duchov 2,“ povedal pre Washington Post. „Nemal som z filmu žiadny zisk.“

Adams v roku 2001 pre portál Texas Monthly hovoril, že najprv vinil za svoj pokazený život Harrisa, ktorý vraždu hodil naňho.

„Harris však nemal moc zatknúť ma, obviniť a odsúdiť na smrť. Problém bol väčší ako David Harris. Náš súdny systém je na papieri najlepší na svete, no sme ľudia a robíme chyby. Ak popravujete, v nejakom okamihu popravíte nevinného.“

Edward Snowden (horná snímka) a tvorcovia filmu - režisér Oliver Stone a vedľa neho Joseph Gordon-Levitt, ktorý hral hlavnú rolu. foto - TASR
Edward Snowden (horná snímka) a tvorcovia filmu – režisér Oliver Stone a vedľa neho Joseph Gordon-Levitt, ktorý hral hlavnú rolu. foto – TASR

Snowden

Na úvod – tento film napokon nič nezmenil tak, ako si v čase jeho premiéry podporovatelia Edwarda Snowdena predstavovali. Dúfali, že film Olivera Stona o mužovi, ktorý zverejnil tisícky tajných dokumentov z americkej tajnej služby NSA, pomôže k udeleniu milosti známemu whistleblowerovi. Snowden dnes žije v Rusku a v Spojených štátoch mu hrozí súd a vysoký trest za zradu.

Ľudskoprávne organizácie Amnesty International a Human Rights Watch v čase uvedenia filmu do kín v roku 2016 rozbehli petíciu, ktorá mala zatlačiť na amerického prezidenta Barracka Obamu, aby Snowdena omilosti ešte pred tým, ako sa mu skončí funkčné obdobie.

„Šanca, že Snowden dostane od Obamu milosť, je niečo medzi nulou a minimom,“ predpovedal severoamerický korešpondent BBC Anthony Zurcher ešte vlani. Odhady sa potvrdili, Obama nič také nespravil a nahradil ho Donald Trump, ktorý v minulosti navrhoval pre Snowdena skôr popravu.

Šmejdi

Český film Šmejdi z roku 2013 odhalil nátlakové praktiky podvodníkov. Ukázal, ako predajcovia najskôr nalákali dôchodcov na akcie darčekmi, obedmi zadarmo alebo výletmi a potom ich nátlakom, ponižovaním a vydieraním nútili do kúpy predražených hrncov, spotrebičov a iného tovaru. Starí ľudia masovo podliehajú cynickej manipulácii a kupujú si predražené predmety, ktoré zväčša ani nepotrebujú.

Film preventívne premietali na Slovensku v domovoch dôchodcov, dokument mal priamy vplyv aj na sprísnenie zákonov v Česku aj na Slovensku. Situácia firiem, ktoré verejné predajné akcie robili, sa výrazne zhoršila.

„Prebehla masívna osveta, slovo šmejdi sa stalo trendom, problematika dostala meno, všetci vedeli, čo sa pod tým skrýva, a stal sa z toho celospoločenský problém,“ povedala režisérka filmu Silvie Dymáková pre Denník N.

Ruský herec Konstantin Lavronenko, ktorý hral Kajínka a jeho predloha krátko po zadržaní na úteku v roku 2000. foto - TASR
Ruský herec Konstantin Lavronenko, ktorý hral Kajínka, a jeho predloha krátko po zadržaní na úteku v roku 2000. foto – TASR

Kajínek

Zločinec Jíři Kajínek, ktorý sa stal v Česku legendou aj pre svoj útek z väzenia v roku 2000, dostal za dvojnásobnú vraždu podnikateľa, jeho strážcu a pokus o vraždu doživotný trest. Film o nájomnom vrahovi z roku 2010 oživil ďalšiu vlnu pochybností, či je Kajínek za vraždy skutočne zodpovedný.

Po premiére sa tvorcom filmu ozvala podľa portálu tyden.cz policajná inšpekcia, ktorá si vyžiadala kópiu záznamu. Preverovala podnet od bývalého policajta a odposluchy rozhovorov. Odvtedy ubehlo už viac ako šesť rokov a prípad sa nikam ďalej neposunul, podobne ako sťažnosť na procesné chyby ministra spravodlivosti Pavla Rychetského v roku 2001. Pokusy o obnovenie procesu či žiadosti o milosť neuspeli a Kajínek (56) ďalej sedí vo väzení.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie