utorok

Prečo ľudia neočkujú deti? Psychológovia sa pýtali rodičov, pediatrov a skúmali Modrého koníka

Rodičia sa viac obávajú vedľajších účinkov očkovania, ako ochorení typu mumps či detská obrna. Tie už dnes na Slovensku bežne nevidia, zato strašidelných prípadov vedľajších účinkov na webe nájdu veľa. Psychológovia zisťovali, prečo ľudia odmietajú očkovanie.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Mária Hatoková z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied a Radomír  Masaryk z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského robili výskum o tom, prečo stúpa počet ľudí, ktorí odmietajú očkovať svoje deti. Prečo to robia, aké majú argumenty a ako sa dá proti tomu bojovať.

Pred dvadsiatimi rokmi ľudia nepochybovali o tom, či majú očkovať svoje deti. Čo sa odvtedy zmenilo?

Hatoková: Spochybňovanie očkovania sa výraznejšie prejavilo v 90. rokoch, keď zo západu prišla štúdia, ktorá dávala do súvisu očkovanie a autizmus. Štúdia bola potom stiahnutá a vedecky spochybnená. Aj preto sa začali rodičia pýtať na nežiaduce účinky. V minulosti sme prišli, postavili sme sa do radu, napichali nás. Žiadny informovaný súhlas, ktorý je dnes už nutnosťou. V súčasnosti sa mení postavenie lekára a vzťah k nemu.

Čo máte na mysli?

Hatoková: Predtým sa názor lekára nespochybňoval, teraz máme dostupné medicínske informácie voľne na internete, kde si môže ktokoľvek informácie od lekára overiť. Lekárska autorita je tak vyzývaná novým typom informovaného pacienta, čo so sebou prináša nároky na komunikačné zručnosti lekára i na jeho čas. Ďalším dôvodom je nedôvera voči štátu a inštitúciám. Dôležitou témou je aj farmaceutická lobby, rodičia ju vnímajú nielen pri očkovaní, ale aj pri antibiotikách. Vidia veľa reklám a neveria, že predpisovanie liekov je iba v záujme dieťaťa. Ďalší dôvod je, že dnes prevláda individualizmus nad kolektivizmom. Ohrozenie vlastného dieťaťa vedľajšími účinkami očkovania je pre rodičov omnoho závažnejší argument ako nejaký prospech kolektívnej imunity.

Masaryk: Sociálne siete a prístup k informáciám spôsobujú revolučnú zmenu v tom, ako vnímame svet okolo seba, ako vnímame autority či štát. Vyvolávajú predstavu moci bežných ľudí, ale je to skôr ilúzia ako reálna moc. Rovnako je ilúziou alternatívnosť. Akoby sme si zvykli, že ku všetkému máme na výber niekoľko alternatív, ktoré sú rovnocenné. Potom ľahko podliehame ilúzii napríklad v zdravotníctve, že existujú alternatívne metódy, ktoré sú rovnocenné.

V štúdii ste písali, že ľudia, ktorí odmietajú očkovanie, často inklinujú k homeopatii. Ak im prekáža reklama pri  farmaceutických firmách, neprekáža im reklama na homeopatiká, ktorej je veľa v televízii aj na bilbordoch?

Masaryk: Ľudia si akoby neuvedomujú, že pri mnohých alternatívnych či prírodných produktoch platí tá istá výhrada, ako pri oficiálnej medicíne, že je to rovnako biznis a sú tam rovnaké komerčné záujmy ako pri liekoch. S tým rozdielom, že lieky sú do veľkej miery regulované, lebo sa nemôžu predávať také, ktoré o sebe tvrdia, že znižujú teplotu, ale v skutočnosti ju neznižujú. Ale vo sfére voľnopredajných prípravkov môže každý predávať tabletky trebárs na zväčšenie prsníkov a je to absolútne legálne, aj keď nič nezväčšujú.

Hatoková: Dôležitým faktorom je aj návrat k prírode, ktorý sa stáva kultúrnym trendom. Všetko, čo nie je chemické, sa javí byť lepšie. Doslova to bol návrat k babičkovským receptom. Ak to platilo v minulosti, prečo by som mala užívať antibiotiká.

Napríklad, keď vidia vážne nežiaduce účinky, ktoré má legitímna liečba chemoterapiou. Potom vidia alternatívny produkt, ktorý ich nespôsobuje, ale zároveň nelieči ich chorobu. Momentálny individuálny komfort tak má pre nás väčšiu hodnotu ako nejasná budúcnosť, nemáme istotu, či liečba naozaj zaberie. Rovnaké to je pri očkovaní. Momentálne zisky sú lákavejšie ako budúce neisté zisky.

Mária Hatoková. Foto N - Tomáš Benedikovič
Mária Hatoková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo to tak vnímame?

Hatoková: Očkovanie je nepríjemné, sú tam okamžité reakcie ako začervenanie a teploty. Je tam riziko vážnych porušení, aj keď je to v promile prípadov. Ako rodičia nevieme, či dieťa na tú chorobu v budúcnosti ochorie, nevieme, či ho vakcína podrží a na ako dlho. Pre rodiča je dôležitejší okamžitý komfort dieťaťa ako neistá ochrana v budúcnosti.

Masaryk: Očkovanie je trochu ako platenie daní. Je to niečo, čo nik nerobí s radosťou. Keď sa jeden človek rozhodne, že nebude platiť dane, štát to vydrží. Ak mu na to nik nepríde, nič sa nestane. Naďalej bude mať záchrannú službu, policajti budú na uliciach, budú sa stavať cesty. Keď to spraví desať percent ľudí, služby štátu sa zhoršia, ale stále to nejako prežijeme. Ak by sa všetci rozhodli, že nebudeme platiť dane vôbec, tak máme problém. Očkovanie je niečo podobné. Nie je ľahké prijať, že očkovanie má krátkodobé riziká pre jednotlivcov, ale z pohľadu spoločnosti je to prínosná technológia, ktorá funguje.

Od roku 2012 klesá počet rodičov, ktorí dávajú zaočkovať svoje deti. Sme teraz na vrchole, alebo to bude stúpať?

Hatoková: Robili sme prieskum aj s pediatrami, máme asi 15 hodinových rozhovorov. Neprináleží nám psychológom, aby sme to hodnotili. Ale aj keď zaočkovanosť klesá, dá sa povedať, že po tých najsilnejších rokoch antivakcinačných kampaní nechuť očkovať klesá.

Čo sa zmenilo?

Hatoková: Lekári hovoria, že k zmene postoja prispela migračná kríza.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 96081 z vás dostáva správy e-mailom