Denník N

Budúcnosť EÚ sa nebude odvíjať podľa predpísaných scenárov, ale bude to presne naopak

Foto – TASR

Scenár bude výsledkom vývoja v jednotlivých oblastiach, ktoré sú pre podobu Únie a jej akceptáciu občanmi rozhodujúce, píše Ivan Korčok.

Autor je štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí

V príprave Rímskej deklarácie, ktorou si EÚ pripomenie 60. výročie svojej existencie, vyvolal diskusiu dokument Európskej komisie o piatich scenároch možného vývoja EÚ a koncept tzv. dvojrýchlostnej Európy.

Pozitívom dokumentu Jeana-Clauda Junckera je, že Komisia tentokrát odolala pokušeniu dať na stôl hotovú víziu, ktorá len zopakuje mantru o potrebe viac Európy. Aj táto kľúčová európska inštitúcia tak uznáva, že ďalšie masívne prehlbovanie integrácie a prenos kompetencií dnes nie sú alternatíva, ktorá môže získať podporu.

Šéf Komisie zvolil spôsob debaty o budúcnosti Únie, ktorý nerozdeľuje, neirituje a dáva podnet na zamyslenie. Je dobre, že spúšťa debatu o budúcnosti EÚ. Aj ja dostávam opakovanú otázku, čo by bolo najvýhodnejšie pre Slovensko, a moja odpoveď je jednoduchá. Budúci vývoj v EÚ sa nebude odvíjať podľa predpísaných scenárov, ale bude to presne naopak: scenár bude výsledkom vývoja v jednotlivých oblastiach, ktoré sú pre podobu Únie a jej akceptáciu občanmi rozhodujúce.

Placebo dvoch rýchlostí

Netreba si preto lámať hlavu nad prvým alebo druhým scenárom, ale treba sa vážne zaoberať tromi základnými projektmi a hlavne konať v nich, keďže koncentrujú najväčšie problémy EÚ. To sú eurozóna, schengen a vnútorný trh, pričom k nim musí pribudnúť štvrtý v podobe tesnejšej spolupráce v oblasti vnútornej bezpečnosti a obrany.

Samozrejme, Únia je a bude výrazne ovplyvňovaná ďalšími faktormi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie