Denník N

Odporúčania Benátskej komisie oslovujú všetkých: prezidenta, NR SR aj Ústavný súd SR

Ústavný súd ostal takmer prázdny. Foto – TASR
Ústavný súd ostal takmer prázdny. Foto – TASR

Národná rada by mala zvoliť ďalších dvoch kandidátov. Až vtedy môže hlava štátu konať a rozhodovať o kandidátoch.

 

Benátska komisia nesklamala

Benátska komisia neodpovedala priamo na otázky, ktoré jej položil prezident republiky. Bez ohľadu na to považujem stanovisko tohto poradného orgánu Rady Európy za významný príspevok k vyjasneniu situácie okolo navrhovania kandidátov a ich menovania za sudcov Ústavného súdu. Benátska komisia napriek svojej zdržanlivosti, preukázala ohromný cit pre závery a odporúčania, ktoré by mohli, ak všetci aktéri budú schopní a ochotní čítať ich bez vytrhávanie jednotlivých viet z kontextu, napomôcť riadnemu, nezávislému a profesionálne zdatnému fungovaniu Ústavného súdu.

Pýtate sa nás, neplnohodnotnú odpoveď máte od Ústavného súdu

Podčiarknem, Benátska komisia prijala svoje závery a odporúčania až po tom, čo rázne upozornila všetkých adresátov stanoviska, že nie je nadnárodným arbitrom ani štvrtou inštanciou, ktorá by mala, mohla alebo musela posudzovať postupy a rozhodovanie Ústavného súdu.

Preto vo svojich záveroch odkázala na uznesenie ústavného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh prezidenta na výklad Ústavy o tom, či sa výklad v prípade nevymenovaného GP vzťahuje aj na kandidátov na sudcov ústavného súdu alebo nie. V odôvodnení tohto uznesenia je uvedené, že väčšina pléna sa stotožňuje s písomným nálezom III. senátu, v ktorom tento senát vylúčil možnosť použitia výkladu v tzv. prípade Čentés aj na kandidátov na sudcov ústavného súdu.

V stanovisku nenájdeme ani slovo o tom, či sa Benátska komisia stotožňuje alebo nesúhlasí s takým právnym názorom. Komisia jednoducho zopakovala to, čo napísal ústavný súd a neprezradila svoj postoj.

Benátska komisia si všimla problematickosti takého rozhodnutia. V  záveroch dodala, že si uvedomuje, že ide o neplnohodnotný výklad ústavy, ktorý nezodpovedá článku 128 ústavy. Ide o jemnú, ale nezvykle údernú kritiku postupu Ústavného súdu.

Ústava nepozná jej neplnohodnotné výklady. Otvára sa preto polemika, ako naložiť s takým záverom Benátskej komisie. Plnohodnodne alebo neplnohodnotne? So záverom Benátskej komisie však treba plne súhlasiť; iný je vzťah k neplnohodnotnému výkladu Ústavy. Vtiera sa totiž otázka, z akých dôvodov plénum prijalo neplnohodnotný výklad, ak malo väčšinu hlasov aj na plnohodnotný výklad? Môžeme sa domnievať prečo, ale bolo by to už zbytočné. Nezabúdajme však na tento kľúčový bod stanoviska Benátskej komisie. Ukazuje, nesporne, na svojvoľné praktiky pléna Ústavného súdu.

Veľká výzva pre I. senát Ústavného súdu

Benátska komisia odporučila vyčkať a rešpektovať výsledok konania pred I. senátom Ústavného súdu; rozhodnutie by sa malo vyrovnať s tým, či rozhodnutia prezidenta o nevymenovaní sťažovateľov za sudcov majú oporu v Ústave.

V bode 72 stanoviska sa však I. senátu ukladá aj povinnosť. Ak sa tento senát bude chcieť odkloniť od právnych názorov iných senátov vo veci nevymenovaných kandidátov, bude musieť vec predložiť na zjednotenie plénu Ústavného súdu. Veľmi závažné odporúčanie, ktoré je, navyše, formulované ako povinnosť. Úplne prvý právny názor II. senátu bol jasný. Výklad v prípade nevymenovaného generálneho prokurátora sa vzťahuje aj na kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Ak by prvý senát nechcel použiť tento výklad, potom musí, podľa názoru Benátskej komisie, predložiť vec plénu na zjednotenie právnych názorov. Inak jeho rozhodnutie nebude legitímne.

Významná úloha aj pre Národnú radu

Poznajúc doterajšie prístupy Ústavného súdu predpokladajme, že sťažovatelia budú úspešní a zostanú kandidátmi (o Jánovi Bernátovi nemusíme uvažovať, nie je kandidát a ani Benátska komisia sa nedotkla tohto problému). Po rozhodnutí I. senátu, pravdepodobne, budeme mať štyroch kandidátov. Prezident však má právo výberu z dvojnásobného počtu kandidátov. Národná rada by mala zvoliť ďalších dvoch kandidátov. Až vtedy môže hlava štátu konať a rozhodovať o kandidátoch. Bolo by vhodné, ak by Národná rada zabudla na argument, že traja kandidáti, ktorí boli právoplatne a nezmeniteľne nevymenovaní, sú stále v hre. Vie si niekto predstaviť vymenovať sudcu Ústavného súdu z „nekandidáta“?

Užitočné odporúčania pre parlament, svetlo na konci tunela

Benátska komisia sformulovala štyri rady pre Národnú radu. Tieto odporúčanie ukazujú, že komisia mieni už pri najbližších voľbách kandidátov na sudcov Ústavného súdu predísť problémom pri posudzovaní ich spôsobilosti a vhodnosti na výkon takej dôležitej ústavnej funkcie.

V prvom rade by sa kandidáti mali voliť ústavnou väčšinou, t.j. na zvolenie kandidáta by bolo potrebných 90 hlasov. Pôvodne komisia navrhovala dvojtretinovú väčšinu, t.j. 100 hlasov, napokon túto požiadavku zmiernila. Uchádzači o kandidatúru by mali byť vypočutí za aktívnej účasti hlavy štátu priamo v parlamente, aby sa táto previerka nemusela opakovať v prezidentskom paláci.

Benátska komisia považuje za rozumné ustanoviť možnosť pre senát Ústavného súdu postúpiť vec plénu, ak ide o rôzne právne názory tak, ako sa to stalo v prípade nevymenovaných kandidátov. Napokon, komisia odporúča, aby Ústavný súd verejne vyhlasoval svoje rozhodnutia až vtedy, ak ich bude mať písomne pripravené. Posledné odporúčanie je zjavne reakciou na to, že III. senát ústne vyhlásil svoj nález tak, že pripustil použitie výkladu v kauze Čentéš, ale v písomnom vyhotovení to poprel.

Tieto odporúčania Benátskej komisie sú plne v súlade s európskymi hodnotami ovládajúcimi výkon ústavnej spravodlivosti. Svetlo na konci tunela ústavného marazmu.

Východisko z patovej situácie

V bode 79 stanoviska sa uvádza, že súčasná situácia pri menovaní sudcov Ústavného súdu je patom. Benátska komisia odporúča okamžité riešenie. Bodka. Považujem tento záver stanoviska poradného orgánu Rady Európy za obzvlášť dôležitý. Okamžité riešenie je oslovením všetkých, aby konali podľa rád Benátskej komisie. Ústavného súdu, aby rozhodol, Národnej rady, aby prijala príslušné zmeny Ústavy, a prezidenta republiky, aby súčasne s týmito odporúčaniami, ak budú akceptované, postupoval tak, aby sa obnovila plná funkčnosť Ústavného súdu. Tieto úkony ústavných orgánov sú, prirodzene, vzájomne podmienené tak, aby sa nikto nepokúšal niekoho dobehnúť. Ako sme na to zvyknutí v našich ústavných pomeroch. Ale hádam v tomto prípade začneme odvykaciu kúru.

Autor je poradcom prezidenta Andreja Kisku

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie