Denník N

Spor medzi Holandskom a Tureckom sa vyhrocuje. Holanďania dostanú lekciu, odkazuje Erdogan

Sobotňajšie demonštrácie pred holandským konzulátom v Istanbule. Foto - TASR/AP
Sobotňajšie demonštrácie pred holandským konzulátom v Istanbule. Foto – TASR/AP

Holanďania odmietajú nátlak Turecka, ktoré sa im vyhráža odvetou za to, že do Rotterdamu nepustili dvoch ministrov.

Už tretí deň pokračuje diplomatický konflikt medzi Holandskom a Tureckom. Napätie vo vzájomných vzťahoch začalo narastať po tom, čo Holanďania v sobotu nedovolili tureckému ministrovi zahraničných vecí, aby pristál v Rotterdame.

Minister zahraničia Mevlüt Čavušoglu sa chcel v Holandsku zúčastniť podujatia na podporu referenda o zmenách tureckej ústavy (bude 16. apríla), ktorými si chce turecký prezident Recep Tayyip Erdogan posilniť moc.

Prostredníctvom mítingov v tretích štátoch sa Erdogan a jeho vláda snažia pre svoj návrh získať podporu Turkov, ktorí žijú v zahraničí.

Holandské úrady však boli proti a z bezpečnostných dôvodov zrušili aj podujatie. Podobne na aktivity Turecka reagovali aj v Nemecku, vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Európske štáty totiž nechcú, aby tureckí politici zneužívali ich mestá a tureckú menšinu na vnútropolitický boj.

Len v Holandsku žije asi 400-tisíc prisťahovalcov z Turecka a ich potomkov, väčšina z nich má dvojité občianstvo, takže môže hlasovať aj v spomínanom referende.

Fašisti a pozostatky nacizmu

Na holandský zákaz však Erdogan reagoval tým, že Holanďanov označil za fašistov a ich správanie za „pozostatok nacizmu“.

„Môžete nášmu ministrovi zabrániť, aby priletel do Holandska, ale odteraz sa uvidí, ako budú vaše lety pristávať v Turecku,“ povedal podľa BBC Erdogan na mítingu v Istanbule.

Už pred samotným letom do Rotterdamu sa Turci vyhrážali, že ak ich ministrovi nebude umožnené pristáť, Holandsko sa musí pripraviť na tvrdé sankcie.

Holanďania sa však nezľakli. Premiér Mark Rutte Erdoganove slová o fašistoch označil za šialené a úrady okrem ministra zahraničných vecí z krajiny vykázali aj ministerku sociálnych vecí Fatmu Betül Sayan Kayaovú, ktorej ešte predtým zakázali vstup na turecký konzulát v krajine.

„Celý svet musí zasiahnuť proti takýmto fašistickým praktikám. Takéto správanie voči žene sa nemôže tolerovať,“ reagovala ministerka na Twitteri.

„Zaobchádzali s nami neľudsky a nemorálne. Správať sa takto k žene a členke vlády je žalostné. Nechceli sme sa vmiešavať do holandských záležitostí. Ale ako držiteľka diplomatického pasu nepotrebujem povolenie, aby som sa stretla so svojimi spoluobčanmi na našom konzuláte,“ dodala neskôr Kayaová, ktorú polícia eskortovala do Nemecka, odkiaľ do Rotterdamu prišla.

Erdogan chce učiť diplomaciu

Turecký prezident následne v nedeľu vyhlásil, že Holanďanom „dá lekciu z medzinárodnej diplomacie“. Naopak, poďakoval Francúzom, ktorí na rozdiel od ostatných západoeurópskych štátov mítingy tureckých politikov nezakázali a Čavušogluovi umožnili, aby vystúpil v meste Metz.

Čavušoglu ešte v sobotu telefonoval aj s predstaviteľmi Európskej únie a vyzval ich, aby zasiahli proti konaniu svojich členských štátov.

Turecký minister zahraničných vecí vyhlásil, že európske štáty si neprajú zmeny ústavy, ktoré prinesú „stabilné, slobodné a nezávislé Turecko“.

Demonštrácie v oboch krajinách

Diplomatická roztržka následne vyvolala vlnu nepokojov v Holandsku aj v Istanbule. Pred turecký konzulát v Rotterdame prišlo asi dvetisíc Turkov, ktorí protestovali proti postupu holandských úradov. Polícia ich rozháňala aj pomocou vodných diel, demonštranti odpovedali hádzaním zápalných fliaš.

Demonštranti sa zhromaždili aj v Istanbule, kde dokonca strhli vlajku z holandského konzulátu a nakrátko ju nahradili tureckou.

Kľúčové body zmeny ústavy:

  • posilňuje právomoci prezidenta, umožňuje mu vydávať dekréty,
  • prezident môže rozpustiť parlament,
  • Erdogan by mohol byť vo funkcii až do roku 2029 a byť aj v čele svojej strany,
  • počet poslancov sa rozšíri z 550 na 600,
  • zmeny v Najvyššej rade súdov a prokuratúr.

Napätie pred voľbami

V Holandsku je aktuálne napätá politická situácia, v krajine budú v stredu parlamentné voľby. V nich je najväčším favoritom antiimigrantská Slobodná strana Geerta Wildersa. Populistický politik je známy svojím negatívnym postojom k moslimom aj imigrantom.

Erdogan naznačil, že správanie holandských úradov mohla ovplyvniť aj predvolebná kampaň. „Ak ste ochotní obetovať holandsko-turecké vzťahy pre voľby, zaplatíte za to,“ povedal turecký prezident.

Zatiaľ však nie je jasné, aké protiopatrenia (okrem tých diplomatických) Turci zvolia. Minister zahraničných vecí Čavušoglu vyhlásil, že ospravedlnenie Holandska v tomto prípade nebude stačiť.

Holandské voľby

Pokus o prevrat v Turecku

Turecké referendum

Teraz najčítanejšie