pondelok

Sú aj lepšie slovenské filmy ako Únos. Choďte do kina na Piatu loď

Výnimočná predloha si vypýtala výnimočný film. Po svetovej premiére a cene z festivalu Berlinale prichádza tento týždeň do našich kín.

Je to ten typ knihy, ktorá si priam koleduje o filmové spracovanie. Víťaz ocenenia Anasoft Litera 2011 a jeden z najprekladanejších súčasných slovenských románov je výnimočne fotogenický.

Už keď Piatu loď spisovateľka Monika Kompaníková – nie náhodou študovaná výtvarníčka – písala, odvíjal sa pred ňou príbeh ako snímka na plátne. A tento priam filmový typ zážitku sa prenášal na čitateľov, ktorí knihu čítali.

To nijako neznižuje vklad Ivety Grófovej, skôr naopak – výnimočná predloha si vypýtala výnimočné spracovanie a napokon výnimočne vydarený film. Rešpektuje poetiku románu a tlmočí ju do filmovej reči, zaslúžene si odnáša z festivalu Berlinale cenu detskej poroty.

Zároveň však platí aj to, že film nikdy nie je kniha. Je to úplne iné médium a preto sa od nej v mnohom dôležitom odkláňa. Napríklad je určená aj deťom.

Jednou nohou v puberte

Román pritom jednoznačne nebol knihou pre deti. Bol príbehom pre dospelých, ktorým mohol pripomenúť to, čo mnohí zabudli, že detstvo vie byť aj drsné, kruté, samotárske obdobie. Dvanásťročná hrdinka už nebola dieťaťom, bola jednou nohou v puberte.

Knižnej Jarke rastú prsia, používa vulgarizmy, v sídliskovej partii si rada prihne z fľaše vína a potiahne z cigarety. Dospelácky registruje aj zlyhania dospelých. Všetko, čo je na nich zlé a pokrivené, vidí nemilosrdným neprikrášleným pohľadom.

V románe to bolo možné pre zložito rozvrstvené rozprávanie, ktoré príbeh niekoľkokrát zavinulo do spomienok rozprávačky. Dospelá žena sa vracia do minulosti, keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 91468 z vás dostáva správy e-mailom