Neandertálci a ľudia sa možno bozkávali, ich vzťahy boli intímnejšie, ako sme si mysleli
Nová štúdia ukazuje, ako sa neandertálci stravovali, že poznali prírodnú medicínu, a osvetľuje ich priateľské vzťahy s modernými ľuďmi.
Kontakty medzi modernými ľuďmi a neandertálcami boli možno oveľa intenzívnejšie, ako sme si doposiaľ mysleli.
Vedci spravili genetickú analýzu zubného povlaku neandertálcov a zistili, že v ich ústach – tak ako v ústach moderných ľudí – sa nachádzal mikrób s latinským názvom Methanobrevibacter oralis.
„Keď premýšľate o výmene ústnych mikróbov, existujú len tri spôsoby, ako k tomu mohlo dôjsť. Buď išlo o bozkávanie, výsledok spoločného stravovania alebo rodičovskej starostlivosti,“ povedala pre časopis Atlantic Laura Weyrichová z univerzity v austrálskom Adelaide.
Koncom minulého týždňa vedkyňa a jej kolegovia informovali o objave v časopise Nature.
V popularizačnom článku pre Nature hlavná autorka dodala, že ak si neandertálci a moderní ľudia naozaj vymieňali sliny, znamená to, že „vzťahy medzi nimi boli oveľa priateľskejšie a intímnejšie, ako sme si kedy mysleli.“
Paleo diéta neexistuje
Autori štúdie osekvenovali DNA mikróbov, ktoré našli v zubnom povlaku neandertálcov. Zistili, že niečo ako typickú stravu nemali. Neandertálec z územia dnešného Belgicka jedol predovšetkým mäso, keď konzumoval divoké ovce a vtedajšie nosorožce.
Naopak, neandertálec zo Španielska bol výhradne vegetarián. V jeho zubnom povlaku vedci nenašli žiadne stopy po mäse. Jeho strava pozostávala z hríbov, orechov, kôry stromov a machu.
Zatiaľ čo neandertálec z Belgicka bol lovec, neandertálec zo Španielska bol zberač.
Podľa Weyrichovej to znamená, že niečo ako paleo diéta neexistuje. „Skutočná paleo diéta znamená, že zjete to, čo vám prostredie, v ktorom žijete, ponúka,“ povedala pre Atlantic.
Jedli to, čo našli v prírode
Zástancovia paleo diéty hovoria, že by sme zo svojho jedálnička mali vyradiť obilniny alebo mliečne produkty, čiže také potraviny, ktoré sú relatívne nové a metabolizmus človeka sa im ešte dostatočne neprispôsobil.
Naopak, konzumovať by sme mali to, čo jedli naši predkovia, lebo naše telo je na takú potravu údajne lepšie prispôsobené.
Aj neandertálci nosili šperky. Dávno pred ľuďmi
Nový výskum Weyrichovej a kolegov však ukazuje, že naši pravekí príbuzní – ale nepochybne aj predkovia – jedli to, čo v prírode našli. Jednotná paleo strava, na ktorú by sme sa mohli odvolávať, preto zrejme neexistovala.
Liečili sa, mali umenie a pochovávali sa
Zubný povlak neandertálcov ukázal aj to, že sa liečili jedlými rastlinami. Jeden zo španielskych neandertálcov mal hnisavý zápal a jeho povlak obsahoval pleseň, ktorá produkuje antibiotikum penicilín.
Bola v ňom aj kôra z topoľa. Ide o prírodný zdroj lieku proti bolesti, ktorý sa podobá na aspirín.
Nový výskum ukazuje, že neandertálci zďaleka neboli akísi primitívni hlupáci. Iné výskumy v minulosti dokazujú, že pochovávali mŕtvych, zdobili sa a robili umenie. Ide o vysoký prejav symbolického myslenia.
Na úplný záver dodajme, že – ako píše evolučná biologička Patrícia Pečnerová z univerzity v Štokholme – genóm moderného človeka sa vďaka modernému kríženiu skladá z 1,5 až 4 percent neandertálskej DNA.
Dostupné z: doi:10.1038/nature21674
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].