Denník N

Neandertálci a ľudia sa možno bozkávali, ich vzťahy boli intímnejšie, ako sme si mysleli

Neandertálci. Ilustrácia - TASR/NASA/JPL
Neandertálci. Ilustrácia – TASR/NASA/JPL

Nová štúdia ukazuje, ako sa neandertálci stravovali, že poznali prírodnú medicínu, a osvetľuje ich priateľské vzťahy s modernými ľuďmi.

Kontakty medzi modernými ľuďmi a neandertálcami boli možno oveľa intenzívnejšie, ako sme si doposiaľ mysleli.

Vedci spravili genetickú analýzu zubného povlaku neandertálcov a zistili, že v ich ústach – tak ako v ústach moderných ľudí – sa nachádzal mikrób s latinským názvom Methanobrevibacter oralis.

„Keď premýšľate o výmene ústnych mikróbov, existujú len tri spôsoby, ako k tomu mohlo dôjsť. Buď išlo o bozkávanie, výsledok spoločného stravovania alebo rodičovskej starostlivosti,“ povedala pre časopis Atlantic Laura Weyrichová z univerzity v austrálskom Adelaide.

Koncom minulého týždňa vedkyňa a jej kolegovia informovali o objave v časopise Nature.

V popularizačnom článku pre Nature hlavná autorka dodala, že ak si neandertálci a moderní ľudia naozaj vymieňali sliny, znamená to, že „vzťahy medzi nimi boli oveľa priateľskejšie a intímnejšie, ako sme si kedy mysleli.“

Paleo diéta neexistuje

Autori štúdie osekvenovali DNA mikróbov, ktoré našli v zubnom povlaku neandertálcov. Zistili, že niečo ako typickú stravu nemali. Neandertálec z územia dnešného Belgicka jedol predovšetkým mäso, keď konzumoval divoké ovce a vtedajšie nosorožce.

Naopak, neandertálec zo Španielska bol výhradne vegetarián. V jeho zubnom povlaku vedci nenašli žiadne stopy po mäse. Jeho strava pozostávala z hríbov, orechov, kôry stromov a machu.

Zatiaľ čo neandertálec z Belgicka bol lovec, neandertálec zo Španielska bol zberač.

Podľa Weyrichovej to znamená, že niečo ako paleo diéta neexistuje. „Skutočná paleo diéta znamená, že zjete to, čo vám prostredie, v ktorom žijete, ponúka,“ povedala pre Atlantic.

Jedli to, čo našli v prírode

Zástancovia paleo diéty hovoria, že by sme zo svojho jedálnička mali vyradiť obilniny alebo mliečne produkty, čiže také potraviny, ktoré sú relatívne nové a metabolizmus človeka sa im ešte dostatočne neprispôsobil.

Naopak, konzumovať by sme mali to, čo jedli naši predkovia, lebo naše telo je na takú potravu údajne lepšie prispôsobené.

Nový výskum Weyrichovej a kolegov však ukazuje, že naši pravekí príbuzní – ale nepochybne aj predkovia – jedli to, čo v prírode našli. Jednotná paleo strava, na ktorú by sme sa mohli odvolávať, preto zrejme neexistovala.

Liečili sa, mali umenie a pochovávali sa

Zubný povlak neandertálcov ukázal aj to, že sa liečili jedlými rastlinami. Jeden zo španielskych neandertálcov mal hnisavý zápal a jeho povlak obsahoval pleseň, ktorá produkuje antibiotikum penicilín.

Bola v ňom aj kôra z topoľa. Ide o prírodný zdroj lieku proti bolesti, ktorý sa podobá na aspirín.

Nový výskum ukazuje, že neandertálci zďaleka neboli akísi primitívni hlupáci. Iné výskumy v minulosti dokazujú, že pochovávali mŕtvych, zdobili sa a robili umenie. Ide o vysoký prejav symbolického myslenia.

Na úplný záver dodajme, že – ako píše evolučná biologička Patrícia Pečnerová z univerzity v Štokholme – genóm moderného človeka sa vďaka modernému kríženiu skladá z 1,5 až 4 percent neandertálskej DNA.

Dostupné z: doi:10.1038/nature21674

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie