Škótsko sa chce znova odtrhnúť od Británie, chystá druhé referendum o nezávislosti

Po štyroch rokoch môžu Škóti znova rozhodovať, či sa odtrhnú od Británie. Oznámila to v pondelok škótska prvá ministerka Nicole Sturgeonová s tým, že požiada škótsky parlament, aby podporil druhé referendum o nezávislosti.

To by sa mohlo uskutočniť niekedy od jesene 2018 do jari 2019. Teda pár mesiacov predtým, čo Británia odíde z Európskej únie. Aktivovať článok 50 by britská vláda mohla už zajtra.

Reakcia škótskej vlády súvisí práve s tým, ako chce Británia z Únie odísť. Vláda Theresy Mayovej sa rozhodla pre tvrdý brexit, teda odchod nielen z Únie, ale aj zo spoločného trhu. Bude sa to týkať aj Slovákov, v budúcnosti tam už nebudú môcť prísť pracovať bez obmedzení.

Škótsko je skôr ľavicové a proeurópske, v referende tu 62 percent ľudí hlasovalo za zotrvanie v Únii. Od britskej vlády žiadalo, aby mohlo naďalej ostať súčasťou jednotného trhu. Nicole Sturgeonová viackrát povedala, že pri hľadaní kompromisu sa britská vláda „nepohla ani o milimeter“.

Bude referendum?

Nie je však stopercentne isté, že referendum bude. Sturgeonová povedala, že bude pokračovať v hľadaní kompromisu s britskou vládou. Škótsko chce získať niektoré práva v rybolove či poľnohospodárstve, čo by podľa Observera mohli dosiahnuť.

Oveľa ťažšie až nemožné bude vybaviť si, aby Škótsko zostalo v jednotnom trhu. Niektorí tak Sturgeonovej prejav nazvali aj „posledným ultimátom“.

„Myšlienka, že by Škótsko zostalo v jednotnom trhu, kým zvyšok Británie nie, je nemožná. Takáto ponuka kompromisu nikdy neexistovala,“ napísal na Twitteri odborník na vzťahy oboch krajín Alan Trench.

Aby bolo referendum právne záväzné, musí s ním súhlasiť aj britská vláda. „Legálne to nemusí potvrdiť. Politicky by to však pravdepodobne bolo ťažké odmietnuť,“ napísal analytik BBC. Nemenovaný minister povedal ešte minulý týždeň pre Financial Times, že „to vyzerá neodvratne“.

„Nemyslím si, že v sme v pozícii zastaviť to,“ dodal.

Druhý pokus

V septembri 2014 hlasovalo 55 percent obyvateľov Škótska za pokračovanie 300-ročného zväzku s Britániou. Odvtedy sa však mnohé zmenilo. Jeden z argumentov odporcov nezávislosti bol, že mimo Británie by proeurópske Škótsko nemalo automaticky garantované, že by sa ako nezávislý štát stalo rýchlo členom Európskej únie. Po brexite však Úniu opúšťajú aj tak, za odchod hlasovali najmä ľudia v Anglicku a Walese.

Zároveň sa však zmenila aj ekonomika Škótska, ktorá je na tom horšie ako v roku 2014. Ako píše Economist, v dvoch z posledných 5 kvartálov vôbec nerástla. Oporou ekonomiky Škótska sú ropa a finančný sektor. Cena ropy klesla na polovicu, rovnako z krajiny odišla desatina pozícií vo finančnom sektore.

Samotné Škótsko tento rok hospodári s deficitom 9 percent. Ak by bolo nezávislé, bolo by to ešte viac. Kým v súčasnosti ich dotuje Londýn, ako samostatná krajina by sa museli postarať sami o seba.

V posledných týždňoch však popularita nezávislosti išla hore. Momentálne je to zhruba 50 na 50. Sturgeonová v pondelok povedala, že si je absolútne istá, že by ľudia tentokrát hlasovali za samostatnosť.

Podporovatelia nezávislosti ako bývalý prvý minister Alex Salmond zo Sturgeonovej Škótskej národnej strany, ktorá ovláda miestny parlament, zdôrazňoval, že keď začínali kampaň pred minulým referendom, bola podpora nezávislosti okolo 30 percent. V referende to bolo napokon 45 percent.

“Kampaň za odchod sa raduje, pretože začína oveľa vyššie ako v roku 2014. Či sa jej podarí presvedčiť ženy, strednú triedy a starších voličov, ktorí sú najviac za Britániu, sa ešte len uvidí,” hovorí politológ Craig McAngus.

Čiže veria, že v kampani by išla podpora znova hore, navyše, keď britská vláda bude mať veľa starostí s vyrokovaním podmienok brexitu s Úniou.

Ako zdôraznil Salmond pre Observer, v Škótsku žije a možno bude môcť hlasovať (ako minule) aj skoro 200-tisíc občanov EÚ. Tí teraz podľa neho vo veľkom môžu podporiť odchod z Británie práve preto, aby naďalej zostali v Únii.

Volili by naslepo?

„Ďalšie referendum do dvoch rokov podporuje len 27 percent ľudí a Sturgeonová sa rozhodla väčšinu ignorovať. Neistotu, ktorú vyvoláva brexit, nemôžeme vyriešiť dávkou ešte väčšej neistoty,“ hovorí Slovák Marek Zemaník, ktorý pracuje ako poradca predsedníčky Škótskej konzervatívnej strany Ruth Davidsonovej. Jeho strana druhé referendum odmieta, v škótskom parlamente je však v menšine.

„Jej načasovanie je tiež nezodpovedné, ľudia by volili úplne naslepo – na jeseň 2018 ešte nebudeme vedieť, ako bude vyzerať brexit, aký vzťah by malo nezávislé Škótsko a Británia, alebo aké podmienky by malo v EÚ,“ dodáva Zemaník, ktorý je tiež šéf volebného programu strany.

„Mnoho Škótov, ktorí hlasovali za zotrvanie v Británii v roku 2014, to urobilo z jasných ekonomických dôvodov. Odchod Británie z EÚ to všetko pomiešal. Alarmujúce je, že brexit urobil škótske referendum škodlivejšie a zároveň pravdepodobnejšie,“ napísal Economist.

Odídu, aby prišli?

Sturgeonová však v pondelok neobjasnila, ako by v prípade úspešného referenda chcela zaistiť členstvo v Únii. V minulosti hrozilo Škótom blokovaním vstupu Španielsko, ktoré sa bálo, že by škótsky príklad nasledovalo Katalánsko, ktoré sa rovnako usiluje o nezávislosť.

Odborník Alan Trench napísal, že aj Škótom by trvalo dva roky, kým by sa odtrhli od Británie.

2. If Scotland votes Leave in late 2018/early 2019, it will still take around 2 years to separate from UK.

— Alan Trench (@devomatters) March 13, 2017

„Takže Škótsko by opustilo EÚ, potom by opustilo Britániu a znova by požiadalo o vstup do EÚ. To všetko by okrem iného znamenalo obrovské množstvo ekonomických problémov,“ napísal Trench.

Na tlačovke sa novinári pýtali aj na to, akú by mala krajina menu a ako by vyzerali hranice s Britániou, ktoré by zároveň mohli byť v budúcnosti vonkajšími hranicami Únie.

Sturgeonová odpovedala, že podľa nej by mohol pokračovať voľný cezhraničný pohyb, podobne ako by to po brexite malo byť medzi Severným Írskom, ktoré je súčasťou Británie, a Írskom.

V pondelok večer sa chystal britský parlament definitívne schváliť zákon o brexite a mali tiež ignorovať pripomienky, ktoré presadila Snemovňa lordov. Najskôr zajtra by tak mohla Theresa Mayová aktivovať článok 50, čím by Británii začali plynúť dva roky, kým definitívne opustia Európsku úniu.