Denník N

Slovenský súd rehabilitoval obeť, ktorú pred 30 rokmi roztrhali psy na hranici

Prísluššníci Dunajskej pohraničnej strᾞe so psami. foto – TASR

Rodina východonemeckého študenta Hartmuta Tautza sa po 31 rokoch dočkala aspoň morálnej satisfakcie – rehabilitácie ich príbuzného, ktorý zomrel v Petržalke pri pokuse dostať sa cez hranicu do Rakúska. Rozhodol o tom bratislavský okresný súd, šéf Ústavu pamäti národa hovorí, že je to precedens.

Rodiny tých, čo zomreli počas komunistického režimu na štátnej hranici stráženej ozbrojenými vojakmi, špeciálne vycvičenými psami a tiež plotom napojeným na elektrické vedenie, neboli nikdy odškodnené. Dnes v Bratislave rehabilitovali prvú obeť železnej opony.

Je to tragický príbeh osemnásťročného východonemeckého študenta Hartmuta Tautza, ktorý si vyslúžil po viac ako tridsiatich rokoch zaslúženú pozornosť slovenského súdu a prelomový rozsudok.

Zabitie nemeckého študenta

Tautz sa rozhodol 8. augusta 1986 prekročiť prísne stráženú československú štátnu hranicu pri Bergu a ujsť do slobodného sveta, aby mohol študovať vysnívaný klarinet, ktorého štúdium mu doma vinou zlého kádrového posudku znemožnil komunistický režim.

Len 22 metrov od hranice ho po tom, čo jeho pohyb zaznamenala signálna stena, strhli voľne vypustené psy, ktoré ho oskalpovali a spôsobili mu viaceré vážne zranenia, ktorým nakoniec podľahol. Lekárska správa z roku 1986 hovorí, že ak by dostal včas lekársku pomoc, ešte mohol žiť.

Na reprodukcii fotografie z roku 1984 je telo mužža, ktorý zahynul pri plote s vysokým napätím pri pokuse o prekroèenie československo-rakúskej hranice na úseku Bratislava - Devín. foto - TASR/Ústav pamäti národa
Na reprodukcii fotografie z roku 1984 je telo muža, ktorý zahynul pri plote s vysokým napätím pri pokuse o prekročenie československo-rakúskej hranice na úseku Bratislava – Devín. foto – TASR/Ústav pamäti národa

Keď k nemu prišla hliadka zložená z vojakov základnej služby Ivana Hirnera a Oldřicha Kovára, namiesto poskytnutia prvej pomoci ho vypočúvali. Potom ho previezli do kasární a až odtiaľ do nemocnice, kde zomrel na následky vykrvácania.

Za smrť Tautza pri železnej opone neboli jeho pozostalí nikdy odškodnení. Rovnako ako ostatné rodiny ďalších obetí, čo zahynuli na hraniciach. Existuje 320 zdokumentovaných prípadov ľudí, ktorí v rokoch 1948 – 1989 prišli v okolí československej hranice o život. Ďalšie desiatky boli v 50. rokoch zahrabávané na neznámom mieste.

Mŕtvi doteraz neboli rehabilitovaní

Ľudia, ktorí zahynuli počas komunistického režimu pri železnej opone, neboli nikdy ani rehabilitovaní.

Dnes na bratislavskom okresnom súde teda padol prelomový rozsudok. Po prvýkrát bola súdne rehabilitovaná obeť železnej opony na návrh jej blízkych a z iniciatívy mimovládnej Platformy európskej pamäti a svedomia.

Hartmant Tautz. Foto Archív ÚPN
Hartmut Tautz. Foto – Archív ÚPN

Český advokát Lubomír Müller, ktorý zastupoval mamu a sestru Hartmuta Tautza, upozornil na fakt, že na obete železnej opony sa nevzťahovali automatické rehabilitácie zo zákona.

„Automatická rehabilitácia by sa naňho vzťahovala, keby bol odsúdený.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Ústav pamäti národa

Teraz najčítanejšie