Denník N

Slovenský súd rehabilitoval obeť, ktorú pred 30 rokmi roztrhali psy na hranici

Prísluššníci Dunajskej pohraničnej strᾞe so psami. foto – TASR
Prísluššníci Dunajskej pohraničnej strᾞe so psami. foto – TASR

Rodina východonemeckého študenta Hartmuta Tautza sa po 31 rokoch dočkala aspoň morálnej satisfakcie – rehabilitácie ich príbuzného, ktorý zomrel v Petržalke pri pokuse dostať sa cez hranicu do Rakúska. Rozhodol o tom bratislavský okresný súd, šéf Ústavu pamäti národa hovorí, že je to precedens.

Rodiny tých, čo zomreli počas komunistického režimu na štátnej hranici stráženej ozbrojenými vojakmi, špeciálne vycvičenými psami a tiež plotom napojeným na elektrické vedenie, neboli nikdy odškodnené. Dnes v Bratislave rehabilitovali prvú obeť železnej opony.

Je to tragický príbeh osemnásťročného východonemeckého študenta Hartmuta Tautza, ktorý si vyslúžil po viac ako tridsiatich rokoch zaslúženú pozornosť slovenského súdu a prelomový rozsudok.

Zabitie nemeckého študenta

Tautz sa rozhodol 8. augusta 1986 prekročiť prísne stráženú československú štátnu hranicu pri Bergu a ujsť do slobodného sveta, aby mohol študovať vysnívaný klarinet, ktorého štúdium mu doma vinou zlého kádrového posudku znemožnil komunistický režim.

Len 22 metrov od hranice ho po tom, čo jeho pohyb zaznamenala signálna stena, strhli voľne vypustené psy, ktoré ho oskalpovali a spôsobili mu viaceré vážne zranenia, ktorým nakoniec podľahol. Lekárska správa z roku 1986 hovorí, že ak by dostal včas lekársku pomoc, ešte mohol žiť.

Na reprodukcii fotografie z roku 1984 je telo mužža, ktorý zahynul pri plote s vysokým napätím pri pokuse o prekroèenie československo-rakúskej hranice na úseku Bratislava - Devín. foto - TASR/Ústav pamäti národa
Na reprodukcii fotografie z roku 1984 je telo muža, ktorý zahynul pri plote s vysokým napätím pri pokuse o prekročenie československo-rakúskej hranice na úseku Bratislava – Devín. foto – TASR/Ústav pamäti národa

Keď k nemu prišla hliadka zložená z vojakov základnej služby Ivana Hirnera a Oldřicha Kovára, namiesto poskytnutia prvej pomoci ho vypočúvali. Potom ho previezli do kasární a až odtiaľ do nemocnice, kde zomrel na následky vykrvácania.

Za smrť Tautza pri železnej opone neboli jeho pozostalí nikdy odškodnení. Rovnako ako ostatné rodiny ďalších obetí, čo zahynuli na hraniciach. Existuje 320 zdokumentovaných prípadov ľudí, ktorí v rokoch 1948 – 1989 prišli v okolí československej hranice o život. Ďalšie desiatky boli v 50. rokoch zahrabávané na neznámom mieste.

Mŕtvi doteraz neboli rehabilitovaní

Ľudia, ktorí zahynuli počas komunistického režimu pri železnej opone, neboli nikdy ani rehabilitovaní.

Dnes na bratislavskom okresnom súde teda padol prelomový rozsudok. Po prvýkrát bola súdne rehabilitovaná obeť železnej opony na návrh jej blízkych a z iniciatívy mimovládnej Platformy európskej pamäti a svedomia.

Hartmant Tautz. Foto Archív ÚPN
Hartmut Tautz. Foto – Archív ÚPN

Český advokát Lubomír Müller, ktorý zastupoval mamu a sestru Hartmuta Tautza, upozornil na fakt, že na obete železnej opony sa nevzťahovali automatické rehabilitácie zo zákona.

„Automatická rehabilitácia by sa naňho vzťahovala, keby bol odsúdený. Ale on odsúdený nebol, pretože tí psi ho zranili, nebola mu poskytnutá potrebná lekárska pomoc, následkom čoho zomrel. Takže trestné stíhanie proti nemu sa vôbec nezačalo,“ hovorí s tým, že zákon o súdnej rehabilitácii pamätá aj na takéto prípady. Dnes tak môže jeho rodina požiadať aj o odškodnenie.

Podľa Ondreja Krajňáka z Ústavu pamäti národa je toto rozhodnutie precedens, vďaka ktorému bude možné odškodniť pozostalých po ľuďoch, ktorí pri železnej opone prišli o život.

„Najskôr musia požiadať o súdnu rehabilitáciu tak, ako sa to stalo v prípade Hartmuta Tautza, a potom môžu požiadať o odškodnenie. V každom prípade toto rozhodnutie otvorilo dvere tejto možnosti,“ vysvetľuje český právnik Lubomír Müller.

Dnes je podľa neho na vyrovnávanie sa s minulosťou priaznivejšia situácia ako v 90. rokoch. Vtedy o rehabilitáciách rozhodovala veľká časť sudcov, ktorá predtým takzvané prvohlavové trestné činy súdila.

Takto vyzeralo telo Tautza po útoku psov. foto - Platforma európskej pamäti a svedomia
Takto vyzeralo telo Tautza po útoku psov. foto – Platforma európskej pamäti a svedomia

„Práve som hovoril telefonicky s mamičkou Hartmuta Tautza,“ povedal po procese právnik Lubomír Müller. „Bola dojatá, že po tridsiatich rokoch sa podarilo dosiahnuť morálnu satisfakciu.“

Podľa Neely Winkelmannovej-Heyrovskej z Platformy európskej pamäti a svedomia dnes ide najmä o morálne zadosťučinenie. Mimovládna Plaforma Európskej pamäti a svedomia sa dnes snaží aj o postihnutie posledných žijúcich páchateľov.

Štrougal a zodpovednosť špičiek režimu

V Nemecku iniciovali trestné stíhanie v prípade Hartmuta Tautza a ďalších štyroch nemeckých utečencov, ktorí zahynuli na štátnej hranici. Za zodpovedné osoby označujú nielen vojakov základnej služby Hirnera a Kovářa, ktorí neposkytli Hartmutovi pomoc, ale aj veliteľa bratislavskej brigády pohraničnej stráže Viktora Galla.

V ich podaní je aj bývalý komunistický premiér Lubomír Štrougal. V Platforme európskej pamäti a svedomia vypočítali, že ako predstaviteľ režimu nesie zodpovednosť spolu za 60 životov.

Predseda vlády Štrougal na archívnej snímke z októbra 1984. foto - TASR
Predseda vlády Štrougal na archívnej snímke z októbra 1984. foto – TASR

„Priami páchatelia napríklad pri zabíjaní na hraniciach sú tí vojaci základnej služby, ktorí tam boli poslaní režimom, aby si jeho predstavitelia nešpinili ruky. Ale pritom tí najvyššie postavení, teda špičky režimu, boli nepriami páchatelia a majú na tom najvyššiu mieru zavinenia,“ hovorí Neela Winkelmann-Heyrovská.

Upozorňuje na to, že predsedníctvo ÚV KSČ aj politbyro boli podrobne informované o incidentoch na hraniciach, prijímali opatrenia na sprísnenie štátnej hranice, a tak vlastne rozhodovali o živote a smrti ľudí, ktorí sa ju pokúsia prekročiť.

Vo svojom projekte Justice 2.0 označili 17 ešte žijúcich osôb, ktoré majú byť zodpovedné za úmrtia na hraniciach. Trestné stíhanie Lubomíra Štrougala a ďalších sa začalo súbežne aj v Poľsku.

Trestne stíhať ľudí zodpovedných za úmrtia na hraniciach je podľa Neely Winkelmann-Heyrovskej z Platformy európskej pamäti a svedomia priechodnejšie v zahraničí.

„Na Slovensku v roku 2008 generálna prokuratúra neprijala naše podanie, kde sme zdokumentovali 42 usmrtených na hraniciach s odôvodnením, že tieto činy sú už premlčané a nejde o zločiny proti ľudskosti,“ hovorí Ondrej Krajňák z Ústavu pamäti národa.

Nemecko odsúdilo za zločiny na hraniciach doteraz 151 páchateľov, Poľsko má odsúdených viac ako 200. V Česku boli na hraniciach odsúdení štyria pohraničníci, na Slovensku nikto.

 Na minuloročnej oslave veliteľov pohraničnej stráže si účastníci pripominali a oslavovali 65.vyročie prijatia zákona o ochrane štátnej hranice, podľa ktorého bolo možné beztrestne zabiť narušiteľa.

Na minuloročnej oslave veliteľov pohraničnej stráže si účastníci pripomínali a oslavovali 65.výročie prijatia zákona o ochrane štátnej hranice, podľa ktorého bolo možné beztrestne zabiť narušiteľa.

Bývalí vysokí velitelia pohraničnej stráže sa dodnes pravidelne stretávajú v Devínskej Novej Vsi, kde kedysi stála železná opona. Tento rok oslavovali 65. výročie prijatia zákona o ochrane štátnej hranice, kde ich vyznamenával za vzornú službu veliteľ bratislavskej brigády pohraničnej stráže Viktor Gallo. Dodnes sa nikto z nich pozostalým ani neospravedlnil.

Ústav pamäti národa

Teraz najčítanejšie