Európa objavuje turecký nacionalizmus
Turci žijúci v západných krajinách nie sú ovplyvnení ani tak islamom, ako skôr nacionalizmom.
Turecká republika založená po prvej svetovej vojne otcom Turkov Mustafom Kemalom Atatürkom, bola síce sekulárnym štátom, nebola však demokraciou. Parlamentarizmus fungoval obmedzene, Atatürka obklopoval kult osobnosti, armáda sa stala základom štátu. Duchovný vplyv islamu sa nová elita snažila nahradiť silným tureckým nacionalizmom.
Časom a najmä pod vplyvom snahy vstúpiť do Európskej únie sa pár vecí zmenilo. Turecko sa stalo demokratickejším, aj keď jeho demokracia, právny štát a stav občianskych slobôd mali stále vážne nedostatky. V každom prípade sa zdalo, že môže byť príkladom pre ostatné moslimské krajiny i pre celý svet. V praxi ukazovalo, že islam a demokracia nie sú úplne nezlučiteľné.
Problémom zostával turecký nacionalizmus. Kým ním trpeli len domáce menšiny, najmä Kurdovia, Západ pred ním zatváral oči. Nová islamistická vládnuca elita však šikovne skĺbila náboženský zápal s vybičovaným nacionalizmom a pocitom krivdy a nostalgie po niekdajšej superveľmoci, Osmanskej ríši. Vznikla veľmi nebezpečná zmes, ktorú autoritársky vládca Recep Tayyip Erdoğan šikovne využil na posilňovanie svojej moci. A ktorá ovláda aj časť tureckých menšín žijúcich v západných krajinách.
Treba zdôrazniť, že tých, čo Erdogana počúvajú, síce vďaka podpore a hecovaniu tureckej vlády silne počuť, medzi Turkami žijúcimi v Európe sú však stále menšinou. A ich hnev živí skôr nacionálny, ako náboženský fanatizmus.
Napriek tomu je vážnou hrozbou, ak môže autoritárska moc zneužívať čo i len časť svojich krajanov a ohrozovať demokraciu a demokratické hodnoty v krajinách, v ktorých títo krajania žijú.
To je podstata sporu – Erdogan si v Turecku buduje diktatúru a na krajanoch ho nezaujímajú len ich hlasy pre referendum o posilnení prezidentských právomocí. Využíva ich ako nátlakový prostriedok proti demokratickým vládam, ktoré sa ho odvážia kritizovať, a zároveň krajanov presviedča, že nacionalizmus a diktátorské vládnutie sú dobré.
To sa podpíše i na demokracii v krajinách, ktoré tureckých prisťahovalcov v minulosti prijali, a všeobecne to podporuje nedôveru voči ostatným imigrantom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
