utorok

Most-Híd (asi) končí

Hoci v politike platí, že nič nie je isté, niektoré veci sú pravdepodobnejšie ako iné. Jednou z nich je i to, že Most-Híd postupne končí, a to minimálne vo svojej súčasnej podobe.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je politológ, pôsobí na Katedre politológie FSS MU

Most-Híd vznikol v roku 2009 po tom, čo Béla Bugár vystúpil z SMK. Od volieb v roku 2010 Bugárov nový projekt fakticky SMK nahradil, keď ju vystriedal v parlamente a opakovane sa mu podarilo dostať i do vlády. Hoci pôvod a meno zakladateľa a predsedu Bugára naznačovali zreteľné etnické pozadie, Most sa od začiatku prezentoval ako strana usilujúca o symbolické premostenie slovenskej majority a maďarskej menšiny. Dopomáhal k tomu nielen dôraz na označenie ako „občianskej“ strany, ale i absorbovanie viacerých populárnych kandidátov mimo okruhu maďarskej menšiny.

Táto taktika sa ukázala ako životaschopná. Most síce ani v jedných z trojice parlamentných volieb nedosiahol na dvojciferný výsledok, zastúpenie v Národnej rade si však dokázal bez väčších problémov uchovať. V roku 2020 (či skôr) to už platiť nemusí.

Odkrytá partia

Prvou chybou, ktorej sa Most dopustil, bolo utvorenie vlády po voľbách 2016. Nie je nič prekvapujúce na tom, že prevažujúci postoj voličov Mosta bol v neprospech spolupráce týchto strán so Smerom a SNS.

Ako ukázal prieskum agentúry Focus z marca 2016, súčasnú vládnu zostavu preferovalo 39 percent voličov Mosta, naopak, 47 percent sa stavalo proti nej. Len na doplnenie, pre „Sulíkov“ vládny variant bol tento pomer sympatií 57:35.

Podstatnejší problém však z pohľadu Mosta a Siete nebol ani tak v tom, aká vláda vznikla, ale

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom