Kotlebova poslankyňa pri Tisovom hrobe ľutovala, že dnes nie je taký prezident
Poslankyňa Natália Grausová v príhovore hovorila o tom, že 14. marec by mal byť vyhlásený za štátny sviatok. Pri hrobe Tisa sa stretli štyria poslanci Národnej rady z ĽSNS.
V posledných mesiacoch sa mohlo zdať, že politici Kotlebovej strany začali z pragmatických dôvodov sympatie ku klerofašistickému Slovenskému štátu na verejnosti potláčať. V utorok sa znovu a naplno prihlásili.
Štyria poslanci Kotlebovej strany prišli položiť kyticu k symbolickému hrobu Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave. Poslankyňa Natália Grausová predniesla príhovor, v ktorom hovorila, že Slováci by sa nemali hanbiť za Slovenský štát ani za jeho prezidenta.
„Bol to náš prvý prezident po Svätoplukovi. Ďakujeme pánu Bohu, že nám ho dal. Bez tohto štátu by sme tu dávno neboli,“ povedala.
Poslankyňa si myslí, že 14. marec, ktorý je výročím vzniku Slovenského štátu, má byť vyhlásený za jeden zo štátnych sviatkov. Pred zhruba sedemdesiatimi, prevažne staršími ľuďmi ľutovala, že Tiso nemôže byť prezidentom aj dnes.
„Som hrdá, že sme mali takéhoto prezidenta. V tom čase bol možno jediný štátnik, ktorý bol hodný úcty a mal rozum. Dal by Pánboh, aby sme aj dnes mali takého prezidenta. Určite by sme neboli v takomto marazme a žilo by sa nám lepšie.“
V príhovore nespomenula, že Slovenský štát bol vyhlásený na popud Adolfa Hitlera alebo že sa Jozef Tiso postavil na stranu okupačných nemeckých jednotiek proti povstaleckej armáde. Nespomenula ani arizáciu a transporty desiatok tisícov občanov Slovenského štátu do vyhladzovacích táborov.
Video: Poslankyňa miesto holokaustu spomína Izrael a Palestínu
Autor: Martina Koník
Tento rok odvážnejší
Kotlebovci Natália Grausová, Martin Beluský a Peter Krupa sa zúčastnili akcie pri hrobe Tisa aj vlani. Vtedy ešte nechceli verejne hovoriť. Niektorí sa iba v tichosti pozdravili s členmi organizácie Slovenská pospolitosť v tmavých uniformách a po pár minútach odišli.
Tento rok prišli v početnejšej skupinke spolu s vlajkami ĽSNS. K pôvodnej trojici sa pridal poslanec Stanislav Drobný.
Namiesto seleziánskeho kňaza Vojtecha Zemana, ktorý Kotlebovcov vlani chválil za odvahu, tentokrát ceremóniu viedol Stanislav Pánis, bývalý poslanec SNS zo začiatku 90. rokov, ktorý sa usiloval o zachovanie Tisovho symbolického hrobu v Bratislave (jeho pozostatky sú na Nitrianskom hrade).
Pánis rozprával o tom, že Slovákov sa celú históriu snažili iné národy zotročiť, čo stále trvá. Ako varovný signál spomenul, že vo vozidlách MHD možno počuť angličtinu. „Čoskoro možno vo vlakoch bude počuť maďarčina.“
Po ňom prebrala slovo poslankyňa Grausová. Jej príhovor bol ukážkou toho, ako Kotlebovci interpretujú históriu Slovenského štátu.
Kotlebovské dejiny
Grausová opakovala napríklad mýtus, že tento útvar bol výsledkom „tisícročnej túžby Slovákov“ po vlastnom štáte. „Bez tejto prvej slovenskej štátnosti, by nebolo ani našej štátnosti druhej,“ hovorila.
Odmietla, že by išlo o vojnový štát – vznikol totiž ešte polroka pred vypuknutím druhej svetovej vojny. „Bolo to v mierových časoch. Pokiaľ by sme Slovenský štát volali vojnový, potom by vojnovým štátom bolo napríklad aj Maďarsko, Rakúsko, Holandsko, či Poľsko, ktorých sa tiež vojna dotkla.“
Zdôraznila, že Tiso nebol vojnovým zločincom – po vojne nebol popravený za vojnové zločiny, ale za vlastizradu. „Mala som sa sama možnosť presvedčiť, že nebol na žiadnom zozname vojnových zločincov,“ dodala.
Redaktori Denníka N po skončení akcie požiadali Grausovú, aby svoje argumenty bližšie vysvetlila. Tiso napríklad v auguste 1944 vyzval v rozhlase Slovákov, aby nekládli odpor prichádzajúcim nemeckým jednotkám a neskôr vyznamenal príslušníkov SS a wehrmachtu, ktorí sa podieľali na potlačení povstania.
Či to nebola vlastizrada, Grausová komentovať nechcela – s vysvetlením, že takýto argument je prejavom neznalosti histórie.
Odmietla sa priamo vyjadriť aj k vyvážaniu Židov do vyhladzovacích táborov – Slovensko za to Nemecku aj platilo v ríšskych markách. Podľa poslankyne na túto tému bude vhodný čas, keď začne platiť „jeden meter pre všetkých“.
„Tento meter má platiť aj na Slovákov aj na Nemcov, aj na Izrael. Ja by som vám odporúčala, aby ste si spočítali obete Palestíncov civilistov, žien a detí,“ hovorila poslankyňa.
Na otázku, čo majú zavraždení slovenskí Židia spoločné s izraelsko-palestínskym konfliktom, neodpovedala. Ospravedlnila sa, že musí odísť.
Extrémista – disident
Pietnej akcie sa tentokrát nezúčastnili príslušníci Slovenskej pospolitosti v uniformách imitujúcich Hlinkovu gardu – ich vzťahy s s Kotlebovcami sú v súčasnosti napäté.
Okrem Grausovej vystúpil aj herec a bývalý podpredseda Matice slovenskej Jozef Šimonovič, ktorý zarecitoval báseň o Tisovi.
Video: Minulý rok Kotlebovcov chválil kňaz
Autor: Martina Koník
Na krátky prejav vyzval Pánis aj Rudolfa Steingaufa, ktorý v roku 2012 kandidoval za ĽSNS do parlamentu, dnes je oficiálne invalidný dôchodca.
Steingaufa odsúdil nedávno súd v Banskej Bystrici právoplatne na podmienečný trest za extrémistické statusy na Facebooku. Písal o tom, že politici si zaslúžia „povraz“ za neschopnosť poradiť si „s c. etnikom“, volal po obmedzení práv menšín, či vytvorení rezervácie pre Rómov.
Pánis ho označil za obeť systému, ktorá bola odsúdená „za svoje názory“. Steingauf vyzval ostatných, aby podľa jeho vzoru neboli zbabelí. O svojom prípade povedal, že bol odsúdený napriek tomu, že „nenavádzal nikoho na likvidáciu“ iných ľudí. „Škoda,“ poznamenala postaršia žena, ktorá rečnila krátko po ňom a po poslankyni Grausovej.
Pánis ju napomenul, aby sa takýchto prejavov zdržala. „Nedávajme zámienky tým, ktorí nás prišli sledovať,“ povedal mysliac na novinárov.
Po zhruba polhodine zaspievali účastníci pieseň Hej Slováci, ktorá bola aj hymnou Slovenského štátu. Pánis ich následne vyzval, aby sa o mesiac zúčastnili na ďalšej akcii, ktorá sa bude konať tentokrát pri príležitosti na sedemdesiateho výročia Tisovej popravy.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
