Denník N

Kýble špiny na obete? Konečne

Toto je to ohrozenie, ktorému štát nezabránil.

Je úplne jedno, čo si o kauze Čistý deň myslíme, ale zaujímať by nás mala len dovtedy, kým je témou skúmanie, či niekomu bolo ublížené, a postup štátnych orgánov. Identita klientov – tváre a celé mená – sa nikdy nemala dostať von.

Vedenie Čistého dňa malo v utorok opäť tlačovú besedu, a to v reakcii na pondelkové vystúpenie dvoch mladých žien zo zariadenia, ktoré podali trestné oznámenie pre zmenu na Tománkovcov.

Už včera bolo jasné, že nasledovať budú také tvrdenia, ktoré znížia dôveryhodnosť oboch osôb, pretože súboj frčí naplno a bez akýchkoľvek ohľadov.

Keby Tománková nebola minulý týždeň vyrukovala s tajomným lascívnym poslancom, nikdy by sa toto verejné oblievanie klientov neuskutočnilo, pretože strojca nápadu vychádzal z mylného presvedčenia, že Kollár sa bude doma dva týždne krútiť v dileme, či má splniť ultimátum.

Pri dnešnej sume poznatkov sa nedá vôbec pochopiť, načo slúži celé divadielko už od minulého týždňa, lebo normálne by bolo užívať si nezrušenú akreditáciu a mlčať ako hrob.

Takto neprípustne a neeticky sa nepostupovalo hádam ešte ani pri jednej zverejnenej kauze, ktorá sa pri sociálnoprávnej ochrane už z podstaty veci týka ohrozených ľudí. Tománkovci sa dokonca schovali za živý štít – svojich klientov. Na Slovensku je pritom aj pre mnohých novinárov celkom neznáme, že obete nikdy nehodnotíme. Ak šlo o podozrenie zo zneužívania, nebavíme sa ani sekundu o pohlavnom živote možnej obete.

Tomuto mohol štát v osobe ministra zabrániť, toto hrozilo klientom Čistého dňa, pre toto bolo nutné, aby zariadenie ostalo celkom bez klientov, či už stále akreditované, alebo už nie, a to až do chvíle, kým sa obvinenia nevyšetria.

Kauza Čistý deň

Teraz najčítanejšie