Ukrajinci prepustia 20-tisíc policajtov a dvihnú ceny elektriny
Dohoda s Medzinárodným menovým fondom a prvé reformy či úsporné opatrenia sú len prvým krokom k snahe vrátiť stabilitu rozvrátanej ukrajinskej ekonomike. Všetko navyše môže skolabovať na vojne na východe či obrovskej korupcii.
Keď bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč náhle otočil zahraničnopolitický kurz krajiny od Európskej únii k Rusku a vyvolal tým revolúciu na majdane, jedno euro stálo 11 hrivien a Ukrajincom sa to zdalo veľa.
Medzitým Rusko anektovalo Ukrajincom Krym a na východe Ukrajiny podporuje separatistov vo vojne o Donbas, kde zomrelo už vyše 5-tisíc ľudí. A euro dnes stojí okolo 24 hrivien. A to 23. februára, keď vrcholila panika v ukrajinských obchodoch, euro kupovali vydesení Ukrajinci za 37 hrivien.
Vrátiť hrivne silu
Ozdravenie jednej z najhoršie vedúcich si mien na svete je prvou misiou, ktorú ohlásil ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, keď sa definitívne dohodli s Medzinárodným menovým fondom na pomoci vo výške 17,5 miliardy dolárov.
,,Peniaze použijeme na stabilizáciu meny. Umožní to ukrajinskej ekonomike rásť od roku 2016,” povedal optimisticky Jaceňuk podľa agentúry Reuters. Pomoc pre Ukrajinu je rozdelená na viacero etáp v priebehu štyroch rokov. Prvú tranžu 5 miliárd dolárov by mala štátna kasa dostať už v piatok 13. marca, aby krajina predišla bankrotu.
V rezervách má ukrajinská centrálna banka totiž len 6,4 miliardy dolárov, čo podľa Reuters vystačí ledva tak na platby za dovoz na päť týždňov. Očakáva sa, že k programu sa ešte z rôznych zdrojov nazbierajú pôžičky v celkovej výške 40 miliárd dolárov.
Mikloš: je to len začiatok
Svetoví politici vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej berú krízu na Ukrajine vážne. Ak niečo podľa nej dnes ohrozuje rast svetovej ekonomiky, tak je to kríza na Ukrajine a Islamský štát šíriaci sa už nielen v Sýrii a Iraku.
Aj preto sa očakávalo, že MMF a vláda v Kyjeve nájdu počas komplikovaných rozhovorov spoločnú reč. ,,Dohoda s MMF je minimálny nevyhnutný predpoklad, aby mohla byť makroekonomická a finančná situácia Ukrajiny stabilizovaná. Nie je to však určite postačujúce na to, aby sa ekonomika ozdravila, a aby sa zabezpečil rast a rozvoj,” povedal bývalý slovenský minister financií Ivan Mikloš pre Denník N.
Do Kyjeva chodieva teraz pravidelne pomáhať s reformami a je jedným z poradcov ministra financií.
Podľa Mikloša je dohoda dobrou správou, ale len prvým krokom v dlhom rade zmien, ktoré musí Ukrajina urobiť. ,,Veľmi potrebné sú aj ďalšie reformy, ktoré program nepokrýva. Doležité tiež bude, aby Ukrajina robila reformy nie preto, že to požaduje MMF, ale preto, že ich potrebuje samotná Ukrajina.”
Nepríjemné reformy
Dohode predchádzalo prijatie ôsmich reformných zákonov, ktoré boli podmienkou medzinárodnej komunity na poskytnutie pôžičky. Najdôležitejšie sa podľa uznávaného svetového ekonóma Andersa Aslunda týkajú rozpočtu, zvýšenia cien za energie, či zníženia dôchodkov a zmeny daní.
Súčasťou reforiem je aj prepúšťanie policajtov, ktorých je zbytočne veľa. Minister vnútra Arsen Avakov oznámil, že tento rok prepustia až 20-tisíc ľudí z policajných zložiek. ,,Chceme prejsť od množstva ku kvalite, muži zákona by mali byť lepšie motivovaní a lepšie zarábať,” citovali ho ukrajinské agentúry.
Podľa analytika Balázsa Jarábika, ktorý spolupracuje s Carnegieho inštitútom aj slovenským think-tankom CEPI, je však otázkou, čo tí prepustení budú robiť. ,,Kriminalita v Kyjeve vysoko stúpla a môžme sa obávať, že skončia ako zločinci,” obáva sa Jarábik.
Pripravovaný balík reforiem však vníma pozitívne, aj keď podľa neho ide skôr o štandardné úsporné opatrenia ako o skutočné reformy. ,,Napríklad v sociálnej sfére sa ešte veľa musí dokončiť. Za prvých sto dní prijali 82 zákonov, čo je slušné číslo, ale hovorí to viac o kvantite než kvalite,” rozpráva Jarábik.
Jedným z najočakávanejších opatrení je zastavenie masívneho dotovania cien energií. Už v apríli sa ceny plynu podľa Aslunda zdvihnú o 280 percent. Podobne aj ceny elektriny by mali postupne vzrásť až na 3,5-násobok. Práve dotovanie cien energií bolo podľa Mikloša jedným z najväčších zdrojov korupcie a obohacovania sa ukrajinských oligarchov a tiež boli najväčšou položkou v rozpočte.
Optimizmus s rizikom
Život Ukrajincom po dramatickej revolúcii a najmä ruskej vojenskej intervencii na Kryme a na Donbase výrazne zdražel, platy nestúpli a inflácia narástla na 35 percent. Vyššie ceny energií, ale napríklad aj zníženie dôchodkov, ktoré odčerpáva veľkú časť rozpočtu, nebudú pre obyčajných Ukrajincov príjemné.
Napriek tomu je MMF pomerne optimistický. Ekonomika Ukrajiny klesla o 5,5 percenta, ale podľa optimistického výhľadu by sa mohla dostať do dvojpercentného rastu už v roku 2016. Všetko však len za predpokladu, že vojna na východe Ukrajiny neprerastie ešte do väčšieho konfliktu a vláda začne naozaj bojovať s korupciou.
,,Najväčšie riziko dnes je ruská vojenská agresia na východe Ukrajiny. Nikto mimo Kremľa nevie, či, kedy a kde ruské jednotky znovu zintenzívnia svoje boje. Sú tu však aj domáce riziká. Najväčším ostáva korupcia,” napísal Asland na svojom blogu.
Analytik Jarábik víta, že Jaceňukova vláda spriehľadnila pravidlá verejných tendrov, ktoré by sa rovnako ako na Slovensku mali zverejňovať online. ,,Očakávam však, že korupcia veľmi nezmizne, akurát sa viac decentralizuje do regiónov,” dodal.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
