streda

Juraj sa pridal k Zuzane Hlávkovej: Fingovať tendre nie je okej, aj keď sa nestratí ani euro

Juraj Zelinka (26) je už tretím bývalým zamestnancom ministerstva zahraničných vecí, ktorý otvorene prehovoril o netransparentných tendroch pri slovenskom predsedníctve v EÚ.

Juraj Zelinka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraj Zelinka pracoval na ministerstve zahraničných vecí počas slovenského predsedníctva. Na blogu Transparency International opísal, ako sa formálne organizovala súťaž na video spoty, aj keď bolo jasné, že ich výrobu dostane agentúra režiséra Petra Núňeza. V zatiaľ jedinom rozhovore pre médiá hovorí, aké ťažké je pre mladého človeka postaviť sa pred novinárov a aké dôležité je dodržiavať pravidlá aj pri malých štátnych zákazkách.

Kde ste študovali?

Bakalára som si robil na politológii na Univerzite Komenského, semester som strávil vo Vroclave v Poľsku cez program Erazmus. Na magistra som išiel na európske štúdiá na fakulte sociálnych a ekonomických vied.

Robili ste po škole?

Robil, a robil som aj popri škole. Viac ako rok som brigádnicky pracoval ako webový editor v TA3, okrem toho som bol osem mesiacov na stáži v Central European Strategy Council, mimovládke, ktorá sa zaoberá zahraničnou politikou. Po škole som nastúpil do jednej online reklamnej agentúry, tiež na miesto webového editora.

Ako sa mladý človek z agentúry dostane na ministerstvo?

Klient, pre ktorého som pracoval, presunul časť vecí z našej agentúry inam, a tak som odtiaľ musel odísť. V tom čase som však už vedel, že na ministerstve zahraničných vecí hľadajú človeka na editovanie textov a redaktora pre web. Zahraničná politika ma bavila, post na ministerstve zahraničných vecí teda bol taký, že toto by som naozaj chcel robiť.

Mali ste v hlave, že robiť pre štát nie je úplne atraktívne?

Nie, takto som nad tým nerozmýšľal. Keď človek študuje politológiu alebo medzinárodné vzťahy, tak ministerstvo zahraničných vecí je niečo, o čom prirodzene rozmýšľa. Diplomacia pôsobí zaujímavo a ministerstvo zahraničných vecí bolo niečo, čo som si chcel vyskúšať. Dokonca som to bral tak, že na tomto ministerstve ani nemôžu byť nejaké extra politické tlaky. Až potom som zistil, že to tak úplne nie je.

Ako vyzerá prvý deň po nástupe na ministerstvo?

Pamätám si veľa papierovačiek a zháňanie podpisov. Nielen prvý deň, ale prvé týždne človek behá po budove ministerstva, zisťuje, čo bude robiť, a popri tom rieši kopec byrokracie. Musíte ísť na také oddelenie a do takej kancelárie, až to človeku pripadá ako počítačová hra. Treba chodiť z levelu do levelu.

Skrátka štátna správa.

Tak.

Nastúpili ste tam s tým, že budete spravovať web a editovať texty. Po pár týždňoch ste už však organizovali verejné obstarávanie. Ako k tomu došlo?

Ono to bolo tak, že i keď ľudia boli prijatí na nejakú pozíciu, pred začiatkom predsedníctva dostali aj inú agendu. Veľa z nás teda robilo aj verejné obstarávania. Pomaly som teda začal zisťovať, ako to funguje, čo je to napríklad referátnik, teda interný dokument, ktorý sa schvaľuje na jednotlivých oddeleniach a putuje až k ministrovi. K práci, na ktorú som bol prijatý, som sa fakticky dostal, až keď sa začalo predsedníctvo, respektíve keď sme začali plniť web. Prvé dva-tri mesiace tvorili gro mojej práce dve verejné obstarávania, ktoré som opísal v blogu.

Na ministerstvo, na odbor pre komunikáciu a prezentáciu, ste nastúpili deň po tom, čo odtiaľ odišli Zuzana Hlávková a Pavol Szalai.

Dokonca som prišiel rovno do ich kancelárie, sedel som na Paľovom mieste. Ale to som zistil náhodou, predtým som ani jedného z nich nepoznal.

Zuzana Hlávková a Gabriel Šípoš z Transparency International. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zuzana Hlávková a Gabriel Šípoš z Transparency International. Foto N – Tomáš Benedikovič

Riešil sa ich odchod medzi kolegami? Vedeli ste, prečo odišli?

Nebolo tajomstvom, že odišli pre veci, ktoré sa na odbore diali a s ktorými sa nevedeli stotožniť. Priznám sa, že až do Zuzkinho blogu v novembri som nevedel, aká presne bola ich agenda. Vedel som iba to, že Zuzka riešila kultúrne podujatia. Pavol mal zase na odbore povesť človeka, za ktorým všetci chodili, keď potrebovali poradiť. Mal skúsenosti, ktoré po jeho odchode na odbore chýbali. Aspoň tak som to vtedy vnímal.

Ako ste to brali? Že ich spor sa týkal vecí, ktoré sa stali pred vaším príchodom, a teda sa vás netýkajú?

Ich vec sa ma netýkala, pretože som ich nepoznal, pre mňa to boli cudzí ľudia, nevedel som, akú agendu riešili. Nevedel som, s čím presne sa stretli, ale keď som sa bavil s blízkymi o robote, povedali sme si, že hej, takto to jednoducho na ministerstvách chodí. Mal som pocit, že veci v štátnej správe nie sú vždy čisté.

Kedy ste pri svojej vlastnej robote po prvý raz pocítili, že to nebude, ako hovoríte, čisté?

Asi v apríli, vo chvíli, keď sme sa na jednom stretnutí začali baviť o

Dnes je váš šťastný deň!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo po overení vášho emailu. Nebojte sa, váš email nikdy nepredáme inej firme.

Alebo môžete

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82484 z vás dostáva správy e-mailom