Denník N

Macron nechce byť normálny prezident. Radí mu novinárka a na čele vlády si želá premiérku (6 týždňov do volieb)

Nezávislý kandidát na francúzskeho prezidenta Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP
Nezávislý kandidát na francúzskeho prezidenta Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP

Na začiatku kampane sa mu väčšina politikov vysmievala, teraz ho podporujú. Emmanuel Macron chce byť najmladší francúzsky prezident.

Keď republikán Alain Juppé opäť potvrdil, že nevystrieda Francoisa Fillona v boji o miesto francúzskeho prezidenta, spomenul tiež, že voliči sa radikalizujú.

Nemôže za to len rétorika krajne pravicového Národného frontu Marine Le Penovej, ktorá sa podľa prieskumov pohodlne dostane do druhého kola prezidentských volieb. Prispieva k tomu aj Fillon, niekdajší favorit na miesto v Elyzejskom paláci.

Po tom, čo ho začali vyšetrovať za to, že svojej žene a dvom deťom vyplatil za fiktívnu prácu takmer 900-tisíc eur zo štátnych peňazí, spochybňoval políciu aj súdy.

Najnovšie začal jeho tím útočiť na Emmanuela Macrona, nezávislého kandidáta, ktorý v prieskumoch predbehol už aj Le Penovú a republikána Fillona nechal až na treťom mieste.

Antisemitizmus v karikatúre

Člen Fillonovho tímu koncom minulého týždňa publikoval na konte strany na Twitteri karikatúru. Tá zobrazuje Macrona ako bankára s ohnutým nosom, ktorý v cylindri reže cigaru červeným kosákom.

Karikatúra s názvom „Pravda o Macronovej galaxii“, v ktorej sú ľavicoví politici podporujúci Macrona, vyvolala pobúrenie. Podľa analytikov priamo odkazuje na antisemitskú propagandu z 30. rokov minulého storočia.

„Dostali sme sa do tohto bodu… ohnutý nos, spojenie kapitalizmu a boľševizmu (červený kosák a cigara)… Dokonca ani Národný front by sa na to neodvážil,“ napísal na Twitteri esejista Raphaël Glucksmann.

Pridal sa aj odborník na históriu krajnej pravice Nicolas Lebourg. „Je to šokujúce. Ide o hru so silnými ikonografickými odkazmi,“ povedal pre Le Monde. „Sú tam odkazy na židokapitalistické sprisahanie, typické pre extrémnu pravicu.“

Krátko nato karikatúra zo sociálnej siete zmizla a republikáni ju nahradili Macronovou fotografiou. Strana sa oficiálne ospravedlnila a Fillon napísal, že osoby, ktoré sú za to zodpovedné, potrestá.

Z outsidera prezident?

Keď Macron minulý rok v novembri ohlásil svoju kandidatúru, väčšina politikov ho vysmiala. Niektorí tvrdili, že jeho kampaň sa skončí fiaskom, iní mu vyčítali, že prezentuje len vágne myšlienky a nesplniteľné ideály. Starosta Bordeaux a dlhoročný politik Juppé pred ním dokonca varoval voličov.

„Prezentuje sa ako úplne nový bojovník. Mali by sme si dávať pozor na ľudí, ktorí robia opak toho, čo hovoria, a hovoria opak toho, čo robia,“ povedal podľa Le Figaro.

Za Macronom vtedy nebola žiadna politická strana. Nemal podporu pravicových ani ľavicových voličov, len založil nezávislé hnutie En Marche! (Vpred!) a sám si to tak skomplikoval.

Nezávislé hnutie na rozdiel od politickej strany nemá vo Francúzsku nárok na štátny príspevok. Macron sa tak do prezidentskej kampane pustil bez veľkého množstva peňazí. Nemal v podstate nič viac, len nálepku outsidera a 39 rokov.

Pol roka po tom, čo vyhlásil, že chce bojovať o miesto v Elyzejskom paláci, má najvyššiu popularitu spomedzi francúzskych politikov. Hnutie En Marche! má viac ako 200-tisíc podporovateľov, noví stále pribúdajú a sú medzi nimi aj politici.

Podľa zdrojov denníka Le Parisien ho plánuje podporiť aj expremiér Manuel Valls.

„Vyzveme voličov, aby hlasovali za Macrona,“ potvrdil zdroj blízky expremiérovi. „Valls si myslí, že podceňujeme riziko Le Penovej. Cieľom je urobiť všetko pre to, aby nebola v druhom kole s Fillonom.“

Podľa Le Parisien sa Valls obáva, že Le Penová Fillona bez problémov porazí. V tom sa zhodujú aj analytici, podľa ktorých Macron môže jednoduchšie získať podporu pravicových aj ľavicových voličov, na rozdiel od Fillona či Le Penovej, ktorí sú výrazne pravicoví kandidáti.

Prvá premiérka

Počas víkendového vystúpenia v televízii Macron potvrdil, že po svojom zvolení chce zostaviť vládu, ktorú bude tvoriť ľavica, pravica aj centristi. Varoval však, že politika, ktorú chce robiť, bude odlišná. „Nebudeme pokračovať v rovnakej politike,“ povedal podľa Le Monde. „Dôjde ku skutočnej obmene.“

Na čele vlády si na rozdiel od svojich predchodcov vie predstaviť ženu. „Hovoril som s ostatnými a skutočne by som si to želal,“ uviedol podľa denníka Le Figaro počas mítingu 8. marca, teda v Medzinárodný deň žien. Na pódium vtedy prvýkrát zavolal aj svoju manželku Brigitte Trogneux.

Ich vzťah bol často terčom výsmechu a zdrojom podozrenia, že Macron je homosexuál. Trogneux je totiž Macronova bývalá učiteľka zo strednej školy a je od neho o 24 rokov staršia. Zobrali sa pred desiatimi rokmi a francúzska tlač tento nezvyčajný pár obdivuje.

Emmanuel Macron a jeho manželka Brigitte Trogneux. Foto- TASR/AP
Emmanuel Macron a jeho manželka Brigitte Trogneux. Foto – TASR/AP

Osobný život politikov sa vo Francúzsku veľmi nerieši, napríklad sa ani nespomína, že Le Penová je dvakrát rozvedená.

Horšie však je, keď sa o život politikov Francúzi vôbec nezaujímajú, čo je prípad dosluhujúceho prezidenta Francoisa Hollanda.

Práve Hollande navrhol v roku 2014 Macrona za ministra hospodárstva a podporoval jeho reformy, napríklad novelu zákonníka práce, pre ktorú Francúzi protestovali aj počas minuloročných európskych majstrovstiev vo futbale.

Po tom, čo v polovici minulého roka Macron opustil Hollandov kabinet, svoje členstvo v Socialistickej strane už neobnovil.

Hoci nikdy nezískal volenú funkciu a v porovnaní s ostatnými prezidentskými kandidátmi je skutočne nováčikom, vystupuje veľmi sebavedome a nebojí sa kritizovať to, čomu sa iní kandidáti vyhýbajú. Naposledy tak urobil počas návštevy Alžírska, kde označil francúzsky kolonializmus za „zločin proti ľudskosti“.

„Sú hrôzy, ktoré sa viažu na našu krajinu, a keď si nevieme pripustiť základné chyby našej histórie, nemôžeme upevniť lojalitu k národu a našej spoločnej budúcnosti,“ povedal tento týždeň v rozhovore pre rádio France Culture.

Nič bežné, radšej sociálne siete

Napriek vysokej popularite však analytici upozorňujú, že Macron má podobný cieľ ako Le Penová, a to ukončiť ľavo-pravé delenie politických strán, ktoré obaja označili za zastarané.

„Jeden nesie zástavu ,vlastencovʻ proti ,globalistomʻ, druhý chce spojiť ,progresívnychʻ proti ,konzervatívcomʻ,“ napísal Le Monde. „Vieme, čo stratíme, no nevieme, čo získame.“

Obaja politici tak ťažia zo znechutenia a zlosti Francúzov z tradičnej politiky. Podľa denníka La Libération až 80 percent Francúzov neverí politickým stranám a elitám, ktoré ich reprezentujú.

Macron sa však voči Le Penovej jasne vyhradzuje, napríklad v otázke EÚ. Kým líderka krajne pravicového Národného frontu chce po svojom zvolení usporiadať referendum o vystúpení Francúzska z Únie, Macron presadzuje silnú EÚ. Takisto kritizuje Donalda Trumpa pre jeho obmedzovanie migrácie do USA, naopak, Le Penová Trumpa obdivuje.

Macron sám priznáva, že ak vyhrá, nebude úplne bežný prezident.

„Osobne neverím v normálneho prezidenta. Takýto koncept destabilizuje Francúzov,“ povedal podľa Le Figaro. Narážal tak na Hollandovo vyjadrenie, ktorý počas prezidentskej kampane v roku 2012 uviedol, že chce byť „normálnym prezidentom“. V máji pritom odíde z Elyzejského paláca ako prezident s najnižšou popularitou v povojnových dejinách krajiny.

Macron je netradičný kandidát aj vzhľadom na svoju kampaň. Na rozdiel od ostatných kandidátov vo veľkom využíva sociálne siete a neustále sa pýta svojich priaznivcov na názory a ich reakcie na mítingy.

Emmanuel Macron a jeho stúpenci. Foto - TASR/AP
Emmanuel Macron a jeho stúpenci. Foto – TASR/AP

Jeho poradcom pre komunikáciu je bývalá novinárka, Laurence Haïm, ktorá sa posledných 20 rokov venovala americkej politike, vrátane dvoch prezidentských kampaní Baracka Obamu.

Ak by sa nakoniec Macronovi podarilo získať prezidentskú funkciu, nebol by len najmladším francúzskym prezidentom. Priemerný vek francúzskeho prezidenta je 58 rokov.

Podľa Guardianu by mohol zastaviť aj domino efekt, ktorý spustil brexit a Trumpovo víťazstvo vo voľbách.

„Poplietlo by to tých, čo chcú rozpad EÚ. Znamenalo by to odmietnutie Národného frontu a tradičných politických strán piatej francúzskej republiky,“ uvádza britský denník.

Keďže však ide o jedny z najviac nepredvídateľných prezidentských volieb v histórii Francúzska, môžu nakoniec dopadnúť podobne prekvapujúco ako primárky ľavice a pravice, keď vyhrali kandidáti, o ktorých sa takmer vôbec nehovorilo.

Isté je jedine to, že pre hrozbu kybernetických útokov nebudú môcť Francúzi voliť zo zahraničia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Emmanuel Macron

Svet

Teraz najčítanejšie