Denník N

Firmy môžu vyžadovať, aby zamestnanci nenosili symboly viery. Je to diskriminácia?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Rozhodnutie súdu privítali európske strany, ktoré svoju politiku zakladajú na kritike multikulturalizmu a migrácie.

Európsky súdny dvor (ECJ) rozhodol, že zamestnávatelia môžu od zamestnancov a zamestnankýň požadovať, aby do práce nechodili so šatkou, s turbanom či jarmulkou na hlave, nenosili krížiky či iné náboženské, ale aj politické či filozofické symboly.

To všetko v prípade, ak má firma vo svojich interných pravidlách platných pre zamestnancov zmienku o tom, že vyžaduje „neutrálne oblečenie“. Ak takéto ustanovenie nemá, nemôže zamestnancom a zamestnankyniam zakazovať, aby mali šatku či retiazku s krížom. Súd so sídlom v Luxemburgu tiež vyhlásil, že také niečo nemôže požadovať ani klient firmy či obchodný partner. Rozhodnutie sa vzťahuje na súkromné spoločnosti.

Ide o prvé rozhodnutie ECJ vo veci, ktorá už vo viacerých európskych krajinách vyvoláva vášnivé debaty o vzťahu medzi štátom presadzovaným sekularizmom a slobodou vyznania. Hoci súd podporil tých zamestnávateľov, čo si neželajú prezentáciu žiadnych symbolov na pracovisku, problém sa často zužuje len na moslimské ženy a ich pokrývky hlavy.

Nie je to len o šatkách

Pravdou je, že súd rozhodoval o dvoch podaniach, ktoré podali práve moslimky. Belgičanku Samiru Achbitaovú prepustili z belgickej pobočky britskej bezpečnostnej služby, po tom, čo odmietla rešpektovať „nepísané pravidlá“ spoločnosti a do práce chodila v šatke. Achbitaová bola recepčná.

Francúzsku dizajnovú inžinierku Asmu Bougnaouiovú vyhodili po tom, čo sa zákazník sťažoval, že sa cítil nepríjemne, keď spolu viedli rokovania a ona mala zahalenú hlavu.

Obe ženy sa sťažovali na diskrimináciu. Súd dal za pravdu len Francúzke, keď vyhlásil, že zákazník nemá právo si vyberať, kto s ním za firmu bude komunikovať, lebo to smeruje k diskriminácii. Oba prípady majú dotiahnuť ešte miestne súdy.

Oveľa zásadnejšie ako samotný výsledok sporu pre obe ženy je však to, aký to bude mať dosah na životy zamestnancov súkromných firiem.

Kritici rozhodnutia, hlavne z radov náboženských spoločenstiev a mimovládnych ľudskoprávnych organizácií hovoria, že sa dá vnímať diskriminačne. „V časoch, keď sa identita a vzhľad stávajú miestom politického boja, ľudia potrebujú viac ochrany proti predsudkom, ako menej,“ stojí napríklad vo vyhlásení Amnesty International.

Maryam H’madounová z iniciatívy Otvorenej spoločnosti pre spravodlivosť si myslí, že ide o diskrimináciu ľudí, čo chcú aj oblečením alebo doplnkami ukázať svoje náboženské presvedčenie. Hovorí tiež, že hoci ide o široko koncipovaný zákaz nielen náboženských, ale aj iných symbolov, postihne najviac moslimské ženy.

„Pre moslimské ženy v šatkách bude v budúcnosti ešte ťažšie vstúpiť na pracovný trh,“ povedala Christine Lüdersová z nemeckej Federálnej antidiskriminačnej agentúry.

Hovoria to, čo Marine

Rozhodnutie súdu naopak privítali európske politické strany, ktoré si agendu stavajú na protiutečeneckých náladách, hovoria o zlyhaní multikulturalizmu a bránia „európske či národné“ hodnoty.

„Aj EJC volí Marine,“ napísal jeden z podporovateľov kandidátky Národného frontu Marine Le Penovej v prezidentských voľbách. Le Penová opakovane hovorila o ochrane francúzskeho charakteru svojej krajiny a z imigrantov urobila silnú tému kampane.

To platí aj pre Holandsko, kde sú voľby dnes (v stredu), alebo pre Nemecko, kde budú na jeseň. „Súd vyslal správny signál, hlavne pre Nemecko. Samozrejme, že firmy by mali mať možnosť zakázať šatky,“ komentoval výrok ECJ Georg Pazderski, berlínsky líder antimoslimskej strany Alternatíva pre Nemecko.

Vo viacerých európskych krajinách je aj bez najnovšieho rozhodnutia ECJ na niektorých miestach, ako sú súdy, školy, štátne úrady či radnice neprípustné nosiť náboženské symboly.

moslim_odev

Vo Francúzsku to platí aj pre štátnych zamestnancov a to aj pre tých, čo nemajú priamy kontakt s verejnosťou. V Belgicku by sa tí štátni zamestnanci, ktorí pracujú priamo s občanmi, mali zdržiavať nosenia symbolov svojej viery alebo politického presvedčenia. To platí aj pre niektoré nemecké spolkové krajiny, hlavne pre učiteľky.

Najviac zakazovaným symbolom viery v Európe sú v súčasnosti hlavne nikáb alebo burka, čo sú pokrývky hlavy, ktoré ženám zahaľujú všetko okrem očí. Minulé leto viaceré francúzske mestá zakázali ženám chodiť na verejné pláže v burkinách, čo je verzia dámskych plaviek rešpektujúca pravidlá moslimskej cnosti.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie