Denník N

Zrušenie amnestií môže ohroziť Lexu aj Krajčiho. Skončí niekto vo väzení? (otázky a odpovede)

Čo sú Mečiarove amnestie? Kto by mohol byť ich zrušením ohrozený?

Čo sú Mečiarove amnestie?

Ide o rozhodnutia vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, ktorý po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča prevzal časť jeho právomocí. Prvú amnestiu Mečiar vyhlásil hneď v nasledujúci deň – 3. marca 1998. Mečiar nariadil „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny“. Keďže táto formulácia nebola presná, Mečiar ju 7. júla 1998 poopravil.

Video: Ako Fico, Danko a Bugár oznámili rušenie amnestií

O čo išlo v kauze únos?

O zavlečenie syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča do Rakúska, ktoré podľa obžaloby zorganizovala Slovenská informačná služba. Prezidenta Kováča sa garnitúra okolo jeho súpera Vladimíra Mečiara snažila diskreditovať, keďže vládu opakovane kritizoval.

Zavlečenie sa stalo 31. augusta 1995 na ceste za Svätým Jurom, kde Kováč býval. Jeho autu podľa obžaloby skrížili cestu vozidlá SIS a príslušníci služby ho násilím v kufri Kováčovho mercedesu zavliekli do prihraničného mestečka Hainburg, kde ho podstrčili polícii. Cieľom malo byť, aby Rakúšania vydali Kováča mladšieho do Nemecka, kde naňho ešte predtým vydali medzinárodný zatykač. Podozrievali ho, že sa podieľal na tunelovaní slovenskej firmy Technopol, čo by diskreditovalo jeho otca prezidenta.

Prečo by zrušenie amnestií mohlo pomôcť vyriešiť prípad únosu Kováča mladšieho?

Lebo práve pre amnestie sa prípad nedostal až pred súd, hoci ho polícia vyšetrila, nazbierala stovky strán dôkazov a výpovedí a prokurátor vypracoval rozsiahlu obžalobu. Doteraz je možné vychádzať iba z informácií z obžaloby a nikto nebol za únos potrestaný.

Kto by mohol byť zrušením amnestií ohrozený?

Najmä blízky Mečiarov spolupracovník Ivan Lexa, ktorý v čase únosu viedol Slovenskú informačnú službu (SIS). Hoci zrejme neexistujú písomné pokyny, ktoré by smerovali v tejto veci od neho k vykonávateľom činu, v spise je podľa všetkého viac výpovedí o tom, že Lexa únos organizoval ústnymi pokynmi, a píše o nich aj obžaloba.

Obžaloba z únosu viní celkovo 13 ľudí vrátane Lexu. Viacerí z nich boli v SIS riadiacich funkciách. Dvojka služby – šéf kontrarozviedky Jaroslav Svěchota – sa k účasti na únose prezidentovho syna priznal, svoju výpoveď však neskôr odvolal a v roku 2004 zomrel.

Otázkou je, ako by mohol byť ohrozený vtedajší premiér Vladimír Mečiar. Hoci Svěchota povedal, že práve premiér bol ideovým otcom únosu, neexistujú zrejme priame dôkazy, že by ho nariadil, či naň nabádal Lexu, alebo niekoho iného zo služby.

Mohol by po zrušení amnestií niekto skončiť vo väzení?

Možno áno, nie je jednoznačné, či je už skutok premlčaný. Spor môže byť o tom, či počítať aj roky 2001 (vtedy bolo zastavené stíhanie) až 2017.

Podľa právnika Petra Kubinu premlčacia lehota neuplynula, podľa iného právnika áno. „Amnestie vlastne znamenajú zánik trestnosti, takže lehota plynie. Ak však takýto skutok urobil niekto na ochranu seba samého, je to v rozpore s princípmi spravodlivého práva a normálny sudca by to nemal uznať,“ vraví Kubina.

Mohli by ísť obžalovaní do väzby?

Ak by tesne po spáchaní skutku, teda v roku 1995, nasledovalo riadne vyšetrovanie, prokurátor by pravdepodobne žiadal pre páchateľov väzbu. Predovšetkým z dôvodu, aby neovplyvňovali svedkov, v niektorých prípadoch možno aj z existujúcej obavy, že ujdú.

Či by tak robil aj viac než 20 rokov po zavlečení, je otázne, keďže prešlo tak veľa rokov. Na rozhodovanie, či by Lexa išiel do väzby, by zrejme nemalo vplyv ani to, že bol v minulosti dlhodobo na úteku a štát ho v roku 2002 deportoval na Slovensko z Juhoafrickej republiky.

Pomôže zrušenie amnestií vyriešiť prípad vraždy Roberta Remiáša?

Nie je to isté. Na Remiášovu vraždu sa amnestie nevzťahovali. Prípad vyšetrovali už za Mečiarovej vlády a uzavreli ho bez podania obžaloby. Z vraždy boli istý čas obvinení dvaja muži z podsvetia, toto obvinenie však napokon stiahli.

Vyšetreniu prípadu Roberta Remiáša by však teoreticky mohli pomôcť nové výpovede bývalých pracovníkov SIS, keďže roky panuje podozrenie, že vraždu zorganizovala práve tajná služba a vykonalo ju podsvetie. Svedčiť by v prípade zbavenia mlčanlivosti mohli aj bývalí príslušníci služby, ktorí doteraz nevypovedali. Aj v tomto prípade však situáciu komplikuje, že vtedajší šéf kontrarozviedky SIS Jaroslav Svěchota nežije a po smrti je veľká časť svedkov z prostredia mafie.

Čo sú Kováčove milosti?

Prezident Michal Kováč neudelil amnestie, ale milosti. Týkali sa kauzy Technopol a vyčítajú mu, že prezidentské právomoci v tomto prípade využil aj pre svojho syna. V jeho prípade prezident v decembri 1997 nariadil, aby bolo zastavené a nepokračovalo jeho trestné stíhanie pre návod na trestný čin podvodu spolupáchateľstvom. Ešte v júli 1996 udelil milosť ďalším dvom aktérom kauzy, Martinovi Syčovi-Milému a Mariánovi Kočnerovi.

Zrušenie jednej z Kováčových milostí – tej svojmu synovi – bolo teraz podľa premiéra Roberta Fica podmienkou Smeru pri rušení Mečiarových amnestií. Ostatné milosti tak ostali v platnosti a Ústavný súd mal rozhodnúť iba o milosti pre Michala Kováča mladšieho.

Súvisia nejako Mečiarove amnestie s milosťami prezidenta Kováča?

Vladimír Mečiar vyhlásil v marci 1998 amnestie, prezident Michal Kováč ešte predtým v decembri 1997 milosti. Už to je rozdiel. Kováčovi vyčítali a vyčítajú, že využil prezidentskú právomoc pre svojho syna. Kováč to vysvetľoval tým, že chcel umožniť, aby jeho syn mohol vycestovať do Nemecka a vypovedať tam v kauze Technopol. Na Slovensku sa tento údajný podvod tiež vyšetroval a Kováčovi mladšiemu preto zobrali pas, aby nemohol vycestovať do zahraničia. Do Nemecka po udelení milosti vycestoval a trestné stíhanie tam zastavili. Vďaka Mečiarovým amnestiám podozriví z únosu Michala Kováča mladšieho, vraždy Róberta Remiáša a zmareného referenda nikdy neboli potrestaní.

Video: Mečiara pred TA3 vypískali, on mával
autorka: Martina Koník

Ako v minulosti hlasovali poslanci o amnestiách?

Poslanci už o rušení amnestií rozhodovali mnohokrát. Pred posledným návrhom, ktorý získal hlasy koalície aj opozície, však cez prvé čítanie prešli len tri návrhy. Prvý v roku 2002, no pri záverečnom hlasovaní ho z 96 prítomných poslancov podporilo len 56. Za hlasovali prevažne nezávislí poslanci, klub SDK, SDĽ, SMK a KDH. Proti bolo HZDS. V roku 2005 už hlasoval aj Smer. Bol proti zrušeniu. V roku 2006 už Smer hlasoval pri amnestiách za. Netreba sa však mýliť. Podporil návrh, aby sa o zákone už ďalej nehlasovalo. Návrhy na zrušenie amnestií štandardne podporovali kluby SDK (neskôr SDKÚ), KDH, SMK, potom Mosta-Híd a SaS, či OĽaNO. Smer sa od roku 2011 pri hlasovaniach zdržiaval. Rok 2016 je špecifický, pretože amnestie sa dostali na program parlamentu dvakrát – v apríli aj v decembri. Na druhý pokus hlasovali už aj Smer so SNS a ĽS Naše Slovensko. To bol dôvod, prečo zo 141 poslancov dostal návrh 114 hlasov. Nebolo to však definitívne hlasovanie, ale len posunutie ústavného zákona do druhého čítania.

Aký bol postoj Roberta Fica k amnestiám?

Amnestie v čase ich udelenia ako opozičný poslanec SDĽ kritizoval, tak ako aj iní jeho kolegovia. Zároveň však konzistentne tvrdil, že sa nedajú zrušiť. Jeho vyjadrenia z roku 2000, keď sa Smer len rozbiehal, sa veľmi nelíšia od výrokov napríklad spred roka. Tvrdil, že amnestie sú Mečiarovým morálnym suterénom, ich zrušenie by však bolo suterénom právnym.

Názor o nezrušiteľnosti amnestií zmenil Fico až v tento rok, keď výrazne narástol tlak na ich zrušenie. Petíciu za tento krok podpísali desaťtisíce ľudí, film Únos má mimoriadne vysokú návštevnosť a podľa prieskumu agentúry Focus chce zrušenie amnestií 63 percent ľudí a aj väčšina Ficových voličov. Teraz pristúpil k ústavnému rušeniu amnestií nielen cez ústavný zákon, ale aj zmenu ústavy.

Čo je kauza zmarené referendum?

Keď sa hovorí o Mečiarových amnestiách, spomína sa najmä únos prezidentovho syna. Mečiar však amnestoval aj všetkých, ktorí boli podozriví zo zmarenia referenda z marca 1997. Najmä teda ministra vnútra Gustáva Krajčiho, ktorý namiesto štyroch otázok dal vytlačiť len tri. Vynechal tú, v ktorej mali občania rozhodnúť o priamej voľbe prezidenta. Je pravda, že bol viazaný uznesením vlády, no sám neskôr priznal, že mohol konať aj inak – rešpektovať návrh prezidenta Kováča, ktorý vyhlásil referendum so štyrmi otázkami, a počkať na to, aký bude výsledok.

„Mal som dve možnosti – podať demisiu alebo realizovať vládne uznesenie,“ hovoril Krajči po rokoch. Čistejšie by síce podľa neho bolo podať demisiu, ale vo funkcii by ho vystriedal niekto iný, kto by vládne uznesenie uviedol do života tak či tak. Ústavný súd v roku 1998 povedal, že Krajči svojím konaním a postupom porušil ústavné a základné práva občanov.

Mečiarove amnestie

Teraz najčítanejšie