Oligarcha, ktorý rozširuje ruský svet: Pomôžte Kremľu, štát vám odpustí

Autor je redaktor Hospodářskych novin

Pravoslávny oligarcha Konstantin Malofejev sa pred piatimi rokmi dostal do problémov pre nesplatený úver v ruskej štátnej banke VTB. Tá na neho podala trestné oznámenie.

Malofejev zvýšil výdavky na dobročinnosť a začal podporovať projekty na Ukrajine a vo východnej Európe. Jeho podriadení sa zúčastnili anexie Krymu a vojny na Donbase. Údajne financoval aj minuloročný pokus o štátny prevrat v Čiernej Hore.

VTB nakoniec odpísala 496 miliónov dolárov dlhov a trestné stíhanie proti Konstantinovi Malofejevovi stiahla. Polícia tak vyšetrovanie uzavrela.

Pravoslávny oligarcha Konstantin Malofejev poslal svojich podriadených bojovať na Donbas a zaplietol sa do prípravy štátneho prevratu v Čiernej Hore. Nie však z dôvodu ideológie. Ruskí podnikatelia zistili, že ak zaplatia projekty, ktoré sú pre Kremeľ výhodné, môžu prísť k zaujímavým zákazkám alebo sa zbaviť problémov s trestným stíhaním.

Rehabilitovať sa pred vlasťou

„Skúste to u Vasilija Bojka. Ten má teraz problémy s vyšetrovateľmi, takže sa možno bude chcieť pred štátom rehabilitovať. Keď je vlasť v nebezpečenstve, nikto by nemal zostať stranou,“ napísala v lete 2015 bieloruskému politickému konzultantovi Alexandrovi Usovskému riaditeľka káblového pravoslávneho kanála Cargrad TV Jelena Šarojkinová.

Usovskij v tom čase zháňal peniaze na jeden zo svojich projektov na Ukrajine. Na verejnosť sa tieto maily dostali začiatkom marca, keď sa hackeri združení v skupine Ukrainian Cyber Alliance nabúrali do jeho počítača.

Bielorus sa sám označuje za spisovateľa a historika, je autorom takých opusov ako „Bože, Stalina chráň. Cár ZSSR Josif Veľký“ alebo „Antinorimberg. Vojnoví zločinci Churchill a Roosevelt“. Predovšetkým sa však živí najrôznejšími PR projektmi, či už pre bieloruské orgány, alebo pre rôznych ruských oligarchov.

Jeho projekty sú však špecifické, ponúka ovplyvňovania verejnej mienky v prospech Kremľa v krajinách východnej Európy. V lete 2014 získal stotisíc eur na vytvorenie siete proruských organizácií v krajinách Vyšehradskej štvorky. Dostal ich od zamestnávateľa televíznej riaditeľky Jeleny Šarojkinovovej, pravoslávneho oligarchu Konstantina Malofejeva.

Výsledky neboli nijako ohromujúce. V Česku Usovskij spolupracoval s marginálnym stalinistom Ladislavom Kašukom, v Poľsku s ultranacionalistami z organizácie Obóz Wielkiej Polski, na Slovensku vychvaľoval Mariana Kotlebu, v Maďarsku zase Jobbik a zakázanú Maďarskú gardu.

Do správy pre Malofejeva Usovskij zaradil fotky zo všetkých demonštrácií, ktoré ani napriek starostlivému výberu nedokázali zakryť, že sa ich zúčastnili sotva desiatky ľudí. Keď však nedostal na pokračovanie projektu peniaze, tvrdil, že je to obrovská chyba, pretože má k dispozícii oddanú sieť sympatizantov, ktorí sú ochotní „pokojne dnes vyraziť na barikády“.

„Takých osôb, ako je Usovskij, sa okolo bohatých ľudí točí veľa, rádovo desiatky. Snažia sa navrhovať najrôznejšie projekty, ktoré by podľa nich mohli vylepšiť postavenie sponzorov v očiach Kremľa. Pretože sú to podnikatelia v tej či onej miere závislí od podpory štátu,“ hovorí moskovský politológ Ivan Preobraženskij.

Sám Usovskij na vlastnom blogu napísal, že nepracuje pre Kremeľ, ale vedie osobnú vojnu. „Za slovanský svet, za mier medzi národmi, za vieru! Vediem ju pod svojím menom a za svoje peniaze. Presnejšie povedané, za príspevky ľudí, ktorí súhlasia s mojimi názormi, alebo (čo je častejšie) tých, ktorí si myslia, že moje projekty zlepšia ich pozície,“ tvrdí bieloruský publicista Usovskij.

Zrod pravoslávneho oligarchu

Usovského podporovateľ Konstantin Malofejev sa s obľubou necháva fotiť v pracovni pred stenou pokrytou ikonami, rád uvažuje o morálnej degradácii Západu alebo o monarchii čoby najlepšej forme vlády.

Pôvodne bol však relatívne obyčajným manažérom a podnikateľom. Koncom 90. rokov pracoval ako investičný bankár, jeho prvé podnikateľské pokusy sa však skončili neúspechom. V roku 2004 sa stal akcionárom spoločnosti Nutritek, vtedy najväčšieho ruského výrobcu potravín pre deti. Mal na starosti získanie investícií a úverov, v čom uspel.

Horšie to bolo s efektivitou práce. S nástupom krízy v roku 2008 sa začali problémy a o štyri roky neskôr spoločnosť oficiálne zbankrotovala. Štátna banka VTB v roku 2011 podala trestné oznámenie za zneužitie úveru. Peniaze sa totiž z Nutriteku záhadným spôsobom strácali. Zlé jazyky tvrdili, že si za ne Malofejev kupoval akcie komunikačnej spoločnosti Rostelekom.

Polícia skutočne začala vyšetrovať a v roku 2012 prebehli domové prehliadky u Malofejeva a ďalších manažérov. Malofejev reagoval prudkým nárastom výdavkov na dobročinnosť. Už v roku 2007 založil Fond Vasilija Veľkého, vtedy bol jeho rozpočet pätnásť miliónov rubľov. V roku 2011, keď bolo začaté trestné stíhanie, suma vzrástla na 349 miliónov a o rok neskôr dosiahla 1,2 miliardy rubľov.

Väčšina Malofejevových projektov je spojená s ruskou pravoslávnou cirkvou, mnohých z nich sa zúčastňuje aj vplyvný archimandrita Tichon, o ktorom sa tvrdí, že je osobným kňazom prezidenta Vladimira Putina.

Prichádza Girkin

V roku 2013 pre oligarchu začal pracovať ako šéf bezpečnostnej zložky aj bývalý dôstojník tajnej služby FSB Igor Girkin. Zorganizoval okrem iného putovnú výstavu pravoslávnych relikvií, takzvaných Darov troch kráľov, po Ukrajine.

Ako sám Girkin neskôr rozprával, súčasne sledoval politickú situáciu a snažil sa zoznámiť s najperspektívnejšími aktivistami. V čase, keď v Kyjeve vrcholili krvavé zrážky medzi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi, Girkin spolu s ďalším Malofejevovým podriadeným, PR špecialistom Alexandrom Borodajom, odleteli na Krym a začali pripravovať anexiu polostrova Krym.

Obaja pôsobili v najbližšom okolí budúceho premiéra Krymu Sergeja Aksjonova. Borodaj aj Girkin sa následne premiestnili na Donbas. Girkin, ktorý si nechal hovoriť Igor Strelkov, obsadil so svojím oddielom ozbrojencov mesto Slavjansk, a tým de facto rozpútal vojnu.

Sám často zdôrazňuje, že nebyť jeho, situácia by sa upokojila. Ukrajinská strana zverejnila jeho telefonickú komunikáciu, kde Girkin informuje o svojom postupe „Konstantina Valerjoviča“, ktorého hlas je veľmi podobný Malofejevovmu.

Ani Alexander Borodaj sa na Donbase nestratil, od mája do augusta 2014 bol premiérom takzvanej Doneckej ľudovej republiky. Následne však Ukrajinu dostala na starosť šedá eminencia Kremľa Vladislav Surkov, ktorý Malofejeva z Donbasu vytlačil. Ten však namiesto toho začal pôsobiť na Balkáne.

V októbri 2014 sa Konstantin Malofejev počas prezidentských volieb v Republike srbskej objavil v Banji Luke, kde sa stretol s nacionalistom Miloradom Dodikom. Malofejev neprišiel sám, ale v sprievode asi stovky kozákov, z ktorých časť bojovala na Donbase. Oficiálne prišli na folklórny festival. Vyzeralo to ako demonštrácia sily, Dodik však vtedy vyhral a k ničomu nedošlo.

Vlani však čiernohorská polícia pozatýkala skupinu mužov za údajnú prípravu štátneho prevratu. Medzi nimi boli opäť ľudia, ktorí bojovali so separatistami v Donbase. Peniaze na prípravu im údajne dal Konstantin Malofejev. Mimochodom, Alexandr Usovskij to berie ako fakt a Malofejevova tajomníčka ponúka projekt v Poľsku, „aby sa zabudlo na to fiasko v Čiernej Hore“.

Podnikateľa to nemusí mrzieť, svoj najväčší problém každopádne vyriešil. Vo februári 2015 banka VTB uzavrela dohodu o stiahnutí trestného oznámenia. Odpísala tak 496 miliónov dolárov z jeho dlhu. Konstantin Malofejev sa zjavne „rehabilitoval pred vlasťou“.