Denník N

Čo je v reforme školstva? Menej gymnazistov, škôlky od troch rokov a maturita aj bez slovenčiny

Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Foto – TASR
Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Foto – TASR

Ministerstvo školstva predstavilo svoju víziu školstva o desať rokov. Vyberáme najdôležitejšie a aj najkonkrétnejšie navrhované zmeny.

Do škôlok chodí primálo detí, priveľa zasa na gymnáziá a najmä na tie osemročné.

V školách treba viac praktických aktivít, ako sú práce v laboratóriu, aktivity v krúžkoch, v dielňach. Deti sa potrebujú viac učiť aj komunikovať, prezentovať, pracovať v skupine. To všetko tvrdí skupina expertov, ktorým zverilo ministerstvo školstva rozsiahlu reformu vzdelávania. Cieľ má byť priblížiť sa školstvu vo vyspelom svete.

Navrhujú tiež dať školám možnosť prepojiť prírodné vedy ako fyziku, chémiu a biológiu. Výrazne chcú meniť aj skladbu predmetov na maturite, napríklad by mohla vypadnúť povinná slovenčina.

A napríklad vysoké školy by sa mali aktívnejšie zapájať do verejného života, komentovať a nemlčať.

Prešli sme celý takmer 230-stranový dokument Učiace sa Slovensko od ministerstva školstva, ktorý má priniesť zásadnú reformu vzdelávania na Slovensku a vybrali sme najsilnejšie body. Takto reforma nemusí vyzerať, musí teraz ešte prejsť odbornými pripomienkami a potom vládou a parlamentom.

 

Ako sa zmení škola a vyučovanie

Škôlka od troch rokov, povinná od piatich

V materských školách je u nás relatívne málo detí – 87 percent, vyspelé krajiny majú výrazne viac. „Aj zaškolenosť v poslednom ročníku materskej školy pred nástupom do školy je u nás jedna z najnižších v Európe.“

Časť detí nemôže chodiť do škôlky preto, že nie je dosť miest. „Aj v súčasnosti každoročne takmer sedem percent detí z populačného ročníka sa do materských škôl nedostane,“ píše sa v dokumente. S

Slovensko je jednou zo siedmich krajín v Európe, z celkového počtu 38, ktorá deťom nezaručuje ranú starostlivosť a vzdelávanie . Niektoré krajiny dokonca zaväzujú občanov k povinnému predškolskému vzdelávaniu, väčšinou od 4 alebo 5 rokov.

Navrhované zmeny:

  • Predškolské vzdelávanie má byť garantované pre deti od 3 rokov a povinné pre deti od 5 rokov.
  • Vytvorí sa sústava zariadení pre deti od 0 do 3 rokov, ktoré budú v prípade požiadavky poskytovať deťom ranú starostlivosť a vzdelávanie.
  • Povinné školské vzdelávanie sa predĺži o jeden rok a nebude tak začínať od šiestich rokov, ale už od piatich. Vzdelávanie od 5 rokov bude primárne v materských školách.

Gymnáziá pre menej študentov

V školskom roku 2016/17 bolo na Slovensku 239 gymnázií, z toho 148 štátnych, 37 súkromných a 54 cirkevných. 141 bolo osemročných gymnázií a 64 bilingválnych gymnázií. V septembri minulého roka nastúpilo na gymnáziá 23 percent populačného ročníka.

Návrhy:

  • Gymnáziá by mali byť len pre užšiu skupinu najlepších – odhadom 10 až 15 percent žiakov z populačného ročníka.
  • Gymnáziá by sa mohli viac profilovať a zamerať sa napríklad na matematiku, prírodné vedy, spoločenské vedy, jazyky a podobne. Vhodný by bol aj menej akademicky a teoreticky orientovaný všeobecno-vzdelávací program, ktorý by bol určený žiakom, ktorí nemajú záujem o odborné vzdelávanie a prípravu, ale neláka ich ani silno akademické gymnaziálne štúdium.
  • Upraviť postupne počet žiakov v osemročných gymnáziách tak, aby v žiadnom regióne či meste výrazne neprekračoval 5 až 10 percent populačného ročníka. Osemročné gymnáziá majú podľa autorov dlhodobo rovnaké výsledky ako štvorročné, v poslednom hodnotení PISA boli dokonca o niečo horší. „Nezanedbateľný je tiež negatívny efekt, ktorý má takáto skorá selekcia podľa výkonu na základné školy, ktoré tak prichádzajú o veľké počty svojich najlepších žiakov.“
  • Zjednotiť podmienky prechodu zo základných škôl do bilingválnych gymnázií – dnes totiž žiaci môžu chodiť na bilingválne gymnázium aj z 8. aj z 9. ročníka. Autori dokumentu sa prikláňajú, aby sa chodilo len z 9. ročníku.

Kto tvoril návrh na reformu školstva

  • Milan Ftáčnik, bývalý minister školstva a bývalý primátor Bratislavy;
  • Libor Vozár, dekan Fakulty prírodných vied z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre;
  • Emil Višňovský, filozof z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského;
  • Vladimír Burjan, riaditeľ spoločnosti EXAM testing a šéfredaktor časopisu Dobrá škola;
  • Ivan Juráš, zriaďovateľ súkromnej montessoriovskej školy v Bratislave;
  • Juraj Vantuch zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.

Celý dokument si môžete prečítať tu.

Aby deti neprepadli

Na Slovensku už na prvom stupni prepadáva veľa detí a potom sa nedostanú na stredné školy, základnú školskú dochádzku končia aj v piatom či šiestom ročníku základnej školy.

Navrhované zmeny:

  • Žiaci potrebujú lepšiu spätnú väzbu, dnešné známky treba podľa expertov doplniť slovným hodnotením.
    Stredné odborné školy sa môžu rozhodnúť, v akom období budú hodnotiť, nemusí ísť teda len o školský polrok.
  • Opakovanie ročníkov by malo byť len pre mimoriadne prípady žiakov, spravidla zo zdravotných alebo z iných závažných dôvodov. Vytvorí sa podporný systém pre deti, ktoré majú zlé výsledky.
  • Vytvoriť podmienky, aby žiaci neopakovali ročník aj v prípade, ak nedosiahli dostatočný prospech z jedného alebo viacerých predmetov.

Maturita aj bez slovenčiny či matematiky

Pripraví dnešná maturita naozaj študentov na vysokú školu a na život? Odborníci o tom pochybujú.

Navrhované zmeny:

  • Mala by sa prehodnotiť maturita: zvážiť model, podľa ktorého by žiaci na gymnáziách povinne maturovali z jedného predmetu zo skupiny slovenský jazyk a literatúra, dejepis, náuka o spoločnosti, filozofia, prípadne ďalšie spoločenskovedné predmety plus z jedného predmetu zo skupiny matematika, informatika, fyzika, chémia, biológia, geografia, prípadne ďalšie prírodovedné predmety, plus z jedného cudzieho jazyka, plus z ďalšieho predmetu podľa vlastnej voľby.
  • Ponúkať externé maturitné testy z viacerých predmetov než len jazyk, matematika a cudzie jazyky. Hodnotiť na maturite aj dlhodobú prácu žiaka.

Dať školám slobodu v tom, čo a ako učiť

Experti za návrhom reformy hovoria, že problém je aj v tom, ako štát zasahuje do výučby, robí to podľa škôl pričasto a nepredvídateľne, pritom aj z dobrého dôvodu prispôsobiť vyučovanie aktuálnemu dianiu.

Návrhy:

  • Zachovať pre školy možnosť prispôsobovať si (v primeranej miere) obsah vzdelávania, dokonca poskytnúť možnosť, aby bolo preberané učivo iné v jednotlivých triedach či pri učiteľoch.
  • Vytvoriť vo vzdelávacích programoch priestor na komentovanie aktuálneho diania.
  • Zaradiť do vzdelávania viac manuálnych, umeleckých a pohybových aktivít. Najmä na základných školách musí byť súčasťou vzdelávania viac praktických aktivít (laboratórne práce), manuálnych aktivít (práca s rôznymi stavebnicami, v dielňach, v školskej záhrade), viac umeleckých aktivít (školské spevácke zbory, hudobné skupiny, dramatické krúžky, folklórne súbory, fotografické krúžky, natáčanie videí so žiakmi) a viac pohybových aktivít (šport, tanec).
  • Vytvoriť možnosť, aby sa mohli učiť integrované predmety. „Klasickým príkladom z anglofónnej oblasti je predmet science (prírodoveda), ktorý v sebe zahŕňa našu fyziku, chémiu, biológiu a fyzickú geografiu. Takáto možnosť (nie povinnosť!) má byť daná všetkým základným a stredným školám. Štátne vzdelávacie programy preto musia byť koncipované tak, aby to bez väčších problémov umožňovali.“
  • Zapojiť aj rozvíjanie mäkkých zručnosti – komunikácie, prezentačných zručností, schopnosti práce v tíme, empatie, asertivity a schopnosti vyjednávať, riešiť konflikty a predchádzať im.
  • Zlepšiť výsledky v matematickej gramotnosti skvalitnením vyučovania matematiky v základných a stredných školách a zvýšenou podporou mimoškolských aktivít zameraných na matematiku. Treba sa preto pozrieť na spôsoby výučby, napríklad na Hejného matematiku, ktorá je úspešná v Česku, ale aj učebnice, prípravu učiteľov.
Foto - Tasr
Foto – Tasr

Ako učiť: Koniec prednášania

Vyučovanie už nemá vyzerať tak, že učiteľ stojí pred triedou a prednáša. Školy majú využívať aj tímové vyučovanie, skupinovú prácu, individuálne konzultácie, samoštúdium či vzdelávanie vo vekovo rôznorodých skupinách. Na hodinách sa má viac diskutovať.

„Žiaci pracujú na dlhodobých projektoch, viaceré aktivity sa odohrávajú mimo budovy školy,“ píše sa v návrhu.

Návrhy:

  • Vytvárať v rámci vyučovaní situácie, v ktorých sa žiaci učia jeden od druhého.
  • Využívať v rámci individualizácie vzdelávania aj samoštúdium žiakov (počas pobytu v škole).
  • Robiť príležitostne v školách takzvané tímové vyučovanie, pri ktorom sa skupine žiakov súčasne venujú dvaja alebo viacerí učitelia.
  • Využívať vo väčšej miere individuálne konzultácie.
  • Viac by sa malo využívať aj blokové vzdelávanie. Takýto tematický blok môže trvať 90 minút, školský poldeň, deň, týždeň a podobne. Predmetu, ktorý má mať za týždeň jednu vyučovaciu hodinu, má byť počas školského roka venovaných 30 vyučovacích hodín, čo je 5 až 6 dní. V niektorých prípadoch by dva trojdňové bloky alebo tri dvojdňové bloky boli lepším riešením.
  • Hodiny nemusia mať 45 minút, škola by si dĺžku mohla sama upraviť.
  • Zvýšiť podiel vyučovania, ktoré prebieha mimo budovy školy.

Učebnice už nemajú byť všetko

Učebnice by mali byť len jedným materiálov, okrem nich by mali byť dostupné kvalitné a rôznorodé iné materiály.

  • Uvoľniť trh s učebnicami a ponechať výber učebníc, učebných materiálov a učebných pomôcok na školy.
  • Odstrániť neprimerané rozdiely vo vybavení škôl, peniaze má dať ministerstvo.
  • Viac peňazí do škôl na prevádzku, aby školy mohli financovať základné pomôcky pre deti a žiakov a robiť bežnú údržbu školských budov a priestorov. Mali by mať možnosť z týchto peňazí platiť aj poradenstvo, organizáciu prijímacích pohovorov, porovnanie s inými školami v rámci sebahodnotenia a podobne.

Ako by mali vyzerať školy

Priestory mnohých škôl sú v zlom stave, vyvolávajú zlé emócie a neumožňujú iné vyučovanie, ako je prednášanie učiteľa. A ako by mali vyzerať školy: mali by spĺňať hygienické štandardy, mali by byť bezbariérové, prostredie v nich by malo byť ústretové a útulné. „Útulnosť škôl možno zvýšiť kreatívnejším vymaľovaním učební a chodieb, použitím kobercov, vytvorením sedacích kútov na rôznych miestach školy, kvetinovou výzdobou.“

  • Miestnosti v škole nemajú všetky vyzerať rovnako. „V najmodernejších školách tak nájdeme učebne, fyzikálno-chemicko-biologické laboratóriá, ateliéry, umelecké dielne, knižnice, čitateľské kútiky, študovne, seminárne miestnosti, telocvične, bazény, detské ihriská, vonkajšie športoviská, altánky, lavičky, ihriská, školské záhrady, sedacie kúty, klubovne. V škole by už nemali byť počítačové učebne, ale technika by mala byť v celej škole.

Ako učiť talentované deti a deti so špeciálnymi potrebami

Treba posilniť individuálny prístup k žiakovi. Šikovné deti podporiť, do bežných škôl brať aj deti so špeciálnymi potrebami, ale aj napríklad rómske deti či deti s iným materinským jazykom.

Návrhy:

  • Súčasný nedostatočne individualizovaný vzdelávací systém často odsudzuje najslabších žiakov na neúspech.
  • Treba tiež posilniť rozvoj najtalentovanejších žiakov.
  • Pre deti so špeciálnymi potrebami vytvorme programy ranej starostlivosti a v školách potom možnosti na ich zaradenie, najmä ide o peniaze na asistentov pre učiteľov a žiakov.

Školy si nevedia rady s neposlušnými deťmi

Aj keď klesá počet detí, viac z nich má problémy – narastá záškoláctvo, klesá miera rešpektovania pravidiel, stúpa agresivita a šikanovanie a vo výsledku stúpa podiel detí so zníženou známkou zo správania.

„V roku 2013 takmer pätinu žiakov odporúčali učitelia do starostlivosti poradní, pretože ich klasické pedagogické postupy v škole už neboli dostatočne účinné. Alarmujúce je, že pedagógovia nemajú vedomosť o tom, že by až tretine týchto žiakov bola poskytovaná odborná starostlivosť. Ich vážne problémy ostávajú teda zrejme bez odbornej starostlivosti,“ píšu autori. A to sa deje napriek tomu, že máme 1500 odborníkov v 260 poradenských pracoviskách a štát každoročne na ne vynakladá viac ako 19 miliónov eur.

Návrhy:

  • Vytvoria sa miesta, ktoré budú môcť komplexne pomáhať deťom a ich rodičom vo viacerých úrovniach.
  • Zavedú sa aj štandardizované postupy v týchto centrách.

Učenie doma

Rodičia, ktorí nebudú chcieť vzdelávať deti v škole, na prvom stupni ho budú môcť vzdelávať doma sami alebo ho môže vzdelávať kvalifikovaný pedagóg.

Garantom kvality domáceho vzdelávania bude „garančné centrum“, do ktorého bude dieťa zapísané na plnenie povinného vzdelávania. „Garančné centrum“ bude mať nielen kontrolnú funkciu, ale zároveň bude poskytovať deťom a rodičom aj potrebné učebné materiály a metodickú podporu. „Garančným centrom“ môže byť aj základná škola zaradená do siete škôl, bude dostávať od štátu peniaze ako primeraný „normatív“ na každého zapísaného žiaka.

Vysoké školy

  • Výberové konania na pedagógov by sa mali otvoriť aj smerom do zahraničia a k praxi.
  • Ak sa bude hľadať niekto na miesto docenta a profesora, neznamená to, že tento titul musí mať, v zahraničí sa napríklad neudeľujú a toto miesto môže dostať aj niekto z praxe. Na dané miesto stačí splniť kritéria, nebude viazané na titul, ale mali by pôsobiť na porovnateľnej pozícii v zahraničí.
  • Pravidlá pre existenciu vysokých škôl – akreditačné štandardy – majú byť v súlade s európskymi štandardmi.
  • Ministerstvo by malo pripraviť analýzu doktorandského štúdia, akreditácia doktorandských programov sa bude viazať na výskumnú profiláciu vysokých škôl.
  • Vysoké školy by sa mali angažovať a dávať stanoviská k závažným problémom spoločnosti, poskytovať konzultácie, expertízy a štúdie. Vysoké školy by sa mali podielať na udržateľnom rozvoji mesta a regiónu a rozvíjať výchovu k aktívnemu občianstvu.
  • Vysoké školy by mali dostať viac peňazí. „Každoročne sa zvyšuje objem verejných zdrojov na žiaduce fungovanie vysokého školstva (…) s cieľom navýšiť celkový objem zdrojov pre vysoké školy minimálne na priemernú úroveň krajín OECD, teda 1,5 percenta HDP. Teda 1,2 percenta HDP by mali byť verejné výdavky ostatok by si mali vedieť získať školy.
  • Má sa vytvoriť portál vysokých škôl s porovnateľnými informáciami o každej vysokej škole.

Ako sa zmení učiteľ

  • Platy učiteľov majú stúpať, v roku 2027 by mali učitelia zarábať 80 percent priemerného platu zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním, dnes je to 57 percent. Učiteľom by mali rásť platy rýchlejšie ako iným zamestnancom verejnej správy.
  • Extra by sa mal zvýšiť plat nastupujúcich učiteľov. „V OECD dosahuje až 88 percent priemerného platu vo vekovej skupine 25 až 34 ročných zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Túto úroveň dosiahnu nástupné platy už do roku 2022.“
  • Učitelia by mali dostávať aj nepeňažné benefity – napríklad bezplatnú alebo dotovanú zdravotnú starostlivosť, pomoc začínajúcim učiteľom s riešením bytovej situácie, zavedenie vlakov zadarmo pre učiteľov pri ceste do práce a z práce, či bezplatný vstup do múzeí a galérií.
  • Zaviedla by sa sa istá forma sabatikalu – obdobia plateného voľna alebo zníženého úväzku učiteľa určeného na odborný rast. Vo viacerých školských systémoch má podobu čiastočne plateného voľna (50 – 70 percent bežnej mzdy), na ktoré má učiteľ nárok po odpracovaní istého počtu rokov (napríklad každý siedmy rok).
  • Malo by sa zmeniť aj to, ako učiteľ vníma svoje poslanie – nemal by byť ten, ktorý prednáša informácie a fakty, ale mal by žiakov „sprevádzať procesom vzdelávania“. Učitelia by mali dostať etický kódex, ale aj profesijné štandardy, ktoré by mali popísať minimálne požiadavky na učiteľa.

Učitelia sa budú učiť inak

Zmeniť sa má aj výučba učiteľov. Dnes je na Slovensku približne 30 fakúlt pripravujúcich učiteľov, na ktorých každoročne začína štúdium 6- až 8-tisíc maturantov. V rovnako veľkom Fínsku prijímajú na osem fakúlt pripravujúcich učiteľov asi 2000 študentov ročne, pričom ich vyberajú až z desaťnásobného počtu uchádzačov.

Viac ako vysoký počet študentov učiteľstva je však problémom ich nízka kvalita.

  • Po novom by sa mal sprísniť výber učiteľov, nemalo by sa už napríklad prijímať na vysoké školy bez prijímacích skúšok, ako je to dnes.
  • Mal by sa zrušiť bakalársky stupeň učiteľských programov a vytvoriť integrovaný program spojeného učiteľského štúdia končiaci získaním titulu magister.
  • Zmeniť sa má aj obsah výučby, mali by absolvovať viac praxe. „Ministerstvo školstva zadefinuje (minimálne) rámcové požiadavky na výstupy vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov a zmluvne zaviaže všetky školy pripravujúce učiteľov, aby ich dodržiavali.“
  • Vzdelávanie by sa malo zmeniť tak, aby učitelia vedeli učiť nielen jedného či dvoch predmetov, ale širšej oblasti.

Ako sa zmení odborné vzdelávanie

Odborné vzdelávanie a príprava

Súčasní žiaci sa vzdelávajú pre svet, ktorý bude výrazne iný ako doterajší a o ktorom málo vieme, pretože o ňom málo premýšľame, varujú autori zmien.

Návrhy:

  • Financovanie odborných škôl nebolo podľa expertov správne, školy posúvajú výučbu k lacnejšej teoretickej príprave ako k drahej praxi. Preto treba viac peňazí na žiaka.
  • Treba určiť minimálny štandard, ktorý má mať absolvent odbornej školy, hodnotiť by sa mal externe.
  • Treba definovať požiadavky na pedagogickú spôsobilosť majstrov a učiteľov odborných predmetov.
  • Treba začať diskutovať, či by sa nemala maturita rozšíriť o všeobecné vzdelávanie.
  • Viac by sa malo prepojiť aj financovanie škôl s požiadavkami pracovného trhu – školy by mali byť viac motivované prijímať žiakov na odbory, kde je nedostatok ľudí a zvyšovať či znižovať podľa toho peniaze od štátu na žiaka.
  • Autori navrhujú vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá posúdi, či by mohli vzniknúť stredné školy s ponukou všeobecnovzdelávacích a odborných programov.
  • Vytvoriť ponuku jedno- až dvojročných programov so silným podielom praktického vyučovania – absolventi by nadobudli „menšie“ kvalifikácie, ktoré na trhu chýbajú. Napríklad sa takto môže vyriešiť, kde má žiak absolvovať posledný rok povinnej školskej dochádzky.
  • Treba podporovať aj duálne vzdelávanie, napríklad daňovou stimuláciou podnikov.
  • Zaviesť 3,5-ročné učebné odbory v systéme duálneho vzdelávania, na záver polročný odborný výcvik vo firme.

Ako zmeniť financovanie a zapojiť rodičov

  • Do konca roka 2017 vypracuje ministerstvo plán zvyšovania celkových výdavkov na výchovu a vzdelávanie z verejných zdrojov. Do roku 2020 by malo Slovensko dávať toľko, čo je priemer v Únii, teda 4,9 percenta HDP. Dnes dávame 3,4 percenta. Všetky peniaze by sam mali prideľovať cez ministerstvo školstva. Dnes sú prideľované aj cez ministerstvo vnútra. Okrem peňazí by pod ministerstvo školstva mali naspäť prejsť aj kompetencie.
  • Ministerstvo školstva by sa malo premenovať na ministerstvo vzdelávania, mali by sa od neho odčleniť aj vysoké školy a veda, tie by mali dostať samostatné ministerstvo.
  • Rodičia by mali byť do fungovania školy viac zapojení, škola by sa mala viac stávať súčasťou komunity, v ktorej pôsobí.
  • Ministerstvo by malo určiť opatrenia na rušenie základných a stredných škôl. Napríklad ponechať kompenzačný príspevok iba na prvom stupni základnej školy, zlúčenie malej základnej školy do 50 žiakov, ak je v jej blízkosti iná základná škola.

Školská reforma

Slovensko

Teraz najčítanejšie