Liečebná pedagogička: Demencia nie je nadávka, ale choroba, postihnúť môže každého z nás

Dnes je na Slovensku 60-tisíc ľudí s Alzheimerovou chorobou. O dvadsať rokov to bude o tretinu viac, pretože patríme k najrýchlejšie starnúcim krajinám v Európe, vraví odborníčka Mária Čunderlíková z Centra MEMORY.

Mária Čunderlíková, Centrum MEMORY. Foto N – Tomáš Benedikovič

Alzheimerova choroba je najčastejším typom demencie. Choroba narúša pamäť, koncentráciu, orientáciu, myslenie, reč či plánovacie činnosti a zasahuje aj do sebaobslužných schopností človeka: pacient sa prestáva sám obliekať či jesť. Nezriedka sa objavujú aj bludy a halucinácie. S MÁRIOU ČUNDERLÍKOVOU z Centra MEMORY sme sa rozprávali o tom, ako sa k ľuďom s Alzheimerovou chorobou správať a ako si aj v seniorskom veku udržiavať kognitívne funkcie.

Čo ľudí s Alzheimerovou chorobou trápi najviac?

Povedala by som, že je to často neporozumenie zo strany najbližších. Ľudia sa veľmi zmenia, majú problémy s pamäťou, orientáciou a nespoznávajú príbuzných. Vravia: „Viete, aký som ja bol šikovný účtovník či aká dobrá som bola podnikateľka, ale teraz už nič z toho nedokážem.“ Hovoria, že im nikto nerozumie.

Príbuzní pacienta s alzheimerom celkom nechápu, lebo si pamätajú otca, ktorý všetko zvládol. A naraz ho vidia ako starca v kúpeľni, ktorý si nevie ani umyť ruky. Keď mu pustia televízor, nezaujíma ho to, lebo to, čo v televízii vidí, sú veľmi rýchle informácie. Jeho mozog to nedokáže spracovať. Pacient s Alzheimerovou chorobou sa nám mení pred očami a zmeniť sa musíme aj my s ním. Ak sa chce rodina starať o človeka s Alzheimerovou chorobou dobre, musí si uvedomiť, že ho musí predovšetkým sprevádzať.

Čo pod tým máte na mysli?

Že zmeníme komunikáciu. Musíme veľmi dobre vnímať to, či napríklad otec, ktorý je chorý, sa na nás pozerá, keď sa s ním rozprávame. Ak sa pozerá mimo, zbytočne mu budeme niečo hovoriť, a vytýkať mu, prečo to nevie, ak sme mu to v minulosti už spomínali. Čím ťažšie je štádium postihnutia človeka s Alzheimerovou chorobou, tým väčší dôraz treba klásť na neverbálnu komunikáciu. Ľudia s demenciou sú na ňu veľmi vnímaví.

MÁRIA ČUNDERLÍKOVÁ (1950) je liečebná pedagogička, trénerka pamäti a riaditeľka Centra MEMORY, neziskovej organizácie, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby ľuďom s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou. V zariadení pôsobí od roku 2002.

Čiže namiesto slov by sme mali voliť skôr pohladenie?

Áno. V našom centre vravíme, aby sme pacientov s alzheimerom neorientovali. Preto nemáme povedať: „Mama, dnes nie je utorok, ale streda, veď som ti to niekoľkokrát povedala.“ Keďže má človek poruchu krátkodobej pamäti, tak si to nezapamätá. Človeka s Alzheimerovou chorobou netestujeme a nepýtame sa: „No koľkého je dnes? Veď som ti to už vravela.“

Keď ide pacient k lekárovi, doktor sa ho pýta na aktuálny dátum. Opatrovateľ ho učí, aby povedal, aký je dnes deň. Ale keď prídu k lekárovi, nevie to. Lebo má poruchu krátkodobej pamäti. Navyše pociťuje stres, lebo mu stále pripomínajú: „Ideme k lekárovi, nie aby si to zase pokazil.“

Aké iné prejavy okrem porúch krátkodobej pamäti sú s Alzheimerovou chorobou spojené?

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie mozgu. Ide o najčastejší typ demencie. Choroba zasahuje aj do sebaobslužných schopností človeka: pacient sa prestáva sám obliekať či jesť. Často sa objavujú aj bludy a halucinácie. V takom prípade je dôležité, aby sme vedeli zmierniť úzkosť človeka. Radím, aby sme mu nevyhovárali, že to, čo vidí, nie je pravda.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |