Prečo sa Holanďania otočili chrbtom populistovi Wildersovi? Pomohla tomu aj roztržka s Tureckom

Prvé z troch ostro sledovaných európskych volieb dopadli dobre pre tých, čo sa obávajú nárastu populizmu, výpadov proti menšinám a aj snahám oslabiť Európsku úniu. Populista Geert Wilders, ešte donedávna pravdepodobný víťaz volieb v Holandsku, pohorel.

Väčšinu Holanďanov napokon neoslovili jeho reči o neprispôsobivých imigrantoch, diktatúre z Bruselu, ani jeho pokusy vystupovať ako zástupca bežných ľudí s bežnými problémami. Dlho to však vyzeralo tak, že Wilders má šancu na úspech. Prečo sa teda z víťazstva teší súčasný a zrejme aj budúci liberálny premiér Mark Rutte?

Čo viac si mohol želať

Prvé analýzy hovoria o viacerých faktoroch, pričom zdôrazňujú, že premiérovi vyšla hlavne koncovka kampane. Tou bol diplomatický spor s Tureckom, ktorého prezident Recep Tayyip Erdogan si v Holandsku chcel robiť kampaň pred referendom o posilnení jeho právomocí.

Rutte dal jasne najavo, že je to neprijateľné a mediálne silne pokrývané roztržky a slovné výpady urobili svoje.

„Čo už len by si politik želal pár dní pred voľbami viac ako takúto publicitu? Rutte bol schopný ukázať, že vie Turkov vyhodiť, a mohol povedať Wildersovi: ty tu len sedíš a tweetuješ. Toto vyhralo Ruttemu voľby,“ myslí si politológ  André Krouwel  z Amsterdamskej slobodnej univerzity.

To, že Rutte nepovolil tureckej ministerke kampaň v Holandsku, podľa Krouwela ukázalo, že je štátnik a nepodlieha diktátu zvonka, ani „inej kultúre“, čo sú témy, o ktorých tak rád hovorí Wilders.

Voliči Rutteho Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu (VVD) v prieskumoch tvrdili, že turecký motív pri voľbe zvažovali, ale oveľa rozhodujúcejšie bolo to, v akom stave je holandská ekonomika. Holandsku sa darí, je to jedna z najúspešnejších ekonomík Únie.

Problémom pre voličov mohol byť aj nulový koaličný potenciál Wildersa, to, že ho vnímajú ako niekoho, kto síce občas udrie klinec po hlavičke, ale inak neukazuje žiadne štátnické kvality a nikto s ním nechce vyjednávať, ani ísť do vlády.

Zľakli sa Trumpa?

Wildersa často prirovnávajú k Donaldovi Trumpovi a hoci on je možno na toto porovnávanie hrdý, faktom je, že mu mohlo uškodiť. Profesorka Sarah de Langeová Bloombergu povedala, že sa domnieva,  že Holanďania sa „necítili komfortne pri pohľade na to, čo robí Trumpova administratíva“.

Trump má problémy pre svoj komunikačný štýl, keď je často prichytený pri lži, ale aj pre rozhodnutia o imigrácii, či nevysvetlené blízke vzťahy jeho najbližšieho okolia s Ruskom. To mohlo voličov tlačiť k tomu, že sa aj napriek výhradám rozhodli voliť politikov, ktorí nebudú vyvolávať zbytočné kontroverzie. Tento efekt sa napokon prejavil aj pri rakúskych prezidentských voľbách.

Hoci európski politici si čiastočne vydýchli, euro posilnilo a Holanďania sa zobudili, ako píšu miestne médiá, do „normálnej krajiny“, netreba si myslieť, že Wilders a jeho agenda sa vytratia. Vo voľbách skončil na druhom mieste, čo nie je zanedbateľné. Netreba zabúdať, že mnohí Holanďania volili skôr takticky, ako z presvedčenia.

„Rutte stále zostáva, ale rovnako tiež sociálna nespokojnosť s nekontrolovanou imigráciou, zlyhávajúcou integráciou a mocou Bruselu. Táto nespokojnosť neodišla. Široká koalícia bude musieť ukázať zodpovednosť a odvahu a prísť so skutočnými riešeniami. Len potom populistická revolta v tichosti zomrie,“ napísal komentátor verejnoprávneho rádia Roderick Veelo.

Viacerí komentátori tiež napísali, že niektoré tradičné strany, hlavne labouristi, ale napokon aj premiérova strana, zaznamenali straty, čo môže signalizovať nespokojnosť voličov, napríklad s dôchodkovou reformou a vyšším vekom odchodu do penzie, a vyprázdnenosť ich programu. Proti Wildersovi hrala aj vysoká volebná účasť, dosiahla 80 percent, čo je najviac za 30 rokov.

Aký to môže mať dosah

Wildersova porážka u niektorých vyvoláva nádeje, že by mohla byť vzorom, ktorý sa zopakuje aj vo Francúzsku či v Nemecku. Teda, že voliči, akokoľvek nespokojní, zmanipulovaní falošnými správami či znechutení elitami, napokon zahlasujú za strany, čo neutekajú k extrémnym pólom a nenávistnej rétorike.

O mesiac sú voľby vo Francúzsku a Marine Le Penová z populistického, antiislamského a antieurópskeho zoskupenia Národný front v prieskumoch vychádza ako silná kandidátka. Jej stranícky kolega Nicolas Bay v reakcii ma voľby v Holandsku povedal, že ide o „skutočný úspech“ Wildersa, pretože získal viac hlasov ako v minulosti.

Na jeseň zase voľby čakajú Nemecko, kde je tretia najpopulárnejšia strana Alternatíva pre Nemecko, strany s podobným programom, ako má Wilders.

Či je Wildersov pád začiatkom postupného prepadu populistov, sa odhaduje ťažko, lebo voľby ešte môžu ovplyvniť nepredvídateľné udalosti, modifikácie volebných kampaní vyvolaných poučeniami sa z Wildersových chýb, či ďalšie faktory. A rovnako stále platí, že to, že voliči znovu raz zahlasujú racionálne, neznamená, že problémy, o ktorých hovoria populisti, ich už netrápia.