Čo si o reforme školstva myslia odborníci? Viacerí pochybujú, či má šancu (anketa)
Ministerstvo školstva ukázalo víziu, ako by malo vyzerať školstvo o desať rokov. Odborníkov sme sa pýtali na dobré a zlé stránky takmer 230-stranového materiálu.
Otázky:
1. Aké tri opatrenia sú v návrhu reformy najlepšie?
2. S akými tromi opatreniami nesúhlasíte a prečo?
3. Môže byť tento projekt úspešný?
Juraj Draxler
bývalý minister školstva
1. Aké tri opatrenia sú v návrhu reformy najlepšie?
Vyzdvihol by som tri aspekty. Po prvé, text trefne hovorí o tom, že vo výchove žiakov hrá veľkú úlohu napríklad aj to, ako sa vyjadrujú a správajú učitelia, alebo celkom pekne opisuje, aký význam má narábanie s priestorom školy.
Po druhé, do návrhov sa konečne dostalo výrazné odčlenenie manažérskej funkcie riaditeľa od pedagogických úloh.
Po tretie, viaceré pasáže sú dosť konkrétne na to, aby sa s nimi dalo jasne súhlasiť alebo polemizovať, týka sa to najmä niektorých častí venovaných vysokým školám alebo odbornému školstvu.
2. S akými tromi opatreniami nesúhlasíte a prečo?
Napriek spomenutému má text niekoľko mínusov. Po prvé, stále veľa hluchých miest. Prakticky vôbec sa nevenuje školskej samospráve. Veľmi málo sa hovorí o úlohách školskej inšpekcie, takmer vôbec o strednom manažmente školstva (dnešné regionálne odbory školstva), nijako sa nespomínajú procesy a kapacity samotného ministerstva, veľmi slabá je časť venovaná učebnicovej politike, podobne sa text vôbec nevenuje pedagogickým cieľom predškolskej prípravy. Téma didaktiky, pedagogiky a učiteľských zručností je vôbec veľmi slabo pokrytá.
Po druhé, niekde sú odporúčania prekvapivo konkrétne, ako napríklad pri podpore talentovaných detí, kde sa z ničoho nič predpokladá akýsi štátny program, bez diskusie, či takéto aktivity náhodou neponechať na školy samotné. Inde konkrétne odporúčania (regulovať počet žiakov na osemročných gymnáziách) nie sú dotiahnuté do konca (ako?). Bizarné je odporúčanie vyčleniť osobitné ministerstvo vedy. Aj v krajinách, kde majú pomerne rozvinutú vedu a jej riadenie je odčlenené od školstva, je zväčša súčasťou väčších ministerstiev, napríklad hospodárstva.
Najdôležitejšie však je to, že, po tretie, tento text nie je programom reforiem. Je to skôr predstava skupiny ľudí, akými zmenami by školstvo mohlo prejsť, ale odporúčania sú väčšinou úrovňou detailov ešte ďaleko od toho, aby sa dali pretaviť do legislatívy.
3. Môže byť tento projekt úspešný?
Ministerstvo dnes nie je schopné zvládať ani pomerne jednoduché úlohy, mešká sa prakticky vo všetkom. Väčšiu legislatívnu a organizačnú aktivitu rezort jednoducho nezvládne, skončilo by sa to rovnako, alebo horšie, ako za Mikolaja.
Okrem iného to znamená, že pol miliardy eurofondov pre oblasť vzdelávania do roku 2020 sa minie na projekty, ktoré nebudú mať ukotvenie v jasnom programe ministerstva, čiže sa rozdelia rovnako živelne a často nezmyselne ako v minulosti.
Vlado Rafael
EduRoma
1. Aké tri opatrenia sú v návrhu reformy najlepšie?
Dôraz na rozvoj a podporu individuálnych vzdelávacích potrieb každého dieťaťa v inkluzívnom prostredí učebnej triedy.
Predpokladaná výrazná redukcia obsahu učiva diktovaná štátom, čo dá viac voľnosti a zodpovednosti učiteľom sa viac individuálne venovať každému dieťaťu.
Dôraz na budovanie takzvaného konceptu otvorenej školy, ako kultúrno-spoločenskej inštitúcie v komunite.
2. S akými tromi opatreniami nesúhlasíte a prečo?
Vzdelávanie a tréningy pre učiteľov – vznik metodických príručiek, učebníc a podobne, ale kto to bude robiť? Z projektu reformy nie je vôbec jasné, kto má vlastne vzdelávať učiteľov v praxi.
3. Môže byť tento projekt úspešný?
Uplatňovanie postupných krokov školskej reformy napokon padne na neochote urobiť zmeny predovšetkým v riadení regionálneho školstva a na neochote racionalizovať neúčelové vynakladanie finančných prostriedkov, ktoré starostovia používajú na všetko možné, len nie na podporu detí v školách. Nepredpokladám, že ministerstvo školstva pôjde v nasledujúcich rokoch do otvoreného sporu so ZMOS – ktorý už teraz má v riadení škôl výrazne väčšie právomoci ako štát samotný. Zriaďovatelia škôl sa nebudú chcieť zbaviť svojej moci a peňazí ani v mene efektívnejšieho, zrozumiteľnejšieho a transparentnejšieho riadenia regionálneho školstva. Navyše – ak má byť zjednotenie kompetencií, riadenia a financovania školstva urobené do 10 rokov, nie je potom jasné, kto bude dovtedy za zavádzanie reformy do škôl vlastne zodpovedný – všetci a vlastne nikto –, nebude dovtedy jasné, kto má byť vlastne hlavný aktér zmeny. Toto malo byť urobené ako prvý nevyhnutný krok spustenia celkovej reformy školstva.
Je veľký predpoklad, že v priebehu reformy nám budú vypadávať zo systému tisíce chudobných rómskych detí, alebo detí so zdravotným znevýhodnením. Ak ministerský plán hovorí, že to tak nebude, presne to isté ministerstvo robí už v súčasnosti opačné kroky. Asi 35-tisíc chudobným deťom v týchto dňoch odňali asistenta, učebné pomôcky, príspevok na výlet a teplé jedlo.
Ide o dlhodobý projekt. Nemyslím si preto, že si ho osvoja všetky politické strany a že bude kontinuálne pokračovať bez ohľadu na to, ktorá vláda bude pri moci (tá ma schvaľovať každé dva roky akčné plány na plnenie projektu reformy). Politické strany budú k projektu pristupovať skôr opozične a budú chcieť z neho vytĺcť čo najväčší politický kapitál. Riziko je tiež, že materiál je príliš rozsiahly a len veľmi ťažko sa bude dať jednoducho a zrozumiteľne komunikovať laickej verejnosti, ktorá by za iných okolností mohla vytvoriť silnú spoločenskú objednávku na potrebné zmeny v školstve.
Renáta Králiková
Iniciatíva To dá rozum
1. Aké tri opatrenia sú v návrhu reformy najlepšie?
Oceňujeme, že autori zdôrazňujú nutnosť individualizovaného vzdelávania, v ktorého centre stojí učiaci sa, jeho potenciál a vzdelávacie potreby. Veľmi vítame paradigmatický posun v nazeraní na rôznorodosť detí a ich potrieb ako na niečo prirodzené, s čím má škola a učiteľ pracovať a čomu má prispôsobiť svoje pedagogické pôsobenie (samozrejme, s dostatočnou internou aj externou podporou).
Oceňujeme tiež snahu o ukotvenie právneho nároku dieťaťa na predškolské vzdelávanie od troch rokov, z ktorého vyplýva povinnosť garancie dostupnosti zariadení predprimárneho vzdelávania a miest v nich pre všetky deti staršie ako 3 roky.
Oceňujeme záväzok navýšiť prostriedky do vzdelania na priemer OECD a zvlášť oceňujeme dôležitosť a vážnosť záväzku zvyšovania platu pedagogógov na úroveň priemeru OECD krajín, teda 80 % priemerného platu zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním na Slovensku. Hoci nástrojov na zvyšovanie atraktivity učiteľského povolania je niekoľko, zabezpečenie adekvátneho finančného ohodnotenia považujeme za nevyhnutný predpoklad, bez ktorého nemožno očakávať výraznejší posun v zatraktívnení tejto profesie pre mladých.
2. S akými tromi opatreniami nesúhlasíte a prečo?
Inklúzia a inkluzívne vzdelávanie sú primárne spájané so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, nie sú definované ako charakteristika systému ako takého. Tým dochádza k duplicite niektorých opatrení v prípade rozvoja „individualizovaného“ vzdelávania a „inkluzívneho“ vzdelávania, pričom v mnohých aspektoch je možné tieto dva termíny chápať ako synonymá. Taktiež je na škodu, že sa dokumentu nepodarilo prekonať existujúci systém kategorizácie detí podľa jednotlivých „diagnóz“, či kategórií špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, ktoré nezriedka vedú k nálepkovaniu detí a môžu byť prekážkou skutočnej individualizácie vzdelávania. Žiaduci posun, vyplývajúci z medzinárodnej odbornej literatúry, je zameriavať sa na vhodné nástroje podpory každého individuálneho žiaka či žiačky a nie na ich „poruchy“ či „odchýlky“ od fiktívnej predstavy normálu. V tomto zmysle ostáva dokument, bohužiaľ, stále ukotvený v defektologickej paradigme.
Považujeme za nesmierne rizikové a nežiaduce pri nastavovaní nového motivačného systému odmeňovania učiteľov zohľadňovať „dosahované výsledky“ žiakov napr. v celoštátnych meraniach ako Testovanie 5 alebo Testovanie 9. Vytváralo by to na učiteľov a učiteľky neadekvátny tlak, aby sa vo svojom vyučovaní zameriavali výhradne na rozvoj testovaných zručností a nie celostný osobnostný rozvoj žiakov.
Pri VŠ ako problém vnímame, že kvalita sa má definovať na základe vstupov. Je vhodné preniesť rozvoj kvality na vysoké školy. Školy by však mali zadefinovať výstupy odzrkadľujúce rozvoj kvality v jednotlivých vzdelávacích a vedných činnostiach a prípadne aj v ďalších oblastiach a malo by sa hodnotiť, či boli výstupy naplnené, a nielen to, či na VŠ existujú procesy, ktoré majú kvalitu zabezpečiť. Výstupy by mali byť kvalitné aj v medzinárodnom kontexte. Dôležitosť kvality výstupov v medzinárodnom porovnaní vnímame aj pri národných štúdiách, ktoré musia byť schopné mať presah na medzinárodné poznanie, či už v oblasti teórie, alebo metód.
3. Môže byť tento projekt úspešný?
Mnohé opatrenia sú skôr deklaratívnymi vyhláseniami ako realizovateľnými opatreniami (napr. „Dbať na…“; „Venovať zvýšenú pozornosť…“). V týchto prípadoch existuje určitá obava, nakoľko majú vôbec šancu premietnuť sa do plánovaných akčných plánov alebo zostanú len v rovine všeobecného apelu (znejú skôr ako metodická príručka pre školy/učiteľov).
Veľká časť navrhovaných opatrení je definovaná vo forme analýz stavu, od ktorých sa budú odvíjať opatrenia. Realizácia analýz nie je spojená so žiadnym časovým rámcom, a tak je veľmi otázne, či a kedy opatrenia na naplnenie viacerých cieľov budú uskutočnené.
Nie je zrejmé, kto je predkladateľom dokumentu do odbornej diskusie. Minister školstva ho na dnešnej tlačovej konferencii, z ktorej po krátkom čase odišiel, označil za autorský dokument expertov na vzdelávanie. V dokumente sa píše, že na verejnú diskusiu ho predkladá minister školstva. Avšak na dnešných verejných vystúpeniach ako ministra školstva, tak aj predsedu SNS Andreja Danka nezaznela jednoznačná podpora dokumentu. Andrej Danko sa dokonca pripravovanej reformy vo svojom vystúpení vôbec nedotkol, naproti tomu vyzdvihoval reformu v oblasti športu či overovanie zavedenia školských autobusov. To vysiela pomerne rozporuplné signály do verejnosti, nakoľko má reforma „politické krytie“. Myslíme si, že ak minister školstva nepreberie jasné vlastníctvo reformy, tak táto bude mať len malú šancu na úspech.
Branislav Gröhling
poslanec SaS
1. Aké tri opatrenia sú v návrhu reformy najlepšie?
Prvým plusom je, že sa dokument sústredí na predškolské vzdelávanie a výchovu, ktoré sú základom kvalitného vzdelávania. Investícia doň sa mnohonásobne vráti a je prínosom nielen pre rómske deti či deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré sa v dokumente spomínajú, ale aj pre celú populáciu.
Ďalším plusom je, že dokument sa sústredí aj na hodnotenie či audity škôl – nie s cieľom robiť rebríčky, alebo školy trestať, ale s cieľom dať školám spätnú väzbu a návody, ako sa zlepšiť.
Tretím plusom je, že dokument obsahuje aj mnohé mne blízke a liberálne myšlienky, ako je otvorenie trhu s učebnicami alebo postavenie riaditeľa školy ako manažéra.
2. S akými tromi opatreniami nesúhlasíte a prečo?
Nebudem hľadať negatíva, ale skôr to, čo mi v dokumente chýba.
Dokumentu by som vytkol, že v ňom nie je optimalizácia siete škôl, o ktorej hovorilo programové vyhlásenie vlády aj minister. Jej zmyslom by nemalo byť len zlepšiť efektívnosť, ale hlavne zlepšiť kvalitu škôl.
Tiež by som privítal, ak by sa dokument viac sústredil aj na sledovanie uplatnenia absolventov vysokých škôl.
3. Môže byť tento projekt úspešný?
Učiace sa Slovensko je také obšírne a zahŕňa toľko myšlienok, až si človek nie je istý, či sa vôbec môžu zrealizovať.
Dôveryhodnosti dokumentu by prospelo, ak by ho vyhodnotil aj Inštitút finančnej politiky, v duchu filozofie hodnoty za peniaze, a určil, ktoré opatrenia prinesú najlepšie výsledky.
Ideálne vízie sa píšu ľahšie, než sa realizujú. Učiace sa Slovensko opisuje množstvo zmien, ktoré si vyžadujú veľký balík financií. Dnes má ministerstvo problémy zohnať dostatok financií na bežné fungovanie – ako zrealizuje všetky tieto zmeny?
Zuzana Zimenová
nezaradená poslankyňa, bývalá členka reformného tímu na ministerstve školstva
Za veľmi významné považujem, že ministerstvo školstva otvorene priznáva, že v našich školách sú najslabší žiaci odsúdení na neúspech a ani tí talentovaní nemajú možnosť vyniknúť. Pripúšťa, že za to môže systém a nie deti, konkrétne nedostatok individuálnej podpory žiakov a ignorovanie ich skutočných vzdelávacích potrieb.
Opatrenia, ktorými chce rezort urobiť nápravu, si treba najprv pozorne prečítať, až potom hodnotiť. Pri vyše dvestostranovom dokumente to však nebude ľahké. Preto očakávam, že ministerstvo vysvetlí plánované zmeny učiteľom, rodičom a širokej verejnosti aj jednoduchšou formou. Zatiaľ im dalo k dispozícii iba jeden formulár na webe na zasielanie podnetov.
Saskia Repčíková
prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení
Učiace sa Slovensko je podľa mňa veľmi gramotný, overenými faktmi podložený projekt, s jasne nastavenými, realizovateľnými a dosiahnuteľnými cieľmi, ktorý bude vyžadovať postupnú zmenu prístupu ku vzdelávaniu od nás všetkých. Bude vyžadovať, aby sme na kvalite vzdelávania tvrdo pracovali, sami sa ďalej vzdelávali, oslobodili sa od starých vzorcov myslenia a sústredili všetky sily a prostriedky, ktoré vieme nájsť.
Čiastkové ciele a opatrenia reformného zámeru sa ešte určite budú aktualizovať a modifikovať, ale ak by školstvo vykročilo naznačeným smerom k novej kultúre, orientácii na potreby detí, žiakov a študentov, na zmysluplné, efektívne vynakladanie financií a na snahu o čo najvyššiu kvalitu, tak je to najlepšia možná cesta, akú v tejto chvíli máme pred sebou.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
