Wildersa porazil aj preto, že si od neho požičal. Kto je Mark Rutte, ktorého obdivujú aj v Bruseli?
Čo vyhralo holandskému premiérovi voľby: Erdogan mu daroval volebný príbeh snov, Rutte sa ukázal ako jediná slušná alternatíva voči Wildersovi, od ktorého však prevzal niektoré ťahy.
S úpadkom liberálnej demokracie v Európe to nemusí byť až také zlé, ako sa zdá.
Presvedčivé víťazstvo holandského liberálneho premiéra Marka Rutteho a jeho Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu (VVP) nad protiislamským populistom Geertom Wildersom (Strana pre slobodu, PVV) povzbudilo mnohých európskych lídrov.
„Ľudia Holandska jednoznačne volili za európske hodnoty: za slobodné a tolerantné spoločnosti v prosperujúcej Európe. Výsledok volieb je inšpiráciou pre mnohých,“ zagratuloval holandskému premiérovi šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker na Twitteri.
Potešilo sa aj euro, ktoré narástlo na päťtýždňové maximum. Rutteho slovami, Holandsko po brexite a amerických voľbách povedalo stop zlému druhu populizmu.
Ako postrehol bruselský server Politico, nestáva sa často, že je za víťaza považovaný aj ten, koho strana stratí vo voľbách štvrtinu kresiel. Stačilo, že skončil ako prvý a zabránil tomu, aby sa holandskou jednotkou stal xenofób Wilders.
Nezľakol sa Turkov
„Uľavilo sa nielen nám v Holandsku, ale určite aj v celej Európe. Konečne niekto zatlačil rastúci populizmus,“ povedal Denníku N Holanďan Jan, ktorý pracuje v jednej z holandských bánk. Rutte mal aj podľa neho skvelý finiš v závere predvolebnej kampane.
„Určite mu pomohlo, ako sebavedome zareagoval na turecké provokácie, čo ocenilo celé holandské spektrum,“ hovorí Jan. Tureckí ministri chceli v Holandsku robiť kampaň pre aprílové referendum, v ktorom si prezident Recep Tayyip Erdogan plánuje darovať sultánske právomoci. Aby mu to vyšlo, potrebuje tiež podporu Turkov žijúcich v zahraničí.
Rodák z Haagu, Mark Rutte, však jeho ministrov nepustil k tomu, aby si v Holandsku robili vnútropolitickú kampaň. Najskôr zablokoval vstup pre šéfa tureckej diplomacie, a keď chceli poslať zaňho náhradu, ministerku sociálnych vecí a rodiny autom z Nemecka, zasiahla polícia a eskortovala ju späť za hranice, čo Erdogan označil za „nacistické praktiky“.
Dostal tak príbeh, ktorý potreboval. „Musel vyhodiť ženu v moslimskej šatke, to je volebný mokrý sen,“ povedal pre Politico amsterdamský politológ André Krouwel.
Počas kampane si tiež požičal niečo z Wildersovho strašenia imigrantmi, keď vo volebnej inzercii vyzval tých, čo sa nevedia prispôsobiť, aby odišli. Umiernenejším voličom potom vysvetľoval, že to nebolo namierené proti žiadnemu konkrétnemu etniku.
Wilders síce skončil v izolácii na druhom mieste, tému migrantov sa mu však podarilo bez pochýb pretlačiť do mainstreamovej politickej debaty.
Ruttemu sa podarilo štylizovať do roly jedinej alternatívy voči Wildersovi. „Mnoho ľudí nechcelo, aby sa Wildersova Strana pre slobodu stala najsilnejšou holandskou stranou,“ dodáva Jan, ktorý sám volil Rutteho stranu. Aj to pomohlo k veľmi vysokej, 78-percentnej volebnej účasti.
Ďalším faktorom, ktorý podľa neho zafungoval, bol Rutteho výkon v televíznej debate dva dni pred voľbami.
Teraz Rutteho podľa neho čaká veľmi ťažká úloha pospájať štyri strany do koalície. S historicky najväčším debaklom pohorela Strana práce, ktorej sa nevyplatila koalícia s Ruttem z roku 2012.
Rutte bude hľadať partnerov najmä u spriaznených kresťanských demokratov a liberálov D66, ktorí sa najviac vyhraňovali voči Wildersovi. Štvrtým do partie by mohla byť Zelená ľavica, ktorá získala rekordný nárast kresiel, či Kresťanská únia.
„Na rozdiel od Slovenska nemáme 5-percentnú bariéru, a tak sa do parlamentu dostalo množstvo strán, čo situácii nepomáha. Síce to bude chvíľu trvať, kým Rutte zostaví vládu, ale je jasné, že v konečnom dôsledku má nielen Holandsko, ale aj Európa za sebou dobrú povolebnú noc,“ dodal Jan.
Pianista a liberál s obmedzením
Rutteho prvá veľká chvíľa prišla v roku 2010, keď sa stal prvým liberálnym premiérom Holandska od roku 1918. Predtým tento post zastával buď kresťanský demokrat, alebo socialista.
Narodil sa na Valentína, tento rok 14. februára oslavoval okrúhlu 50-ku. Vyštudoval umelecké gymnázium, zvažoval kariéru koncertného klaviristu, no nakoniec absolvoval históriu na Leidenskej univerzite. Pracoval vo viacerých medzinárodných firmách, v roku 2002 prvý raz vstúpil do vysokej politiky ako štátny tajomník na ministerstve sociálnych vecí.
Osem rokov nato sa stal predsedom Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu a po voľbách premiérom Holandska. Po stredajšej volebnej noci Holanďanom sľubuje, že svoj kurz meniť nebude. „Budeme udržiavať krajinu v bezpečí, stabilnú a prosperujúcu,“ povedal Rutte svojim stúpencom.
To neznamená, že Wildersove témy ako boj proti imigrácii či politike Bruselu zmiznú z politického života. „Toto nezmizne. Široká koalícia bude musieť ukázať zodpovednosť a odvahu v týchto témach a prinášať reálne výsledky. Len vtedy populistická revolta zahynie rýchlou smrťou,“ povedal pre Guardian komentátor Roderick Veelo.
Aj komentátor Bloombergu Leonid Beršidskij to vidí podobne. Na svojej nedávnej ceste Holandskom nemohol nevidieť, že protiimigrantský sentiment je v krajine silný a nevyhýba sa ani Rutteho strane. „Nová holandská koalícia nebude mať protimigračnú väčšinu,“ píše Beršidskij. A multikulturalizmus, ako ho Holandsko donedávna prezentovalo, už je preč, dodáva.
Novú verziu pre 21. storočie by mu mohli dať európski politici, akým je práve Mark Rutte.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
