Denník N

Skutočný svet spoznala vďaka Titanicu. Mladá Severokórejčanka opisuje život v diktatúre

Severokórejčanka Pak Jon-mi. Foto - wikimedia/cc
Severokórejčanka Pak Jon-mi. Foto – wikimedia/cc

Utečenka z KĽDR už niekoľko rokov cestuje po svete a opisuje, ako vyzerá každodenný život v jednom z najkrutejších režimov na svete. Po smrti diktátorovho brata sa bojí o život.

Vyrastala v diktatúre, kde podľa nej učia nenávidieť iné národy, cenzurujú informácie a koncept lásky sa vzťahuje len na „veľkého vodcu“ Kim Čing-una (a jeho predkov). Hlad je pre státisíce ľudí dennou realitou a technické vymoženosti len vzdialeným snom.

Keď mala Pak Jon-mi 13 rokov, s rodinou sa rozhodli, že chcú žiť slobodný život. Utiekli do Číny, odkiaľ sa postupne dostali do Južnej Kórey.

„V tú noc som začala nenávidieť diktátora Kim Čong-Ila. Vinila som ho z nášho utrpenia. Konečne som sama sebe dovolila myslieť si o ňom zlé veci. Ak by aj dokázal čítať moje myšlienky, myslela som si, že zomriem, takže to bolo jedno. Ale aj zradiť drahého vodcu tvárou v tvár smrti bolo zrejme to najťažšie, čo som kedy urobila,“ opisuje mladá Severokórejčanka svoj útek.

Diktátor nie je na smiech

Dnes sa venuje boju za ľudské práva. Chodí po svete a rozpráva o tom, aký krutý je severokórejský režim. O svojom živote a úteku vydala aj knihu.

„Severná Kórea je nepredstaviteľná krajina. Nemôžeme spievať, hovoriť, nosiť ani myslieť si, čo chceme,“ začala pred viac ako dvoma rokmi svoju reč na konferencii v Dubline Pak Jon-mi. Odvtedy sa z nej stala známa aktivistka, ktorú si vypočuli tisíce ľudí po celom svete, aby sa dozvedeli viac o tom, ako sa komunistický režim v KĽDR správa k svojim ľuďom.

Pomoc ostatných si cení, no nepáči sa jej, že svet utrpenie Severokórejčanov a krutú povahu ich lídra zľahčuje vtipmi o účese Kim Čong-una alebo jeho obezite.

„Kim Čong-un nie je pre mňa vtip. Bol bohom, ktorého som musela každý deň uctievať. Je to vrah. Prečo by to malo byť vtipné?“ hovorí mladá žena, ktorá krutosť režimu zažila na vlastnej koži.

Dnes sa aj v súvislosti s vraždou brata diktátora Kim Čong-nama, ktorú s veľkou pravdepodobnosťou nariadil priamo líder KĽDR, čoraz viac obáva o svoj život. „Je strašidelné, že jeden z najbrutálnejších režimov na svete je proti mne. Pre nich život neznamená nič v porovnaní s ich túžbou po moci,“ hovorí.

Pak Jon-mi hovorí, že raz jej zavolal agent, ktorý ju sleduje a upozornil ju na to, aby prestala kritizovať režim a jeho lídra.

„Prešla som púšť Gobi a stratila som otca, ale stále nie som slobodná. Stále majú nado mnou moc. Kým nebudem naozaj voľná, tak budem pokračovať,“ hovorí o svojich aktivitách, ktorými sa snaží upozorniť na to, čo robí severokórejský režim so svojimi občanmi.

Pred dvoma rokmi dokonca KĽDR zverejnila video, v ktorom ju označujú za „bábku ľudskoprávnej propagandy“. Objavili sa v ňom aj členovia jej rodiny, ktorí v Severnej Kórei ostali. Režim ich prinútil, aby verejne zavrhli svoju príbuznú.

Pak Jon-mi tvrdí, že ju to skoro prinútilo vzdať sa, no potom si uvedomila, že má veľkú zodpovednosť. „Vedela som, čo sa deje v Severnej Kórei, a vedela som, že o tom musím hovoriť,“ povedala v rozhovore pre Guardian.

Nádejné začiatky

Jej život však nevyzeral vždy beznádejne. Jej otec bol člen vládnucej strany, ktorý pracoval na miestnej radnici. Hoci Severokórejčanka vraví, že to nebolo z presvedčenia a doma jej jasne hovoril, že za utrpenie Severokórejčanov môže dynastia Kimovcov, jeho stranícka knižka mala zaručiť lepší život aj jej.

Pak Jon-mi chcela ísť študovať medicínu, vydať sa za muža z vyššej vrstvy a žiť ťažký, no na severokórejské pomery dobrý život. V roku 2002 však jej otca obvinili z ilegálneho obchodovania s Čínou. To znamenalo, že jej životné plány sa naplnia len ťažko.

„Potom bol náš osud jasný. Zo mňa by sa stala farmárka, neexistovala šanca, že by som sa dostala na univerzitu,“ povedala pre magazín The Diplomat.

Pak Jon-mi v relácii Women in the World 

(Zdroj: Youtube)

Jej otca vo väzení bili a týrali. Aj tak však mal väčšie šťastie ako tisíce Severokórejčanov, ktorí zomreli v pracovných táboroch. Po niekoľkých rokoch sa poznačený z väzenia dostal. „Veľmi sa zmenil. Bol menší a rozprával inak, nemohla som uveriť, že je to môj otec,“ hovorí.

Otec navyše dostal rakovinu. Krátko po jeho prepustení preto začali plánovať útek do Číny.

Ten sa síce podaril, no nebol jednoduchý. Po tom, čo sa dostali cez hranice, ju pašeráci predali ako nevestu za 200 dolárov, jej matku za 65. Pak Jon-mi sa navyše opakovane musela pozerať na to, ako matku znásilňujú.

„Ľudské životy ako tie vaše sa predávajú za menej ako 100 dolárov a ľudia ani nevedia, čo je to dôstojnosť. Poznajú iba hlad a utláčanie, a to ani nevedia, že sú utláčaní. Nevedia, že ľudský život môže vyzerať aj inak,“ povedala Pak Jon-mi v Dubline.

Navyše, v Číne ich automaticky nečakal skvelý život. Ich vzdialená rodina, ktorá tam žila, im síce poskytla útočisko, no bola to len špinavá búda bez elektriny. „Nebola tam žiadna elektrina a za vodu sme nemali čím zaplatiť. Aj v Číne sme hladovali,“ spomína si na začiatky v susednej krajine.

Otec Pak Jon-mi čoskoro zomrel, s matkou sa preto rozhodli využiť možnosť na to, aby sa cez Mongolsko a púšť Gobi dostali do Južnej Kórey. Tam začali nový život. Mladá Severokórejčanka sa prihlásila na univerzitu a dnes striedavo žije v Soule a v New Yorku.

Severokórejčanka Pak Jon-mi utiekla z KĽDR ako 13-ročná. Foto – Flickr
Severokórejčanka Pak Jon-mi utiekla z KĽDR ako 13-ročná. Foto – Flickr

Život jej zmenil Titanic

Pak Jon-mi podrobne opisuje aj indoktrináciu detí, ktorým už v škôlke hovoria, že Kim Čong-un, ako predtým jeho otec, dokáže čítať ich myšlienky.

„Moja mama mi hovorila, aby som radšej ani nešepkala, pretože vtáky a myši môžu počuť, čo hovorím. Bola som prekvapená, že na Západe rodičia podporujú svoje deti v tom, aby dávali najavo svoje pocity. Ja som sa už v mladom veku musela naučiť, ako to nerobiť,“ hovorí.

Slobodné nie sú ani médiá, ktoré režim cenzuruje. Ak si aj niekto môže dovoliť rádio alebo televíziu, po kúpe ich dostane s predprogramovanými stanicami, ktoré odobril režim.

Že svet môže byť aj iný, ako ukazuje propaganda v televízii, zistila, až keď mala 8 rokov a na pirátskej kópii videokazety si pozrela Titanic.

„Bola som v úžase z toho, že ten príbeh sa stal pred sto rokmi. Tí ľudia, ktorí žili v roku 1912, mali lepšiu technológiu ako väčšina Severokórejčanov. Úžasné bolo aj to, že postavy boli ochotné zomrieť pre lásku, nie len pre režim, ako to funguje u nás. Myšlienka, že ľudia si môžu vybrať svoj vlastný osud, ma fascinovala,“ povedala pre New York Times.

Režim ľuďom hovorí, že zvyšok sveta je nechutný, nečistý a nebezpečný a Severokórejčania mu nemajú čo závidieť, pretože sú najlepší.

Pak opisuje aj verejné popravy na námestiach a štadiónoch, ktoré režim Severokórejčanov núti sledovať, aby túžbu po vzbure v obyvateľoch krajiny zničil už v zárodku. Pri jednej z takýchto popráv videla aj smrť mamy svojej kamarátky.

Rôzne verzie

Postupne sa však objavili aj ľudia, ktorí upozorňovali na to, že všetko, čo mladá utečenka hovorí, nemusí byť pravda, a upodozrievali ju z toho, že preháňa, aby zaujala čo najväčšie publikum.

Problémom bolo, že keď Pak Jon-mi začala dávať veľa rozhovorov, objavili sa aj nepresnosti a rozdiely v tom, čo v médiách povedala. Pak Jon-mi sa za to neskôr ospravedlnila a odôvodnila to jazykovou bariérou, ktorú v začiatkoch svojho verejného vystúpenia mala, a aj problémami pri rôznych prekladoch toho, čo povedala.

Psychológovia upozornili aj na to, že Severokórejčanka sa snažila mnohé spomienky vymazať zo svojej pamäti a pri presnom opise niektorých ďalších jej bránila trauma, ktorú utrpela.

Maryanne Vollersová, ktorá jej pomáhala s knihou, pre Guardian napísala, že tvrdenia Pak Jon-mi sa jej podarilo overiť s rodinnými príslušníkmi aj ostatnými ľuďmi, ktorí z KĽDR utiekli.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Severná Kórea

Svet

Teraz najčítanejšie