Šimko: Ústavný súd nesmieme zaťahovať do politických tém krajiny

Na Facebooku ste napísali, že koalíciou navrhnuté riešenie rušenia Mečiarových amnestií obsahuje nebezpečenstvo. V čom spočíva? 

Súdy by sme mali chrániť pred politikou. Nenesú štandardnú politickú zodpovednosť. Sudcovia nie sú volení občanmi a nepredstupujú so svojimi rozhodnutiami pred občanov. Ich úlohou je predovšetkým chrániť zákon. Preto by o veciach, ktoré majú politický význam, nemali rozhodovať. Na to sú politické orgány. Ak parlament, vláda, prezident rozhodnú v rozpore s vôľou voličov, tak ich ľudia potom nebudú voliť. Sudca má rozhodnúť podľa zákona a svedomia bez ohľadu na to, čo si o tom myslia voliči.

Poslanci by mali získať právomoc rušiť rozhodnutia prezidenta, ak sa domnievajú, že sú v rozpore s princípmi právneho štátu. Nie je teda správne, aby to v konečnom dôsledku ešte posúdil Ústavný súd?

Nie. Nejde tu o odporovanie princípom právneho štátu, ale o odporovanie chápaniu spravodlivosti, čo je mravný princíp, nie právny. Jednoducho uplatnenie Mečiarových amnestií zabránilo možnosti posúdiť vec a prípadne potrestať vinníkov.

Na tom sa zhodne väčšina ľudí.

Je to politické posúdenie. Keby sme mali hovoriť o tom, že Mečiarovo rozhodnutie bolo v rozpore s ústavou, tak by sme museli spochybňovať to, že nemal právomoc ako zastupujúci prezident takéto amnestie vydať. No to spochybniť nemôžeme. Rozpor s ústavou tu nebol, ale bol to rozpor s princípom spravodlivosti. Je to teda politický problém a o takom by mali rozhodovať politici, nie sudcovia. Poviem aj iný príklad.

Aký?

Rozpustiť parlament podľa ústavy môže prezident. Taká situácia ešte nenastala, ale vznikla politická situácia, ktorá neumožňovala riadne fungovanie výkonnej, a teda aj zákonodarnej moci. Preto sa niekoľkokrát v histórii Národná rada rozhodla parlament rozpustiť. V ústave túto právomoc nemá, ale keďže to urobila ústavným zákonom, tak to nikto nikdy nespochybňoval. Bolo by ale absurdné, ak by takúto právomoc rozpustiť parlament len tak posunuli na súdny orgán. Mali by sme súdy chrániť od toho, aby rozhodovali o politických dôvodoch. Preto sa pýtam, na základe akých kritérií by mal Ústavný súd rozhodovať o zrušení amnestií? Nemohli by to byť žiadne právne, ale len politické. Nič ústavné sa Mečiarovými amnestiami neporušilo. Ale sú aj iné dôležité veci v živote, ktoré nie sú napísané v ústave.

Vy teda spochybňujete vo všeobecnosti právomoc poslancov rozhodovať o amnestiách?

Nespochybňujem. Myslím si, že nie je potrebné meniť ústavu a dávať túto právomoc vo všeobecnosti poslancom, ale v princípe s tým nemám problém. Bola by to normálna právomoc Národnej rady preskúmavať amnestie. Nie je to ojedinelý prípad. Aj v USA sa stalo, že prezident Richard Nixon vyhlásil amnestiu, ktorú chcel potom Kongres rušiť. Nezískal dostatočnú väčšinu, tak sa mu to nepodarilo. Je to ale súčasť politického života krajiny.

Nie je to výrazný zásah do kompetencií prezidenta?

Je, ale nie je to nič neobvyklé. Jednotlivé moci v štáte môžu mať voči sebe kontrolné právomoci. Len by sme mali dbať na to, aké postavenie v tých právomociach majú jednotlivé orgány. Súdna moc má iné poslanie, a preto by do týchto politických zápasov nemala vstupovať.

Veríte, že sa raz Mečiarove amnestie zrušia?

Je to vážny problém našej histórie a bude dobré, ak sa raz vyrieši. Nádej, že sa to podarí, existuje. Raz môže byť zloženie Národnej rady také, že o tom rozhodne. Stále verím, že to bude teraz. Ak sa to teraz nepodarí, neznamená to, že táto nádej zanikne. Ale v prípade, ktorý navrhuje tento „historický kompromis“, ako to nazvala vládna koalícia, sa vytvorí možnosť, ako túto nádej do budúcnosti pochovať.

Prečo?

Ak o tom rozhodne Ústavný súd, tak rozhodne s konečnou platnosťou. Národná rada by to potom mohla zmeniť len prelomením o jeden ústavný princíp viac, čo by už bolo príliš vážne. Znamenalo by to, že by si uzurpovala právomoc z politických dôvodov preskúmavať rozhodnutia Ústavného súdu. Za to by som už nemohol byť. Znamenalo by to veľký stupeň právnej neistoty. Tak, ako to navrhuje poslanec Budaj, tak tá nádej bude žiť. No nevidel by som problém ani s vládnym riešením, ak by dostala právomoc Národná rada preskúmavať rozhodnutie prezidenta.

Nesmie však obsahovať tú poistku s Ústavným súdom?

Nevnímam to ako poistku, ale ako možnosť zablokovať zrušenie.

Neobstojí ani argument, že Ústavný súd je tam na to, aby sa do budúcnosti navzájom nevybíjala zákonodarná moc s výkonnou, teda parlament s prezidentom?

Rozhodnutie o amnestii je vlastne rozhodnutím realizácie moci výkonnej, ale vo vzťahu k súdnej moci. Preto sa mi zdá v poriadku, ak to posúdi zákonodarný orgán.

Nevznikajú tieto obavy s Ústavným súdom preto, že je väčšinovo obsadený kandidátmi navrhnutými koalíciou Smer, HZDS a SNS a je tam aj bývalý poslanec HZDS?

To je práve zle, že sa Ústavný súd v tejto chvíli stal predmetom takéhoto politického hodnotenia. Ústavnému súdu by sme mali dôverovať, že bude rozhodovať na základe ústavy a nedávať mu rozhodovať veci, ktoré sa týkajú politického života krajiny. Ak to neurobíme, nedostaneme ho do situácie, že časť občanov mu nebude dôverovať a bude ho považovať za orgán, ktorý vstúpil do politického zápasu. V politickom zápase je vždy spoločnosť rozdelená. Vo vzťahu k výkonnej moci je to v poriadku. Vo vzťahu k súdnej moci a ešte k tomu k Ústavnému súdu by bolo dobré, keby čo najviac ľudí mohlo dôverovať, lebo aspoň niekomu je potrebné dôverovať.

Vy mu dôverujete?

Ak by vstúpil do politickej hry, tak nie. Ak ide o posudzovanie súladu s ústavou, nemám dôvod mu nedôverovať.

Ak sa podarí Mečiarove amnestie zrušiť, veríte, že bude niekto potrestaný?

Na to si musíme počkať. Záleží, ako rozhodnú orgány činné v trestnom konaní a súdy.

Nehrozí, že ak aj amnestie zrušia, tak napokon všetko spochybní Európsky súd pre ľudské práva?

Nedá sa to vylúčiť, ale Európsky súd pre ľudské práva bude musieť riešiť problém, či je na strane spravodlivého riešenia problémov, ktoré prináša život, alebo ich chce zablokovať.