Denník N

Vážila ako dva balíky cukru. Svet ignoruje milióny hladujúcich, hrozí najväčšia kríza od vojny

Hladujúce 9-mesačné dieťa v Somálsku. Foto – TASR/AP
Hladujúce 9-mesačné dieťa v Somálsku. Foto – TASR/AP

Hladomor vyhlásili v Južnom Sudáne, hrozí aj v Jemene, Somálsku a Nigérii, pomoc potrebuje viac ako 20 miliónov ľudí. „Bez globálnej snahy ľudia pomrú od hladu,“ vraví OSN.

Zdravé osemmesačné bábätko na Slovensku váži v priemere tak osem kilogramov. Aj Fatima má osem mesiacov, no keď prišla do nemocnice, mala len dve kilá. Ako dva balíky cukru.

Keď ju uvidela britská humanitárna pracovníčka Alice Kleinová, myslela si, že je to novorodenec. Kým osemmesačné deti na Slovensku už sedia a začínajú loziť, Fatima len leží. Kým bábätká v jej veku na Slovensku sa už smejú a vydávajú prvé zvuky, Fatima len neprítomne pozerá do diaľky.

Zbierku na pomoc obetiam hladomoru v Južnom Sudáne robí slovenská humanitárna organizácia MAGNA. Ľudia môžu pomôcť zaslaním SMS v hodnote 5 EUR na 836, príspevkom online na magna.sk alebo na číslo účtu v tvare iban SK5811000000002943004292. Pravidelným darcom (3 eurá mesačne) sa môžete stať zaslaním SMS v tvare MAGNA na číslo 806.

„Nemá energiu ani na to, aby plakala,“ píše pre ITV.

Fatima je jednou z pol milióna detí do piatich rokov, ktoré v Jemene trpia vážnou podvýživou. Potravinovú pomoc potrebuje 17 miliónov ľudí (dve tretiny populácie), vážne hladuje sedem miliónov, z toho skoro polovica detí.

Ešte silnejší je príbeh 18-ročnej Sajdy, ktorá vážila 11 kilogramov, keď ju vlani na jeseň prijali do miestnej nemocnice. Za posledné skoro dva roky pila len vodu, mlieko a čaj. Nedokázala ani stáť na nohách.

Jej stav sa síce zlepšil, pribrala päť kíl, ale lekári sa boja, že už nikdy nebude ako zdravá žena.

Fatima a Sajda nie sú jediné a ani Jemen nie je jediný. Mohamed zo Somálska má dva roky a váži iba štyri kilogramy. O dve tretiny menej ako jeho slovenskí rovesníci. Ako hovorí jeho matka pre ITV, je zázrak, že doteraz prežil.

„Tam, kde žijem, veľa ľudí hladuje. Ale väčšina našej rodiny zomrela na epidémiu cholery. Ja som jediná, ktorá prežila,“ vraví.

„Bola som schopná ho kŕmiť iba vodou a cukrom. To bolo všetko, čo som mu až doteraz mohla dať,“ dodáva.

Najväčšia kríza od druhej svetovej

Hladomor momentálne hrozí v štyroch krajinách Afriky a Blízkeho východu, ohrozených je 20 miliónov ľudí. Podľa humanitárneho šéfa OSN Stephena O’Briena hrozí najhoršia humanitárna kríza vo svete od založenia OSN po druhej svetovej vojne.

V Južnom Sudáne už hladomor vyhlásili vo februári. Aby tak mohli urobiť, musia sa splniť presné podmienky.

Za deň zahynú od hladu dvaja ľudia (alebo štyri deti) na 10-tisíc obyvateľov. Dvadsať percent populácie nemá dostatok jedla (pod 2100 kalórií) a 30 percent detí do piatich rokov trpí vážnou podvýživou.

Suché čísla OSN hovoria, že v Južnom Sudáne je 7,5 milióna obyvateľov, teda 40 percent populácie, ktorí potrebujú pomoc. V Somálsku je to 6,2 milióna. Akútnej podvýžive čelí vyše milióna detí do jedného roka. Nedostatok jedla má aj 2,7 milióna obyvateľov Keni.

Mimo záujmu

To všetko sa odohráva mimo hlavného záujmu ľudí či politikov. „Bez kolektívnej a koordinovanej snahy na globálnej úrovni ľudia jednoducho pomrú od hladu,“ povedal minulý týždeň.

Nezáujem politikov kritizujú aj novinári, ktorí boli svedkovia hladu. „Je jasné, že svet vie, čo sa deje, no odmieta konať a rozhodol sa ignorovať, čo sa deje v Jemene,“ napísala koncom februára novinárka austrálskeho ABC News Sophie McNeillová.

Hladomor vyhlásili v južnom Sudáne. Foto - tasr/ap
Hladomor vyhlásili v južnom Sudáne. Foto – TASR/AP

Svet musí urobiť viac aj podľa Boba Geldofa, speváka a aktivistu, ktorý v roku 1985 organizoval Live Aid, koncerty na pomoc hladujúcej Etiópii. Vtedy od hladu zahynulo vyše 400-tisíc ľudí.

„Kde sú Rusko, Čína, štáty Blízkeho východu?  Tvrdia, že sú vyspelé štáty, cnostné krajiny, ale kde sú teraz? Nikde ich tam nevidieť,“ povedal pre ITV.

Je za tým človek

Hlavným dôvodom hladovania v týchto štátoch je človek. Presnejšie občianske vojny, či útoky teroristov v Nigérii. Výnimkou je iba Somálsko, ktoré čelí významnému suchu, ešte väčšiemu ako to, ktoré v roku 2011 zabilo štvrť milióna ľudí. Aj tu však pomoc komplikujú teroristi z aš-Šabách (no menej ako pred 5 rokmi).

V Jemene prebieha v tieni Sýrie od roku 2015 občianska vojna. Na jednej strane stoja šiitski rebeli, ktorí obsadili hlavné mesto Saná a podporuje ich Irán. Na druhej strane je medzinárodne uznaná sunnitská vláda, na ktorej strane stojí Saudská Arábia, ktorá s arabskými spojencami bombarduje rebelov.

Podporujú ju dodávkami zbraní aj Spojené štáty či Británia, na amerických lodiach tankujú palivo saudské lietadlá. Američania tu tiež podnikajú útoky proti teroristom z al-Kájdy či Dáišu. V Jemene môžu končiť aj zbrane, ktoré Saudskej Arábii predáva Slovensko.

„Nie je to jeden konflikt, je to mozaika mnohých regionálnych, lokálnych a medzinárodných bojov o moc, ktoré majú korene v nedávnej aj dávnej minulosti,“ píše think-tank Európska rada pre zahraničné vzťahy.

Už predtým bol Jemen najchudobnejšou arabskou krajinou, 90 percent potravín museli dovážať. Vzhľadom na zničené cesty, mosty či prístavy je to teraz oveľa ťažšie. Koalícia na čele so Saudskou Arábiou bombardovala aj prístavné mesto, kadiaľ prúdi najviac pomoci do krajiny.

V Somálsku trpia ľudia najmä pre sucho,inde ide však o dôsledky vojen či teroristov. Foto - tasr/ap
V Somálsku trpia ľudia najmä pre sucho, inde ide však o dôsledky vojen či teroristov. Foto – TASR/AP

Už vlani, po tom, čo bombardovanie Saudov zabilo vyše 140 ľudí, žiadali americké médiá vládu Baracka Obamu, aby prestala podporovať tento konflikt a zastavila dodávky zbraní Rijádu. „Ak berieme do úvahy civilné obete, tak je ďalšia americká podpora tejto vojne neospravedlniteľná,“ napísal New York Times.

Počet obetí sa odhaduje na vyše desaťtisíc, 3,2 milióna ľudí ušli z domovov. OSN hovorí, že je tu momentálne najhoršia humanitárna katastrofa na planéte – väčšia aj ako v Sýrii.

„Je to boj s časom,“ povedala tento týždeň po návrate z Jemenu Ertharin Cousinová, riaditeľka Svetového potravinového programu. Hlavne vďaka humanitárnym pracovníkom sa podľa nej doteraz predišlo tomu, aby v krajine naplno prepukol hladomor.

Prišli aj o náradie

V Južnom Sudáne už od roku 2013 prebieha občianska vojna, zločinov voči civilistom sa dopúšťajú obe strany. Krajina od vzniku takmer všetky príjmy čerpala z ropy. Jej svetová cena však klesla a vláda na to reagovala tlačením peňazí, ktoré vlani spôsobili hyperinfláciu. Vojaci berú ľuďom jedlo či podpaľujú polia.

„Naposledy, čo som mala jedlo, prišli do môjho domu ozbrojenci a všetko vzali,“ povedala pre Guardian žena z jednej oblasti, kde je vyhlásený hladomor. Hrozili jej, že zabijú jej rodinu, ak neukáže, kde má ukryté obilie. Mesiace tak jedla iba vodné ľalie a palmové ovocie.

„Žijú tu najmä farmári a vojna zničila poľnohospodársku výrobu. Prišli o domáce zvieratá, dokonca aj o svoje náradie. Mesiace sú závislí od akejkoľvek rastliny, ktorú nájdu, alebo rýb, ktoré ulovia,“ povedal pre BBC Serge Tissot z Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo.

Mnohí sú závislí od pomoci zahraničných humanitárnych organizácií. Juhosudánska vláda chce navyše teraz chce získať zdroje tým, že stonásobne zvýši poplatok, ktorý musia platiť zahraničné organizácie. Kým doteraz to bolo 100 dolárov na osobu, teraz by to mohlo byť 10-tisíc dolárov.

Dá sa predísť

Vyzerá to, že sa západné krajiny prebudili až teraz. V stredu nečakane navštívil Somálsko britský minister zahraničia Boris Johnson. Ďalších 15 miliónov eur navyše hladujúcim krajinám prisľúbilo Nemecko.

Ženy čakajúce na potravinovú pomoc v Južnom Sudáne. Foto - tasr/ap
Ženy čakajúce na potravinovú pomoc v Južnom Sudáne. Foto – TASR/AP

Hladujúci z týchto krajín pritom doteraz neboli väčšou súčasťou vlny utečencov do Európy. Z Jemena a Južného Sudánu v treťom štvrťroku 2016 nežiadali skoro žiadni ľudia o azyl v EÚ, iba Somálsko bolo v top desať krajín odkiaľ chodia migranti. Ľudnatá Nigéria bola štvrtá najpočetnejšia krajina, migranti však nemuseli byť len z oblastí postihnutých hladom.

OSN tvrdí, že na odvrátenie hladomoru chýba 4,4 miliardy dolárov do júla. Ak príde pomoc, najhoršie sa ešte dá zastaviť. „Dá sa tomu ešte predísť,“ povedal O’Brien.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie