Denník N

Švédsko, imigranti a Trumpov postosvietenský svet

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Skôr či neskôr vzbĺkne švédska štvrť pre to, že niekto bude potrebovať ospravedlniť výroky nejakého demagóga.

Osvietenská viera, že dokážeme poznať a porozumieť realite – že ju dokážeme merať, vážiť, hodnotiť a použiť rozum, aby sme ju vysvetlili – stojí za všetkými úspechmi západnej civilizácie, počnúc vedeckou revolúciou cez priemyselnú revolúciu a končiac samotnou demokraciou.

Odkedy si René Descartes položil otázku, ako je možné, že roztápajúci sa vosk je tým istým materiálom ako sviečka, sme verili v rozum, nie v mytológiu, cit, emócie či inštinkty. To vytvára nadradený spôsob, ako porozumieť svetu. Ale je to stále pravda?

Čo to Trump vlastne videl

Ak je v zvláštnom prípade Švédska a tamojších imigrantov niečo, na čom záleží, odpoveďou je pravdepodobne nie. Čudný príbeh začal minulý mesiac, keď prezident Donald Trump vyriekol pamätné slová o nebezpečných migrantoch na jednom floridskom zhromaždení: „Pozrite sa, čo sa stalo včera večer vo Švédsku! Vo Švédsku! Kto by tomu veril, že vo Švédsku!“ Nasledujúce ráno sa zmätení Švédi zobudili s tým, že sa na nich svetové médiá obracali s otázkou, čo sa to u nich v skutočnosti stalo? Odpoveďou bolo, že s výnimkou nejakých uzávierok na cestách sa nestalo nič.

V osvietenskom svete by tým príbeh skončil, ale v našom postosvietenskom svete sa veci ešte viac skomplikovali. Trump vysvetlil, že to, čo videl „včera večer“, nebol teroristický útok – hoci to vo svojej reči implicitne naznačil –, ale odkazoval na filmára Amiho Horowitza, ktorý sa rozprával s Tuckerom Carlsonom z Fox News.

Falošný film a desivá prezentácia

Rozhovor bol skutočne desivý: pre tých, ktorí nie sú oboznámení s technikou emocionálnej manipulácie –a tú používa tak Fox News, ako aj televízia RT –, by to mala byť povinná lekcia. Pomedzi to, ako sa rozprávali títo dvaja muži, sa na obrazovke objavili zábery agresívneho muža s hnedou pokožkou, ktorý zasiahol policajta, podľa všetkého vo Švédsku, ktoré sa znova a znova striedali so zábermi na horiace auto.

Opakované desivé zábery podopreli ďalšie sekvencie Horowitzovho filmu, ktoré vytvárali dojem, že švédski policajti potvrdzujú masívny rast kriminality spojenej s imigráciou. Carlson sa pomedzi to čudoval nad hlúposťou a naivitou švédskeho národa neschopného čeliť tomuto nebezpečenstvu. Nečudo, že to prezidenta rozčúlilo.

Ale nasledujúci deň švédski policajní dôstojníci protestovali: Horowitz sa ich nikdy nepýtal na imigráciu a rozhovory s nimi zostrihal tak, aby sa zdalo, že odpovedajú na iné otázky. Navyše, hoci Švédsko v roku 2015 veľkoryso a obdivuhodne prijalo 160-tisíc utečencov a hoci s ich absorbovaním a akulturáciou má krajina skutočne problémy, miestna kriminalita zostáva nízka, zvlášť, keď ju porovnáte s mierou kriminality, povedzme, na Floride.

Falošný film inšpiroval prezidenta hovoriť o imaginárnej kríze, ale tu náš príbeh nekončí.

Falošný expert

O niekoľko dní neskôr v snahe nájsť spôsob, ako ospravedlniť prezidentove slová, urobil iný novinár z Fox News Bill O’Reilly rozhovor so „švédskym poradcom pre obranu a národnú bezpečnosť“ menom Nils Bildt, ktorý opäť zopakoval tvrdenie, že naivní Švédi nechali zaplaviť krajinu zahraničným zločinom. Ale ukázalo sa, že Nils „Bildt“ je v skutočnosti Nils Tolling – možno použil meno Bildt, aby to vyzeralo, že je príbuzným bývalého švédskeho premiéra Carla Bildta – a taktiež nebol celkom tým, kým sa zdal byť. Tolling nežije vo Švédsku, nie je nikoho „poradcom“ a údajne je v štáte Virginia sám prisťahovalcom obvineným z násilného zločinu.

Falošný film inšpiroval prezidenta hovoriť o imaginárnej kríze, existenciu ktorej potvrdil falošný expert, ale ani tu náš príbeh nekončí.

Falošné násilie

O niekoľko dní neskôr jeden dánsky spravodajský štáb navštívil švédsku imigrantskú štvrť, aby preskúmal údajnú krízu – išlo o tú istú štvrť, o ktorej jeden americký novinár tvrdil, že ho odtiaľ eskortovala polícia, čo polícia taktiež poprela. Dáni sa stretli so skupinou mladých imigrantov, ktorí povedali, že ich pred krátkym časom navštívil iný televízny štáb – tentokrát z Ruska –, ktorý ich požiadal, aby za peniaze robili výtržnosti na kameru.

Podobne ako Carlson a O’Reilly, aj ruský štáb sa zjavne snažil prispôsobiť realitu prezidentovmu opisu reality, aj keby ho to stálo pár švédskych korún.

A tak tu máme situáciu, že falošný film inšpiroval prezidenta hovoriť o imaginárnej kríze, existenciu ktorej potvrdil falošný expert – a ktorá teraz inšpirovala iný televízny štáb, aby sa pokúsil vytvoriť skutočnú krízu tak, že využije skutočných ľudí vo štvrti, v ktorej sa premávajú skutoční i falošní novinári, aby sa to všetko zdalo ako pravda.

Všetko toto stavia divákov a voličov do ťažkej situácie. Skôr či neskôr budeme svedkami skutočného násilia, ktoré bude odpoveďou na imaginárnu krízu. Skôr či neskôr vzbĺkne nejaká švédska štvrť či americké mesto pre to, že niekto bude potrebovať ospravedlniť výroky nejakého demagóga. Ale bude toto násilie „reálne“ či falošné? Skôr či neskôr tento rozdiel vôbec nespoznáme.

© Washington Post

Autorka je historička a novinárka

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie