piatok

Jedia len listy a divé plody, do Európy utekať nechcú, hovorí Slovenka o hladomore v Južnom Sudáne

„Situácia sa stále zhoršuje,“ vraví Denisa Augustínová z organizácie MAGNA, ktorá pomáha ľuďom v Južnom Sudáne, kde hladuje skoro polovica populácie. 

Pacientka s mamou v MAGNA zdravotníckom centre. Copyright by Martin Bandžák/MAGNA

„Jediné jedlo získavajú z buše, hoci je to čoraz ťažšie. Najskôr zjedia z ovocia dužinu a potom vysušia semená. Keď sú vysušené, rozbíjajú ich a varia samé vo vode alebo s listami z toho istého stromu. Nič iné tam nie je,“ hovorí Denisa Augustínová o situácii v Južnom Sudáne.

V tejto africkej krajine vo februári vyhlásili hladomor, prvý na planéte za posledných šesť rokov. Ohrozené sú aj ďalšie štáty. Hlad na Zemi je podľa inej slovenskej humanitárnej pracovníčky najrozšírenejší za posledné desaťročia. 

Aké sú dôvody hladomoru v Južnom Sudáne?

Je to kombinácia občianskej vojny, migrácie, nemožnosti obrábať pôdu, sucha a obmedzeného, niekde úplného zákazu prístupu humanitárnym organizáciám. Väčšina bývalých farmárov a ich rodiny prišli o dobytok. Pôdu zničenú občianskou vojnou už roky neobrábajú. Dlhodobo mali prístup len k potrave s nízkou výživovou hodnotou, preto sa rozšíril hladomor. Nevyhnutne potrebujú dodávky vysoko výživnej stravy. Ľuďom s ťažkou akútnou podvýživou už nestačí dostať len jedlo, potrebujú liečbu vo forme terapeutickej stravy.

Zbierku na pomoc obetiam hladomoru v Južnom Sudáne robí slovenská humanitárna organizácia MAGNA. Ľudia môžu pomôcť zaslaním SMS v hodnote 5 EUR na 836, príspevkom online na magna.sk alebo na číslo účtu v tvare iban SK5811000000002943004292. Pravidelným darcom (3 eurá mesačne) sa môžete stať zaslaním SMS v tvare MAGNA na číslo 806.

Provládne etnické skupiny však bránia v dodávkach humanitárnej pomoci do proopozičných regiónov. Situácia sa stále zhoršuje, pretože humanitárne organizácie ako MAGNA sa tam nemôžu dostať. Obyvatelia týchto oblastí sa nemajú sami ako uživiť a často ani ako utiecť z miest, ktoré boli ich domovom, no premenili sa na bojisko. Veľa ľudí už prišlo o život a lány plodín zničili vojenské vozidlá. Tisíce ľudí sú odkázan0 na to, čo nájdu vo voľnej prírode. Aj tieto zdroje však pomaly vysychajú.

Koľko ľudí môže zomrieť od hladu?

V bezprostrednom ohrození života je 100-tisíc ľudí, avšak situácia nie je oveľa lepšia ani v iných častiach krajiny. Približne 40 percent juhosudánskej populácie, teda asi 4,9 milióna ľudí, potrebuje pomoc v podobe dodávky vysokonutričnej stravy.  Ak Južný Sudán okamžite nedostane túto pomoc, do júla bude hladu čeliť asi 5 miliónov ľudí.

Copyright by Martin Bandžák/MAGNA
Copyright by Martin Bandžák/MAGNA

V čase hladomoru sú najviac ohrozené deti a starší ľudia, ale hladomor postihuje celú populáciu. V prípade detí do dvoch rokov má strava významný vplyv na fyzický a psychický vývoj. Podvyživené deti pod päť rokov majú výrazne oslabený imunitný systém a sú menej odolné voči bežným detským chorobám. Preto môže podvyživené dieťa zomrieť aj v dôsledku bežného prechladnutia alebo hnačky.

 Čo ľudia jedia?

Momentálne ľudia v mnohých častiach Južného Sudánu nemajú vôbec čo jesť. Dostupné sú len listy zo stromov a divé plody, po ktoré musia často kráčať do nebezpečnej buše. Najskôr zjedia z ovocia dužinu a potom vysušia semená. Keď sú vysušené, rozbíjajú ich a varia samé vo vode alebo s listami z toho istého stromu. Nič iné tam nie je. Prišli o dobytok, niektorí dokonca aj o nástroje na obrábanie pôdy. Ak by ich aj mali, pre ničivé boje v mnohých častiach krajiny sa farmárčiť nedá.

V poslednom období ľudia o jedlo doslova bojujú. Nedbajú na hrozby divočiny, na boje ozbrojených skupín. Ak chcú prežiť, musia ísť stále ďalej do buše. Mnoho ľudí pri tom zastrelili. Ľudia žijú v neustálom strachu z násilia, často sa ukrývajú v kroví, alebo v bažinách, keď prídu do osád ozbrojenci. Neustále sa snažia presúvať za obživou, ale pretrvávajúci konflikt situáciu len komplikuje. V oblasti okrem iného prepukla epidémia cholery. Je to akútne hnačkové ochorenie, ktoré dokáže zabiť človeka, ak nedostane potrebné lieky. Bakteriálna infekcia sa prenáša kontaminovanou vodou či jedlom. Tá už zúri aj v Somálsku.

Vnútorne vysídlení ľudia hľadajú útočisko pred konfliktom a pomoc v táboroch. Copyright by Martin Bandžák/MAGNA
Vnútorne vysídlení ľudia hľadajú útočisko pred konfliktom a pomoc v táboroch. Copyright by Martin Bandžák/MAGNA

Reaguje podľa vás na situáciu svet dostatočne? 

Medzinárodné spoločenstvo túto tretiu najväčšiu utečeneckú krízu, ktorá prerastá do humanitárnej katastrofy, dlhodobo prehliadalo a prešli sme do hladomoru napriek apelom nás, humanitárnych organizácií. Je to najväčšia kríza od druhej svetovej vojny. Hladu čelí 20 miliónov ľudí v Jemene, Somálsku, Južnom Sudáne a Nigérii. Globálne rozšírenie hladu je najvyššie za niekoľko uplynulých desaťročí. Celkovo potrebuje potravinovú pomoc 70 miliónov osôb. V rámci Afriky sú ohrozené aj juhovýchodná Etiópia a východná Keňa pre pretrvávajúce sucho.

Na túto krízu nie je momentálne vyčlenených dostatok peňazí, veríme, že vlády aj jednotlivci sa zapoja a nezostanú ľahostajní. Hlavne vďaka Slovákom mohla MAGNA liečiť ľudí počas posledného hladomoru v roku 2011 v Somálsku. Na somálskej hranici naši zdravotníci liečili do konca roka 2012 až 14-tisíc ľudí, prevažne detí do 5 rokov v deviatich nutričných centrách vrátane hospitalizačnej časti.  Boli v ňom hospitalizované aj štvorročné deti, ktoré mali sotva tri a pol kila. Tak vyzerá organizmus, ktorý nedostáva prakticky žiadnu výživu. Sledovanie stavu podvýživy a nutričná pomoc je aj súčasťou zdravotníckej starostlivosti, ktorú poskytujeme v Južnom Sudáne. Náš tím je v priamo v oblasti, kde sa hladomor potvrdil.

Mnoho ľudí z Južného Sudánu uteká. Smerujú aj do Európy?

Počet ľudí, ktorí ušli pred občianskou vojnou z Južného Sudánu, prekročil 1,5 milióna, čo je teraz tretia najväčšia utečenecká kríza na svete po Sýrii a Afganistane. Okrem utečencov je v rámci krajiny vysídlených 2,1 milióna ľudí. Najviac utečencov uteká do Ugandy, až 2-tisíc ľudí denne. Uganda, ktorá prijala takmer 700-tisíc Juhosudáncov, sa stala v tejto kríze najväčšou hostiteľskou krajinou. Ľudia, ktorí ostali, musia neustále znášať intenzívne boje, únosy, znásilňovanie, strach z ozbrojených skupín a ohrozovanie života, ako aj nedostatok potravín.

Pacienti v MAGNA centre. Copyright by Martin Bandžák/MAGNA
Pacienti v MAGNA centre. Copyright by Martin Bandžák/MAGNA

Juhosudánci neutekajú do Európy, nemajú o ňu záujem, idú čo najbližšie tam, kde je mier a jedlo. Mnohí utečenci sú v Ugande začleňovaní do miestnych komunít a dostávajú tam možnosť pracovať na poľnohospodárskej pôde. Otázne je, koľko ich ešte táto krajina bude schopná prijať.

Juhosudánska vláda chce v tejto situácii, keď mnohých ľudí držia pri živote zahraničné humanitárne organizácie, zvýšiť poplatok za ich pobyt v krajine zo 100 na 10-tisíc dolárov na osobu. Ako vás to zasiahne?

Ešte to nie je finálne a nie je jasné, v akom časovom horizonte by to zaviedli. Prebiehajú rozhovory vrámci aktívnych humanitárnych organizácií registrovaných v krajine, MAGNA je súčasťou tejto pracovnej skupiny a rozhovorov s juhosudánskymi predstaviteľmi. Budúci týždeň má prebehnúť ďalšia séria rozhovorov aj za účasti OSN. Momentálne sa diskutuje o tom, o akom časovom horizonte hovoríme vrámci humanitárneho pracovníka a pracovného povolenia. Či v prípade pod jeden mesiac až tri mesiace budú víza stále za pôvodnú sumu a podobne.

Od roku 2011 v Južnom Sudáne pôsobí aj slovenská humanitárna organizácia MAGNA. Postupne svoju činnosť rozšírila na dva regióny. Východnú oblasť konfliktom zmietaný štát Jonglei a oblasť hlavného mesta Juba vo vnútri táborov pre vnútorne vysídlené obyvateľstvo. Zdravotníci MAGNA v týchto oblastiach liečia až 100-tisíc ľudí. Denne v rámci svojich aktivít dôsledne identifikujú, sledujú prípady podvýživy a poskytujú následnú nutričnú pomoc, ktorá je integrovanou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Okrem toho liečia aj maláriu, pneumóniu, akútne hnačky – ochorenia, ktoré sú mimoriadne nebezpečné najmä pre deti.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 125309 z vás dostáva správy e-mailom