piatok

Na Slovensku sme výrobkom ponechali názvy, ale charakter sme im zmenili

Bývalý šéf Slovenskej obchodnej inšpekcie Albín Sladovník vraví, že sa o dvojakej kvalite výrobkov v EÚ vie desaťročia a nebyť médií, ktoré sa do nej obuli, táto téma by sa znovu stratila.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Šesť rokov bol šéfom Slovenskej obchodnej inšpekcie, teraz ALBÍN SLADOVNÍK na základe objednávky preveruje kvalitu výrobkov v obchodných reťazcoch. Vraví, že nadnárodný koncern dobre zastúpený lobistami v Bruseli môže na výrobkoch uvádzať, čo chce, a nič sa mu nestane, ale po malom „východnom“ výrobcovi vyštartujú kontroly. To, že sa o dvojakej kvalite potravín v EÚ hovorí už dva mesiace, považuje za úspech, no tvrdí, že pokiaľ sa spotrebitelia nenaučia čítať údaje na obaloch výrobkov, budú stále ťahať za kratší koniec. Kritizuje, že na Slovensku nerobíme nič pre to, aby sme ľudí v oblasti potravín vzdelávali.

Nakupujete v zahraničí? Ak áno, čo a kde?

V našej rodine nakupuje manželka. Ja pri vstupe do predajne začínam sledovať vyloženie tovaru, teplotné režimy, úplnosť etikety a podobne, a tak by som toho veľa nenakúpil. Ale nakoľko veľa cestujem, kupujem doplnkové veci – čokolády ako darčeky, keď sa dá, tak kozmetiku a iné drobnosti vo väčšine prípadov „na Západe“. Keďže som robil šesť rokov ústredného riaditeľa SOI a súčasne aj riaditeľa štátnej skúšobne na kozmetické výroby, tak som už vtedy na základe sťažností spotrebiteľov vedel, že kvalita u nás predávaných niektorých výrobkov je odlišná. Už niekedy v roku 1994 si začali spotrebitelia všímať, že keď boli na dovolenke napríklad v Španielsku a minul sa im telový krém a kúpili si na dovolenke taký, aký bežne používali doma, ten z dovolenky bol „iný“, lepší, fantastický. Najprv tú zmenu pripisovali účinkom mora a inej klíme. Kúpili si ten istý telový krém aj na Slovensku a bol iný, nevoňal, nepôsobil tak ako ten kúpený v zahraničí. Problém nám avizovali hlavne ženy. Ľudia si šetrili na dovolenku celý rok, aby si popri oddychu v zahraničí mohli nakúpiť aj kvalitné krémy, voňavky, pleťové masky, ktoré boli kvalitou a zložením iné ako na Slovensku, aj keď ich tu kúpili v značkových obchodoch. Robili sme laboratórne analýzy a zistili sme, že tie výrobky sú „trošku“ iné – síce vám neublížia, ale ani nepomôžu.

Ktoré výrobky ste vtedy testovali?

Tie, ktoré sa dali kúpiť u nás, a tie, ktoré nám doniesli spotrebitelia na porovnanie z Rakúska, z Nemecka alebo z dovolenky napríklad z Francúzka. Ktoré kozmetické značky to boli, si už naozaj za to obdobie nepamätám, je to už vyše 20 rokov, ale bolo ich veľa. A zaujímavé pre mňa bolo, že cenovo boli tie, ktoré sa predávali na Slovensku, identické s tými, ktoré sa predávali na Západe.

Čiže neplatí, že mali iné zloženie preto, aby boli pre náš trh lacnejšie?

Nie.

V ktorom roku ste ich testovali?

V rokoch 1995 – 1998. Už vtedy sme pomaly prichádzali na to, že máme problémy s výrobkami s dvojakou kvalitou a zložením. Veľa krachujúcich či sprivatizovaných fabrík v postkomunistických krajinách odkúpilo nadnárodné koncerny, urobili si tu „detašované“ pracoviská s výrobou pre chudobný Východ. No a účinných látok v krémoch na pleť, na telo, ale aj v saponátoch pre tento „východný“ trh nebolo toľko ako v tých určených na Západ. To, že „obchod“ bol schopný ich doviezť na Slovensko a predávať za tú istú cenu ako tie kvalitnejšie, je druhá otázka. Lebo nikdy nemôžete porovnávať kvalitu s cenou. Poznám veľa zložením kvalitnejších a zároveň lacnejších výrobkov, ako sú ich v médiách propagované luxusnejšie a drahšie verzie.

Albín Sladovník (62)

Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1991 – 1993 bol prednostom Okresného úradu Bratislava I., ďalšie dva roky vedúcim úradu na Najvyššom kontrolnom úrade. V rokoch 1995 až 2000 bol riaditeľom štátnej skúšobne pre kozmetické výrobky, v rokoch 1995 až 2001 bol ústredným riaditeľom Slovenskej obchodnej inšpekcie. Od roku 2001 vedie súkromnú firmu SKOR (Slovenská kontrola obchodných reťazcov), od roku 2002 je aj jej konateľom. Je aj predsedom sekcie pre kvalitu a bezpečnosť potravín Zväzu obchodu a cestovného ruchu. 

Stále platí, že cena výrobkov predávaných pod tou istou značkou, ale iného zloženia, u nás a v zahraničí je rovnaká?

Nevylučujem to ani teraz. Cenu robí dohoda medzi predávajúcim a obchodníkom. Ak predávajúci, to znamená výrobca, „pustí“ z ceny „dole“ napríklad 1,2 eura z dôvodu, že výrobok nie je až taký kvalitný a obchodník išiel s cenou na svoju pomyselnú „hranicu“, ale tiež si chce uplatniť svoju maržu, tak tých 1,2 eura pridá naspäť k finálnej cene výrobku. Tým pádom síce máme dve rozdielne kategórie výrobkov, jednu menej, druhú viac kvalitnú, ale ich cena je často rovnaká. Aj preto chodia nakupovať Slováci do zahraničia.

Sú ľudia ochotní za kvalitnejším tovarom cestovať do cudziny, aj keď je tam drahší?

Myslím si, že áno. A nie sú to len ľudia z Bratislavy a okolia. Za nákupmi do Rakúska sa chodí až z Trenčína. Ľudia kupujú kvalitnejšiu kozmetiku, pracie prostriedky, ale aj mäso a mliečne výrobky, čokoládu, nápoje, ovocie aj zeleninu. Radšej budú týždeň šetriť na sebe, ale na víkend si „odskočia“ do Rakúska kúpiť pre rodinu niečo kvalitné.

Od vašich prvých zistení o dvojakej kvalite ubehlo už 20 rokov. Prezentovali ste vtedy tie výsledky a dialo sa niečo?

Vtedy sme to nevnímali ako problém. Brali sme to tak, že sa stalo „len náhodne“, a že to nie je a nebude trvalý stav. Vychádzali sme z toho, že sem asi niekto doviezol jednu, alebo dve „várky“ takýchto výrobkov „na biznis“ a končí. Spotrebiteľom, ktorí podali podnet na kontrolu výrobkov, sme povedali, že mali pravdu, a poradili sme im, že si môžu nárokovať od výrobcu či predajcu vrátenie peňazí na základe našich zistení. Dozvedeli sme sa spätne, že zákazníčka išla do obchodu, uznali jej reklamáciu, vrátili peniaze, alebo jej ako odškodné dali dva výrobky navyše. Bola spokojná. V tom období boli slovenskí zákazníci v obchodoch „zažiadaní“ po darčekoch, a tak boli radi, že ak sa ozvali s reklamáciou, tak dostali dva-tri výrobky zadarmo ako darček.

Tri tie isté výrobky, na ktorých horšiu kvalitu sa sťažovali?

Áno. A boli spokojní, ďalej to už nikto neriešil. Nebolo to ako epidémia. Ale postupne,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 96141 z vás dostáva správy e-mailom