Beh pomáha nielen telu, ale aj mysli. Bežci sa rýchlejšie vyrovnali so smútkom
Nový výskum z ostatných rokov nás učí, že beh a iná fyzická aktivita prospieva aj mysli, ktorá obsahuje viac pozitívnych emócií a lepšie sa vyrovnáva so stresormi.
„Beh! Nenapadne mi iná aktivita, ktorá by ľudskú predstavivosť viac vyživovala, robila ju šťastnejšou a radostnejšou. Pri behu sa myseľ hýbe s telom: záhadný rozkvet jazyka pulzuje v mozgu, v rytme s našimi nohami a rukami,“ napísala pred rokmi pre New York Times známa spisovateľka Joyce Carol Oatesová.
Psychológovia skúmajú, či mala pravdu a zaoberajú sa otázkou vplyvu behu či inej fyzickej aktivity na emócie a ľudské prežívanie.
Podľa staršej štúdie z roku 2001 má fyzická aktivita pozitívny vplyv na myseľ, keď znižuje úzkosť, výskyt depresívnej nálady a zvyšuje sebaúctu človeka.
Pocity ultramaratónkyne pri behu
V roku 2015 vyšla v časopise International Journal of Sport and Exercise Psychology pozoruhodná prípadová štúdia ultramaratónkyne.
Za desať týždňov žena ubehla 3641 kilometrov. Počas behu, ale aj pred ním a niekoľko týždňov po ňom, zaznamenávala svoje pocity a emócie v dotazníkoch, ktoré jej psychológovia dali.
Autori zistili, že čím väčšiu fyzickú námahu žena prežívala, tým viac pozitívnych emócií prežívala.
Trasa obsahovala rovinaté úseky, ale jej súčasťou bol aj prechod Pyrenejí. Bežkyňa bežala 26 až 80 kilometrov denne, obvykle päť až osem hodín.
Ste v strese? Odborníci radia fyzickú aktivitu
Po behu jej klesla sebaúcta
Keď sa autori pozreli do jej záznamov, zistili, že v nich bol jediný pokles pozitívnej nálady, a to vtedy, keď sa k nej dočasne pripojil ďalší bežec. Medzi negatívnymi náladami a fyzickým výkonom neexistovalo spojenie, naopak, keď výkon gradoval, žena bola viac pozitívne naladená.
Pokles v pocitoch, ako je vitalita, harmónia alebo ocenenie druhými ľuďmi nastal až potom, čo beh skončil a žena sa vrátila domov.
Autori upozorňujú, že vychádzali len zo súkromných pocitov bežkyne. Výsledky treba brať s rezervou, lebo introspekcia – pozornosť k duševným stavom – nie je vždy dôveryhodná a často nás klame.
Výsledky jednej športovkyne sa tiež nedajú zovšeobecniť na iné športy a iných ľudí.
Pozerali sa na smutnú scénu
Väčší počet ľudí zapojili do výskumu o vplyve behu na myseľ v štúdii z minulého roku. Vyšla v časopise Cognition and Emotion. Autori rozdelili 80 účastníkov experimentu do dvoch skupín podľa toho, či 30 minút behali a vykonávali iné fyzické aktivity alebo robili len ľahký strečing.
Potom im pustili srdcervúcu scénu z filmu Šampión z roku 1979. Snímka mala navodzovať smutnú náladu. Ukázalo sa, že u všetkých ľudí – bez ohľadu na to, či behali, alebo nie -, klesla nálada.
Ale členovia skupiny, ktorá si zabehala, sa zo smútku dostala rýchlejšie, píšu vedci.
Behom prekonali stresujúcu situáciu
Ľudia, ktorí mali najväčšie problémy s regulovaním emócií a najviac súhlasili s tvrdeniami, že „emócie sa ma niekedy úplne zmocnia“, „neexistuje nič, čo by som mohol spraviť, aby som sa cítil lepšie,“ alebo „verím, že negatívne emócie ma ovplyvnia na dlhý čas“, prežívali najviac smútku.
„Ale ľudia, ktorí 30 minút cvičili,“ píšu autori v štúdii, „hlásili menší problém s regulovaním emócií, lebo na konci štúdie vykazovali menej smútku ako tí, ktorí necvičili.“
„Naše zistenia by mohli podporovať prvotné dôkazy, ktoré naznačujú, že fyzická aktivita pomáha ľuďom prekonať situácie, ktoré ich emocionálne stresujú,“ zhŕňajú vedci závery výskumu.
Nedostatky
Nezabúdajú upozorniť, že štúdia má limity. Zúčastnil sa jej iba malý počet ľudí, ktorí nevykazovali znaky psychopatológie. Otázka je, či sa jej závery dajú zovšeobecniť aj na ľudí, ktorí majú duševné problémy.
Navyše, v oboch skupinách boli ľudia, ktorí boli v živote aspoň trochu aktívni. Je otázne, či sa závery štúdie dajú uplatniť aj na tých, ktorí celé dni iba sedia.
Po tretie, ľudia v experimente vykonávali špecifický typ pohybovej aktivity. Nie je známe, či sa dá preniesť aj na iné typy fyzickej činnosti, ktorú vykonávame kratší či dlhší čas.
Pohyb predlžuje život a šetrí peniaze
Behom proti chorobám
O pozitívnych účinkoch behu na myseľ a mozog lekár Štefan Korec napísal, že „pravidelné cvičenie vedie k tvorbe nových nervových buniek, krvných ciev a lepšiemu prekrveniu oblastí mozgu spojených s pamäťou a myslením“.
„Krv prináša kyslík a látky potrebné na naštartovanie regeneračného procesu. Výsledkom je, že ľudia, ktorí sa pohybujú, sú často mentálne zdatnejší ako ich rovesníci, ktorí sa nehýbu.“
O blahodarných účinkoch fyzickej aktivity na telo sa nepochybuje. Vieme, že cvičenie znižuje riziko vzniku cukrovky, vysokého krvného tlaku, rakoviny hrubého čreva, srdcových chorôb, osteoporózy a iných ochorení.
Nový výskum z ostatných rokov nás učí, že beh a iná fyzická aktivita prospieva aj mysli, ktorá by mohla obsahovať viac pozitívnych emócií a lepšie sa vyrovnávať so stresujúcou situáciou, napríklad smútkom.
Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1080/1612197X.2015.1035736, http://dx.doi.org/10.1080/02699931.2016.1168284
Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
