piatok

Beh pomáha nielen telu, ale aj mysli. Bežci sa rýchlejšie vyrovnali so smútkom

Nový výskum z ostatných rokov nás učí, že beh a iná fyzická aktivita prospieva aj mysli, ktorá obsahuje viac pozitívnych emócií a lepšie sa vyrovnáva so stresormi.

Foto – Fotolia

„Beh! Nenapadne mi iná aktivita, ktorá by ľudskú predstavivosť viac vyživovala, robila ju šťastnejšou a radostnejšou. Pri behu sa myseľ hýbe s telom: záhadný rozkvet jazyka pulzuje v mozgu, v rytme s našimi nohami a rukami,“ napísala pred rokmi pre New York Times známa spisovateľka Joyce Carol Oatesová.

Psychológovia skúmajú, či mala pravdu a zaoberajú sa otázkou vplyvu behu či inej fyzickej aktivity na emócie a ľudské prežívanie.

Podľa staršej štúdie z roku 2001 má fyzická aktivita pozitívny vplyv na myseľ, keď znižuje úzkosť, výskyt depresívnej nálady a zvyšuje sebaúctu človeka.

Pocity ultramaratónkyne pri behu

V roku 2015 vyšla v časopise International Journal of Sport and Exercise Psychology pozoruhodná prípadová štúdia ultramaratónkyne.

Za desať týždňov žena ubehla 3641 kilometrov. Počas behu, ale aj pred ním a niekoľko týždňov po ňom, zaznamenávala svoje pocity a emócie v dotazníkoch, ktoré jej psychológovia dali.

Autori zistili, že čím väčšiu fyzickú námahu žena prežívala, tým viac pozitívnych emócií prežívala.

Trasa obsahovala rovinaté úseky, ale jej súčasťou bol aj prechod Pyrenejí. Bežkyňa bežala 26 až 80 kilometrov denne, obvykle päť až osem hodín.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |