Denník N

Nastal čas dostať Turecko z NATO?

Turecko jednoznačne smeruje k autoritatívnemu, nedemokratickému, ťažko vypočítateľnému režimu. Je z neho problematický spojenec.

Autor vyštudoval na Masarykovej univerzite, Brno

Politická roztržka medzi Tureckom na jednej strane a Holandskom, Nemeckom a Rakúskom na druhej strane, sa posunula na novú úroveň. Ankara tento týždeň pozastavila svoju účasť na projektoch NATO. Presný rozsah prerušenej spolupráce ešte známy nie je, tento krok však skomplikuje najmä spoločný výcvik NATO.

Súčasná kríza je doterajším vrcholom čoraz konfliktnejších vzťahov medzi Tureckom a Európskou úniou či NATO. Na bezpečnostno-vojenskej úrovni otázniky dlhodobo vyvoláva pôsobenie Ankary v Sýrii. V politicko-ľudsko-právnej rovine sledujeme prezidentom Erdoganom organizovanú dekonštrukciu sekulárneho demokratického zriadenia krajiny.

Tento vývoj sa zrýchlil po spornom pokuse o prevrat a jeho vyvrcholenie možno očakávať 16. apríla v pripravovanom ústavnom referende. Vládna AKP na čele s Erdoganom nenavrhuje nič menšie ako zmenu režimu z parlamentnej republiky na prezidentský systém. V prípade schválenia navrhovaných zmien sa prezident stane hlavou vlády s právom menovať a odvolávať ministrov, pripravovať štátny rozpočet, vyhlásiť výnimočný stav či rozpustiť parlament.

Doterajšie prieskumy verejnej mienky ukazujú, že turecká spoločnosť je v otázke referenda rozdelená a pomer síl pre a proti je zatiaľ vyrovnaný. Tu treba hľadať vysvetlenie horúčkovitej snahy AKP viesť kampaň v členských krajinách Únie s početnou tureckou minoritou oprávnenou voliť. Tvrdé vyhlásenia prezidenta Erdogana o fašistických praktikách Nemecka a Holandska (určené domácemu publiku) treba vnímať práve v tomto kontexte.

Kurdi a utečenci

Ďalšími dvoma veľkými témami, ktoré neprispievajú k dobrým vzťahom Únie a NATO s Tureckom, sú kurdská a utečenecká otázka.

Do vypuknutia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Turecké referendum

Teraz najčítanejšie