Odborníčka na pašovanie zveri: cena rohov je taká vysoká, že pytliaci urobia čokoľvek

Pavla Říhová varuje pred fámou, že nosorožia rohovina je vhodná na prevenciu a liečbu rakoviny. „Pri vysokej cene si to bohatí kupujú ako investíciu. Tínedžeri prášok zasa používajú ako liek proti opici. Teraz sa s rohom nosorožca spája status, ktorý nikdy nemal,“ povedala pre Denník N.

Pracujete aj na letisku v pražskej Ruzyni, kde kontrolujete zásielky. S akými kuriozitami ste sa stretli?

Napríklad s jedovatými hadmi v príručnej batožine. Keby do toho siahol niekto z iných cestujúcich, je vymaľované. Mali sme tu rôzne veci čiernej mágie ako sekané opičie hlavy, no aj údené hady na jedenie či kožušiny snežných leopardov v zásielke vodky.

Vynachádzavosť ľudí je veľmi veľká. Slávne nosorožie rohy, naše dva veľké prípady, boli zaliate v živici a schované vo vnútri veľkej cievky. Taká skrýša sa len tak nenájde.

Média nedávno písali o udalostiach z francúzskej zoo, kde pytliaci kvôli rohu zabili nosorožca. Došlo k niečomu podobnému už v minulosti?

Je to vôbec prvý takýto prípad. Už niekedy v roku 2013 sme tušili, že by sa niečo podobné mohlo stať. Varovali sme všetky zoo v Českej republike, ktoré majú nosorožce, aby sa postarali o zabezpečenie zvierat. Faktom je, že nikto neveril, že sa to naozaj stane. Človek má stále pocit, že je to šialenosť, ale cena rohov je taká vysoká, že pytliaci urobia čokoľvek.

Vyhrocuje sa podľa vás situácia?

Dá sa očakávať, že to bude pokračovať, pretože cena zostáva vysoká a dopyt po rohoch nosorožcov neklesá. Hovorí sa, že v Južnej Afrike trošku pokleslo pytliactvo, ale už sa nehovorí o tom, že pytliactvo vzrástlo v Namíbii a Zimbabwe. V skutočnosti sa iba presunulo inam a nezdá sa, že by sa niečo radikálne zlepšilo.

Kam všetky tie rohy idú?

Hlavným konzumentom je Vietnam, dopyt sa zvyšuje aj v Číne.

Prečo ľudia túžia po rohu nosorožca?

Ide o umelý marketingový ťah. Rozšírila sa fáma, že nosorožia rohovina je vhodná na prevenciu a liečbu rakoviny. Pri tej (vysokej) cene si to bohatí kupujú ako investíciu. Tínedžeri prášok zasa používajú ako liek proti opici. Teraz sa s rohom nosorožca spája status, ktorý nikdy nemal.

Odkiaľ sa fáma o zázračných účinkoch prášku z rohu nosorožca vzala?

Správa o účinkoch pri liečbe rakoviny je umelo vyvolaná povera, ktorá sa objavila niekedy v rokoch 2007 až 2008 a pričinením ľudského strachu z rakoviny sa neuveriteľne rýchlo rozšírila. Až musím obdivovať, ako niekto taký marketingový ťah vymyslel a čo to vyvolalo. Napriek tomu, že to nemá žiadne korene v náuke tradičnej čínskej medicíny a ani historicky sa roh nosorožca nikdy nepoužíval na liečbu rakoviny.

Dá sa taká povera nejako zvrátiť? Vieme zbytočné prenasledovanie nosorožcov zastaviť?

Treba znížiť dopyt a presvedčiť ľudí v Ázii, že to nemajú kupovať a konzumovať. Veľmi dôležité sú osvetové kampane, ale v takej forme, aby tomu rozumeli Aziati, nie v európskom štýle. Musia do toho byť zapojení ľudia, ktorým miestni veria – ich speváci a známe osobnosti. Ak im bude kázať niekto z Európy, nebude to fungovať.

To je však dlhodobá stratégia. Okrem toho musí fungovať prísna kontrola a mali by byť vyššie tresty za nelegálny obchod. V tomto biznise je zapojených strašne veľa skorumpovaných ľudí, politikov a policajtov na vysokých miestach.

Niekedy zaznievajú názory, že by sa mal obchod s rohom nosorožca legalizovať. Najlepšie by vraj bolo, keby sa mohli rohy predávať bez zákazov a voľne, a tým by sa všetko vyriešilo. Je to naivná predstava, ktorú poháňa to, že v Afrike sú obrovské zásoby rohov v skladoch, na ktorých chce niekto zbohatnúť.

V ilegálnom obchode sú zapojení aj ľudia z tých najvyšších sfér?

Určite áno, platí to pre Vietnam i Južnú Afriku.

Ako často sa podarí niekoho dolapiť?

To je veľmi ťažké, lebo tovar nechytíte náhodne. Kým sa podarí zacieliť na nejakú zásielku a zachytiť ju, znamená to dlhodobé vyšetrovanie. Akciám, ktoré sme spravili my v Prahe, predchádzali mesiace – ak nie roky – zberu informácií a odhaľovania siete. Je to o to horšie, ak ide o vietnamskú komunitu. Všetka komunikácia je vo vietnamčine, všetko treba prekladať a musíte mať dôveryhodných tlmočníkov.

Podarilo sa nám rozložiť dve väčšie skupiny, ale súdy ešte nie sú ukončené, pretože justícia, bohužiaľ, nepracuje tak rýchlo. Pašerákov sme vytlačili z Česka do susedných krajín alebo sme ich prinútili zmeniť metódy. To je klasika pri každom nelegálnom obchode. Ak sa vám podarí veľký záťah, pašeráci reagujú veľmi flexibilne. Buď zmenia trasu, alebo zmenia spôsoby.

Prečítajte si

Za vymieranie niektorých živočíšnych druhov môže človek. Ako situáciu napraviť?

Ako ilegálny trh s rohovinou v Česku vznikol?

Prvotným impulzom bola vietnamská komunita, ktorá je v Česku jedna z najsilnejších v Európe. Medzi Čechmi nie je odbyt, aj keď oni sa neskôr tiež zapojili (či už ako biele kone, alebo spolupáchatelia), pretože na tom dobre zarobia.

Odkiaľ sa nosorožie rohy v Česku berú?

Jedna časť pochádza z krádeží. V Česku bolo niekoľko krádeží vrátane najväčšej krádeže v Európe. Zo zámku v Úsove ukradli sedem nosorožích rohov.

Druhá časť sú rohy, ktoré prišli z Afriky. Tam išlo o zneužívanie juhoafrickej výnimky na trofejový lov. Pašeráci si najímali Čechov z chudobnejších pomerov a posielali ich do Afriky loviť nosorožce. Namiesto toho, aby si rohy nechali ako trofej, predali ich na čiernom trhu.

Treťou časťou sú rohy, ktoré ani nevieme, odkiaľ prišli, pretože sa nám ich nepodarilo zachytiť. Iba prešli cez Českú republiku do Ázie.

Niektorí ľudia tvrdia, že legálny lov pomáha znížiť čierny obchod. Čo si o tom myslíte?

Nedá sa povedať, že trofejný lov je zlý vo všeobecnosti. Pri niektorých druhoch môže pomáhať stabilizovať populáciu. Pred nejakými 20 až 30 rokmi lovecké farmy a chov pre trofejný lov pomohli nosorožcom. To však nebola takáto krízová situácia, intenzívne pytliačenie a obrovský dopyt. Situácia sa zmenila a trofejný lov nosorožcov iba vytvoril prostredie, v ktorom sa ďalšie rohy dostávajú na čierny trh.

V tejto chvíli je na farmách 4- alebo 5-tisíc nosorožcov. Celkový počet nosorožcov na svete – v prírode i na farmách – je 28-tisíc kusov. Keď si vezmeme 90 miliónov Vietnamcov a 1,5 miliardy Číňanov, je to absolútne nepomerné číslo.

Prečítajte si

Po smrti gorilieho samca zachvátila ľudí morálka a pocity nenávisti. Prečo?

Hovorí sa o možnosti syntetizovať roh v laboratóriu. Zaplavením trhu by sa znížila cena nosorožej rohoviny.

Ak sa na to pozriete ako laik zvonku, ktorý nevie, ako funguje kontrola, zdá sa to ako dobré riešenie. Pre nás, kontrolné zložky, by však vznikol obrovský problém, lebo by bolo omnoho zložitejšie rozoznať pravé a syntetické rohy.

Syntetický roh zároveň bude stimulovať obchod. Firmy, ktoré ho vyvinú za ťažké peniaze, ho budú chcieť predávať a budú robiť reklamu. A bohatí ľudia, ktorí sú dnes ochotní investovať 60-tisíc dolárov za kilogram rohu, si nebudú kupovať syntetickú náhradu. Ľudia nechcú náhrady, niečo vypestované v Petriho miske. Syntetický roh budú kupovať chudobnejší, ktorí na to teraz nemajú, čím vychováme konzumentov a rozšírime dopyt. To tiež nie je ideálne riešenie.

Nedávno sa do médií dostala správa, že v národnom parku Kaziranga v Indii majú ochrancovia parku povolenie strieľať pytliakov.

Kaziranga je jedným z mála parkov, ktorý to priznáva, ale ono to, samozrejme, robí aj veľa iných parkov, napríklad v Južnej Afrike. Ak pytliaci chodia na správcov vybavení samopalmi a dochádza k prestrelkám, správcovia sa musia brániť. Sú to ozajstné ozbrojené konflikty, je to vojna.

Veľa parkov po svete strieľa pytliakov v tichosti tiež, akurát Kaziranga to zverejnila. Vzbudilo to obrovské odozvy mimovládnych organizácií, brániacich ľudské práva, ale keď sa pozriete, že tie mimovládne organizácie sídlia v Londýne či v Chicagu a v bahne Kazirangy nikdy neboli, je jasné, že od stola sa im to veľmi dobre hovorí. Keď hovoríte s miestnymi ľuďmi v Indii a Afrike a vidíte, ako tí ľudia každý deň nasadzujú životy, tak im povedzte, aby nestrieľali a volali na pytliakov „vzdajte sa“. Kto bude strieľať prvý, prežije.

Ako pytliacke nájazdy fungujú?

Pri nosorožcoch v Južnej Afrike došlo v posledných rokoch k zmene pytliackeho modelu. Tým, ako obchod rastie, ako cena stúpa, ako to celé graduje, sú pytliaci čoraz viac drzí. Ešte pred dvomi rokmi sa pytliačilo hlavne v noci, počas splnu a pytliaci sa pohybovali v odľahlejších častiach parku. Dnes pytliačia počas dňa, už sa neobťažujú stopovať a strieľať v noci, lebo to je zložité. Pytliači sa najviac v najturistickejšej časti parku, kde je práve najviac zvierat.

Prečítajte si

Americký lovec zabil milovaného leva Cecila a nahneval ľudí

Došlo už ku kontaktu medzi pytliakmi a turistami?

Zatiaľ nedošlo, ale je to podobné ako s tými zoo. Čaká sa, kedy k nejakému nešťastiu dôjde.

Aký je postoj juhoafrickej vlády k riziku v národných parkoch?

Južná Afrika sa k tomu vyjadruje tak, že situácia v národných parkoch je ich prioritou, že strašne bojujú, aby nosorožce ubránili, ale v skutočnosti sú to iba slová na papieri. Za posledné roky do Krugerovho národného parku nepridali žiadnych správcov. Na celý Kruger, veľký ako Izrael, pripadá 400 správcov, ktorí ho majú ustrážiť. To je jeden ochranca na 50 kilometrov štvorcových, ak by slúžil 24 hodín denne. Navonok Južná Afrika budí dojem, ako robia všetko pre ochranu, ako prijímajú stratégie, ale keď sa rozprávate s miestnymi, dozviete sa, že skutočnosť je iná.

Ako funguje práca správcov parkov?

Je to podobné ako v iných krajinách vrátane Česka. Na jednu stranu vyzerá veľmi sofistikovane, že Kruger má vlastných správcov – sú tam policajti, dokonca majú vlastného prokurátora, ktorý pytliakov na mieste súdi. No keď hovoríte s ľuďmi, ktorí do toho vidia hlbšie, povedia vám, že tie inštitúcie nespolupracujú a hádžu si polená pod nohy. Súperia, nedelia sa o informácie a neveria si.

Hovorili sme o nosorožcoch v Afrike i Indii. Ale ako sú na tom nosorožec jávsky a sumatriansky?

Ich situácia je veľmi zlá. Zostáva naozaj pár desiatok – jávsky sa odhaduje na 30 až 40 kusov a sumatriansky na necelú stovku kusov. V zajatí takmer nie sú chované, nie sú žiadne reprodukčné stanice, ktoré by produkovali mláďatá na návrat do prírody. Tam už zvonia do hrobu.

Je nízky počet výsledkom ilegálneho lovu?

Ani sumatriansky, ani jávsky nosorožec veľké rohy nemajú, ale ich populácie sú už zdecimované historickým lovom. Keby aj populácia išla nahor, tiež tam bude dochádzať k lovu, ale teraz je tých pár kusov rozptýlených v džungli, takže majú problém sa vôbec nájsť a rozmnožiť.

Napriek tomu, nemá zmysel to vzdávať. Aj bielych nosorožcov v Afrike na konci 19. storočia zostávalo posledných 50 kusov, ale zdvihli sa z dna. Je možné, že sa to podarí aj pri sumatrianskych a jávskych.