Harabin trest za pochybný rozsudok nedostal
„Som sudca a nie automat,“ obhajoval sa pred disciplinárnym súdom Štefan Harabin. Za oslobodenie odsúdeného mu hrozilo vyzlečenie z talára. Disciplinárny senát po vyše ôsmich hodinách rozhodol, že ho potrestať nemôže.
Bolo alebo nebolo rozhodnutie senátu Štefana Harabina oslobodiť odsúdeného riaditeľa pobočky banky svojvôľou? Odpoveď sa ani po vyše ôsmich hodinách verejnosť nedozvedela. Toľko trvalo dnešné disciplinárne konanie, v ktorom Harabinovi hrozilo vyzlečenie z talára. Okrem neho disciplinárne stíhali aj sudkyňu Gabrielu Šimonovú a Viliama Dohňanského – ďalších dvoch členov senátu, ktorý sporné rozhodnutie vydal.
Výsledkom je, že disciplinárny senát nemohol ich vinu posúdiť, pretože senát rozhoduje kolektívne. Hlasovanie sudcov je tajné a zápisnicu o hlasovaní nemožno odtajniť. Nie je tak zrejmé, kto a ako hlasoval, vysvetľoval rozhodnutie predseda disciplinárneho senátu Erik Uhlár. Podstatu samotného rozsudku, pre ktorý Harabin a spol. čelili disciplinárnemu návrhu, senát ani neposudzoval.
Návrh voči sudcom podala predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová ešte vlani v júni. S rozhodnutím disciplinárneho senátu nesúhlasí a určite sa odvolá. „Nechávam na zváženie súdu, ako rozhodnete,“ povedala Švecová pred verdiktom. No zároveň sa pýtala, či si senát zoberie na svedomie „takú rozhodovaciu činnosť, keď sa sudcovia z ničoho nič odchýlia od ustálenej praxe“.
Konflikt Švecová – Harabin
Varovala, že takéto rozhodnutia ohrozujú samotnú spoločnosť, pretože sa na slobodu dostávajú zločinci a vrahovia. V prípade išlo o riaditeľa pobočky banky, ktorý nenahlásil podozrivé bankové prevody. Spor vznikol po dovolaní, ktoré si podal. Harabinov senát ho cez dovolanie oslobodil, čo bolo v rozpore s doterajšími rozhodnutiami iných senátov. „Rozhodujeme podľa práva a nie želaní politikov,“ reagoval po vyhlásení rozsudku Harabin.
Disciplinárne konanie trvalo takmer celý deň. Počas neho zaznelo v súdnej sieni mnoho invektív a osočovania sa z toho, kto viac klame. Harabin poslal predsedníčku súdu viackrát na psychiatriu. Hovoril, že je „zjavne mimo“ a „je na liekoch“. No na otázky Švecovej či jej právneho zástupcu odmietol reagovať.
V kritizovanom rozsudku sa píše, že Petra Rudického oslobodili, pretože ak by spis vrátili na okresný súd, tak aj tak s právnym názorom, že ho treba oslobodiť. Okresný súd by zrejme rozhodoval v inom zložení ako predtým, takže by sa muselo nanovo vykonať dokazovanie, čo by opäť predĺžilo celé konanie. Ak by Harabin a spol. rozhodli inak, tak by podľa neho „pokračovali v šikane obvineného“.
„Mohli sme ísť starou cestou, ale my sme sudcovia, nie automaty,“ tvrdí Harabin. Rozhodnutie v tejto veci je podľa neho excelentné. „Dali sme si nadprácu a vysvetlili, prečo sme tak rozhodli,“ dodal. V rozsudku sa odvolávajú na dohovor o ľudských právach, najmä ustanovenie, ktoré zaručuje všetkým prejednanie veci nielen nezávislým a nestranným súdom, ale aj v primeranej lehote.
„Urobili sme prelom v tom, že poznáme právo Európskej únie a aj sme ho použili. Za to sme stíhaní,“ povedala Šimonová, ktorá kritizovaný rozsudok písala. Bola aj predsedníčkou senátu v tejto veci. „Mali sme za to dostať mimoriadnu odmenu,“ dodal Harabin.
Švecová hovorí, že senát konal vyslovene svojvoľne, pretože všetky iné senáty Najvyššieho súdu rozhodujú v súlade s trestným poriadkom. „Len tu sa stal zázrak,“ konštatovala predsedníčka súdu. Naše zákony podľa Švecovej poznajú európske právo a doposiaľ ho všetci trestní sudcovia Najvyššieho súdu aj rešpektovali. Pripomenula, že nešlo o prvý prípad, keď sa Harabinov senát odklonil od rozhodovacej praxe kolegov.
„Toto si jeden senát nemohol dovoliť,“ vyhlásila predsedníčka súdu, ktorá tvrdí, že táto „svojvôľa narušila právnu istotu občanov“. Pre sporné rozsudky čelia Harabin, Šimonová a Dohňanský viacerým disciplinárnym návrhom. Napríklad aj za prepustenie sexuálneho delikventa.
Harabin sa vôbec netají tým, že rozhodli inak, ako doposiaľ rozhodovali ich kolegovia. „My vieme, že sme rozhodli inak,“ vyhlásil. „Sme stíhaní za právny názor, pani Švecová koná svojvoľne podaním návrhu,“ dodal. Predsedníčka Najvyššieho súdu podľa neho zneužíva právomoc verejného činiteľa, za čo by mala byť trestne stíhaná. „Raz bude, keď tu bude právny štát,“ vyhlásil bývalý predseda Najvyššieho súdu s tým, že Švecová ho nenávidí a šikanuje.
Okrem obrany založenej na tom, že majú byť stíhaní za právny názor, postavili sudcovia svoju obranu aj na tom, že rozhodovali kolektívne. Hlasovanie v senáte je pritom tajné. „Ako viete, ako som hlasoval?“ pýtal sa opakovane Harabin Švecovej. Predsedníčka súdu preto požiadala disciplinárny senát, aby odtajnili zápisnicu o hlasovaní, čo zamietli.
Argumentovali aj Macejkovou
Švecová hovorila aj tom, že je na diskusiu zmena zákona, aby sa v prípadoch disciplinárneho konania mohlo hlasovanie senátu odtajniť. Nie je totiž podľa nej možné, aby sa sudcovia senátu vyhovárali na kolektívnu vinu, ale samosudca mohol byť vystavený disciplinárnej zodpovednosti.
Šimonová sa pred súdom bránila aj listom predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej prezidentovi Andrejovi Kiskovi v reakcii na jeho podnet na disciplinárne konanie voči trom ústavným sudcom posudzujúcim sťažnosti nevymenovaných kandidátov na sudcov. Disciplinárny návrh voči kolegom odmietla Macejková dať. Prezidentovi odpísala aj to, že „pri uplatňovaní disciplinárnej zodpovednosti proti sudcom Ústavného súdu v súvislosti s ich rozhodovacou činnosťou treba postupovať s veľkou opatrnosťou, pretože sudcovia, ktorí by boli pod neustálou hrozbou disciplinárneho konania na základe podnetov účastníkov konania nespokojných s ich rozhodnutím, by nemohli byť nezávislými“.
„Je to exces, ktorý nemôžeme odôvodniť ani listom predsedníčky Ústavného súdu,“ reagovala Švecová. Hoci ide o verejne známu písomnosť, ktorú Ústavný súd zverejnil na svojej internetovej stránke, žiadala tento list doručiť. Chcela naň písomne reagovať. Disciplinárny senát to nepovažoval za potrebné.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
