Denník N

Kaliňák nasadí na hoaxy 12 policajtov, Česi majú náskok, už lovia dezinformácie

Robert Kaliňák a Tibor Gašpar. Foto - TASR
Robert Kaliňák a Tibor Gašpar. Foto – TASR

Štát prvýkrát oznámil nejaké konkrétne opatrenie, pomocou ktorého chce riešiť nepriateľskú propagandu na internete.

Deväť mesiacov po tom, ako ministerstvo vnútra prvýkrát priznalo, že Slovensko sa stalo terčom nepriateľskej propagandy, sľubuje minister Robert Kaliňák prvé konkrétne kroky. Plánuje posilniť tím policajtov, ktorí riešia počítačovú kriminalitu.

„Dezinformácie síce nepovažujeme za hrozbu číslo jeden, chceme sa jej však venovať. Pre túto oblasť už máme vyčlenené nové tabuľkové miesta,“ povedal nedávno Kaliňák.

Na odbore počítačovej kriminality pracuje doteraz trinásť expertov. Zameriavajú sa na rôzne typy trestných činov na internete – od šírenia detskej pornografie po posielanie podvodných e-mailov, ktoré majú od ľudí vylákať heslá pre internetové bankovníctvo.

Od prvého mája sa má tento odbor posilniť o ďalších dvanásť policajtov. Ministerstvo to prezentuje ako odpoveď na fenomén poplašných správ, klamstiev a propagandy, ktoré podkopávajú dôveru ľudí v prozápadné smerovanie Slovenska.

„Jednou z nových činností tohto odboru bude aj preverovanie digitálnych informácií. K detailom sa zatiaľ vyjadrovať nebudeme,“ dodal hovorca ministerstva Ivan Netík.

Kiska: Sme bezbranný terč

Na nepripravenosť štátu na šírenie dezinformácií už dlhý čas upozorňujú novinári a viacerí aktivisti. Naposledy sa pridal aj prezident Andrej Kiska. Vo štvrtok na konferencii Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku hovoril o tom, že Slovensko, na rozdiel od okolitých krajín, je „terčom, ktorý sa nebráni“.

„Nebránime to, na čom je založená naša bezpečnosť, prosperita a stabilita. Správame sa absolútne nezodpovedne,“ povedal Kiska.

Kaliňák o posilnení tímu policajných expertov prvýkrát pred novinármi prehovoril začiatkom marca, nejde teda o priamu odpoveď na Kiskovu kritiku.

„V každom prípade je dobrá správa, že štát uvažuje o budovaní aspoň nejakých kapacít voči tejto novej hrozbe,“ hovorí analytik inštitútu Globsec a bývalý úradník ministerstva vnútra Daniel Milo.

Vhodnejší policajt alebo civil?

Kaliňák zvolil výrazne odlišnú cestu, než akou sa vydalo susedné Česko. Tamojšie ministerstvo vnútra k začiatku tohto roku vytvorilo Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám, v ktorom pracuje 15 ľudí.

Je zložené z civilných analytikov, ktorí sa doteraz venovali rôznym druhom ohrozenia vnútornej bezpečnosti. Po novom si k tomu pridali aj hrozby spojené so šírením dezinformácií.

Hlavný rozdiel oproti Slovensku teda spočíva v tom, že v Česku tento fenomén neriešia primárne policajti, ktorí sa majú venovať skôr prevencii kriminality a vyšetrovaniu trestných činov.

Podľa Mila je to vhodnejší model, pretože boj proti dezinformáciám je viac odbornou než policajnou záležitosťou. „Náplňou týchto ľudí má byť monitorovanie sociálnych sietí a pripravovanie nástrojov, aby štát vedel rýchlo komunikovať, pokiaľ sa šíri nejaká dezinformácia. To nie sú činnosti, ktoré by boli tradične spojené s políciou,“ hovorí Milo.

Slovenské ministerstvo svoju stratégiu obhajuje s tým, že aj policajti môžu byť expertmi na propagandu a dezinformácie. „To, že je niekto expert, sa neposudzuje podľa toho, či by bol zamestnaný v štátnej službe podľa zákona o štátnej službe alebo podľa zákona o štátnej službe policajtov,“ argumentuje hovorca Netík.

Šírenie dezinformácií môže byť podľa neho spojené aj s porušovaním zákona, čo už spadá pod kompetenciu polície. „Niektoré veci, ktoré súvisia s propagandou a hybridnými hrozbami, môžu byť posúdené aj z oblasti trestného práva, keďže môžu porušovať našu legislatívu,“ dodáva Netík.

Česi upozorňujú aj na hoaxy

Faktom je, že ani v prípade Česka sa zatiaľ nedá tvrdiť, že zvolilo lepšiu stratégiu. Budovanie jeho kapacít je stále na začiatku a na hodnotenie je zavčasu. O Centre proti terorizmu a hybridným hrozbám sa najviac hovorilo ešte pred jeho vznikom, keď ho prezident Miloš Zeman obvinil z toho, že môže cenzurovať internet – jeho pracovníci následne vysvetľovali, že nič také neplánujú, ani na to nemajú možnosti.

Najviditeľnejšou aktivitou centra smerom navonok sa zatiaľ stalo zriadenie twitterového účtu, kde zverejňuje napríklad informačné letáky o možných teroristických cieľoch. Popritom účet slúži aj ako miesto, kde analytici môžu vydať upozornenie, že ľudia na Facebooku zdieľajú nejakú poplašnú správu.

Vo februári takýmto spôsobom varovali, že dezinformačné weby šíria články o tom, že nad Európou sa vznáša rádioaktívny mrak, o ktorom vlády mlčia. Išlo o absolútny výmysel, ktoré sa české úrady snažili okamžite vyvrátiť, čo je považované za najlepšie možné riešenie. Vlani v decembri zasa upozornili na hoax o znásilňovaní dievčaťa arabskými migrantmi „niekde v Európe“.

Jedno z jeho prvých varovaní bolo, že vznikli dva falošné účty na Facebooku, ktoré sa tvária ako účty centra. V skutočnosti komunikuje iba cez Twitter.

„Keď sa vo verejnej debate objaví nepravdivá informácia, uvádzame k nej fakty. Ak vyhodnotíme, že fakty sú v rozpore so šírenou správou, označíme to ako dezinformáciu,“ vysvetľovala šéfka centra Eva Romancovová v DVTV.

„Vôbec najhoršie je, keď v takýchto chvíľach štát mlčí alebo poskytuje len všeobecné vyjadrenia. To iba pomôže tomu, aby si niektorí ľudia mysleli, že na tom musí byť niečo pravdivé, keď sa k tomu nikto nevyjadrí,“ hovorí aktivista a stredoškolský učiteľ Juraj Smatana, ktorý sa dlhodobo venuje internetovej propagande.

Česi sa len učia

Pracovníci centra však v neverejných rozhovoroch priznávajú, že aj oni sa mnohé veci zatiaľ iba učia. Navyše ich možnosti sú obmedzené. Môžu sa totiž venovať iba témam spadajúcim pod ministerstvo vnútra, pričom dezinformácie môžu zasahovať aj do oblasti iných ministerstiev (zdravotníctvo, obrana, zahraničné veci, …).

V Česku sa teda v súčasnosti rokuje o tom, že by vznikol úradnícky orgán aj pod úradom vlády, ktorý by boj proti hoaxom a propagande mohol koordinovať z najvyššej úrovne.

Za české Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám zodpovedá minister Milan Chovanec, s ktorým má Kaliňák nadštandardné vzťahy. Foto – TASR
Za české Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám zodpovedá minister Milan Chovanec, s ktorým má Kaliňák nadštandardné vzťahy. Foto – TASR

Oproti Slovensku má teda Česko náskok už len v tom, že aspoň tuší, čo bude potrebovať. České ministerstvo vnútra chce napríklad do konca roku 2017 napísať jednotný manuál pre všetky ministerstvá, aby vedeli, ako majú pri šírení dezinformácií komunikovať.

Jeho centrum zároveň plánuje robiť školenia pre stovky úradníkov naprieč celou štátnou správou a upozorňovať ich na riziká súčasnej informačnej vojny. Majú dostávať inštrukcie napríklad aj k tomu, čo môžu o sebe prezrádzať na Facebooku a ako nakladať s pracovnými informáciami. Pri dezinformačných kampaniach môžu byť totiž ľahko zneužiteľné aj zdanlivo banálne veci.

V Česku i na Slovensku dnes radoví úradníci pri nástupe do služby absolvujú iba rutinné poučenia o bezpečnosti pri práci či o protipožiarnej ochrane. Nikto ich neupozorňuje napríklad na to, že pri cestách do Bruselu si majú dávať pozor na rôzne informačné pasce – Brusel je totiž známy ako rajón zahraničných tajných služieb. Školenia tohto typu dostávajú iba diplomati.

Útok môže prísť kedykoľvek

Denník N sa spýtal Kaliňákovho ministerstva, či plánuje okrem posilnenia policajného tímu aj ďalšie kroky – napríklad manuál pre úrady, ako majú robiť krízovú komunikáciu, alebo jednotnú stránku, kde by štát v reálnom čase upozorňoval dezinformácie šírené na Faceboku. Hovorca Netík napriek opakovanej žiadosti žiadnu odpoveď neposkytol.

Podľa informácií Denníka N nie sú Kaliňákovi ľudia ani v priamom kontakte s českým Centrom proti terorizmu a hybridným hrozbách, aby si mohli vymieňať skúsenosti, hoci Kaliňák a český minister vnútra Milan Chovanec majú nadštandardné vzťahy.

Posledné týždne pritom ukázali, že slovenské úrady môžu byť pri šírení dezinformácií úplne bezradné. Príkladom je ministerstvo obrany. Začiatkom februára muselo čeliť najprv masovo zdieľanému videu s prejazdom amerického konvoja cez Slovensko, okolo ktorého vznikal celý rad konšpirácií. V marci sa zase šírila nepravdivá správa serveru topky.sk, že Američania plánujú na Slovensku postaviť utajenú základňu.

V prvom prípade nedokázali úradníci proaktívne vysvetliť, o aký vlak na videu presne ide. V druhom prípade zase vydali iba kostrbato napísané stanovisko, z ktorého nebolo na prvé prečítanie pochopiteľné, čo vlastne Američania na Slovensku plánujú.

Kotlebovci strašia vojenským transportom. „Vraj presun techniky na cvičenie do Maďarska,“ napísal im jeden človek do diskusie. „To tvrdil aj Hitler,“ odpovedajú kotlebovci.
Americkým transportom strašili napríklad facebookové stránky spojené s Kotlebovou ĽSNS. „Vraj presun techniky na cvičenie do Maďarska,“ napísal jeden človek do diskusie. „To tvrdil aj Hitler,“ odpovedali kotlebovci.

Ďalšie príležitosti môžu prísť už čoskoro. Koncom marca napríklad slovenská armáda vyšle 150 vojakov na cvičenie do Lotyšska. Kotlebova ĽSNS to označuje za jasnú agresiu voči Rusku – hoci vojaci NATO majú byť v Pobaltí rozmiestnení ako odpoveď na ruskú hrozbu voči týmto krajinám.

Kotlebovci na Facebooku priamo či nepriamo kontrolujú zhruba 140 stránok a nebol by pre nich problém rozšíriť k tejto, alebo akejkoľvek inej téme, lživý výklad udalostí. Podarilo sa im napríklad šíriť hoax, že ich hliadka zachránila ženu pred znásilnením vo vlaku, hoci nič také sa nestalo a ich hliadka tam ani nebola.

Úplne nepredvídateľné môžu byť aj dezinformačné weby, ktoré dokážu takmer čokoľvek otočiť podľa svojho uváženia. Napríklad Hlavné správy pred týždňom publikovali článok, v ktorom označili iniciatívu za zrušenie Mečiarových amnestií za aktivitu finančníka Georgea Sorosa a americkej ambasády. Ako Hlavným správam vysvetlil sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin, táto kampaň môže viesť až k rozloženiu právneho štátu na Slovensku. Článok mal na Facebooku 1400 zdieľaní, vidieť ho mohli tisíce ľudí.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Hoaxy a propaganda

Teraz najčítanejšie