nedeľa

Študenti architektúry navrhli, ako by mohla vyzerať Mickiewiczova: Ulica môže fungovať aj inak než parkovisko

Mickiewiczova ulica by mohla byť prirodzeným a plynulým pokračovaním centra Bratislavy. Teraz je však plná áut.

Mickiewiczova ulica v Bratislave je len jedna z mnohých, ktoré by mohli vyzerať inak.

Je to jedna z tých ulíc, ktorými treba iba čo najrýchlejšie prejsť. Je síce v centre mesta, prakticky nadväzuje na živú Obchodnú ulicu, ale pre chodcov akoby ani neexistovala. A pritom je tam reštaurácia s množstvom štamgastov, jeden z mála obchodov s metrovým textilom v celej Bratislave aj moderné bistro. Ako ulica je však Mickiewiczova prakticky mŕtva. Môže za to najmä množstvo áut, ktoré si skracujú cestu z jedného konca mesta na druhý práve cez ňu, ale aj príšerný stav chodníkov.

Architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý ju so svojimi kolegami veľmi dobre poznajú. Už tri roky sídli ich ateliér v budove Wallenrod, ktorú navrhli a postavili. „Každý deň sem chodíme do práce a trávime tu pomerne veľa času. Presne vidíme, čo túto ulicu paralyzuje a aké má problémy, ale vieme tiež, aké sú jej možnosti,“ hovorí Tomáš Šebo.

S kolegami mali pocit, že ako developerská skupina a architektonický ateliér v jednom majú dosť skúseností na to, aby s tým čosi urobili. Okrem vlastných riešení však takúto možnosť ponúkli aj študentom architektúry na Ústave urbanizmu Fakulty architektúry STU. Výsledkom je množstvo inšpiratívnych nápadov, ktoré si práve teraz môžete pozrieť v galérii Satelit v Hurbanových kasárňach.

Autá si často cez Mickiewiczovu ulicu skracujú cestu, pre chodcov a mestský život sa však takto stáva prakticky nepoužiteľná.
Mickiewiczova ulica (odbočka doprava) by mohla byť prirodzeným a plynulým pokračovaním centra Bratislavy, teraz je však plná áut.

Jeden z návrhov, ako zmeniť dolnú časť Kollárovho námestia pred galériou Satelit v Hurbanových kasárňach. Autor: Alexander Topilin
Jeden z návrhov, ako zmeniť dolnú časť Kollárovho námestia pred galériou Satelit v Hurbanových kasárňach. Autor – Alexander Topilin

Celej lokalite by mohlo pomôcť aj lepšie miesto pre električkovú zástavku. Prístrešky odvádzajú dažďovú vodu priamo do koreňovej sústavy rastlín.
Celej lokalite by mohlo pomôcť aj lepšie miesto pre električkovú zastávku. Prístrešky odvádzajú dažďovú vodu priamo do koreňovej sústavy rastlín.

Radikálny názor, ktorý predpokladá úplne vylúčenie dopravy z Mickiewiczovej ulcie a vytvorenie pešej zóny.
Radikálny názor, ktorý predpokladá úplné vylúčenie dopravy z Mickiewiczovej ulice a vytvorenie pešej zóny.

Skutočný problém, skutočné riešenie

Väčšina z návrhov prichádza s reálnymi riešeniami, iba niektoré sú z kategórie ľahkého sci-fi, ale to, napokon, môže byť v slovenských podmienkach aj myšlienka obmedzenia osobnej automobilovej dopravy v centre. „Vystavujeme všetky vizuály, každý z ôsmich tímov urobil návrh, v ktorom je potenciál a z ktorého by sa dalo čosi využiť. Realizovať by sa síce nedalo úplne všetko, ale aj samotné nápady sú dôležité,“ hovorí Adam Galvánek, ktorý koordinoval projekt v spolupráci s FA STU.

Nesie názov Bratislava bez ľudí?! a podieľalo sa na ňom osemnásť študentov architektúry pod vedením Kataríny Boháčovej a Tomáša Hanáčka. Vstupné zadanie bolo jednoduché. Študenti dostali na začiatku semestra základné náčrty a podklady od ateliéru Šebo Lichý, ktorý už dlhšie pracuje na vlastnom projekte revitalizácie Mickiewiczovej ulice, a potom mali voľnú ruku. „Myslím si, že to bolo obohacujúce pre obe strany (aj pre nás, aj pre nich), lebo mohli pracovať na zadaní, ktoré nie je fiktívne, ako to zväčša na škole býva, a s ľuďmi, ktorí sa v tomto prostredí už pár rokov profesionálne pohybujú. Nám ich nápady zasa priniesli nezaťažený pohľad, aký už nie je ľahké dosiahnuť po rokoch práce,“ hovorí Tomáš Šebo.

Úloha mala jasný rámec: urobiť Mickiewiczovu ulicu tak, aby nebola paralyzovaná množstvom áut, ktoré ňou iba prechádzajú, a aby bola prívetivejšia voči chodcom aj alternatívnym druhom dopravy. „Dnes sú všetky chodníky na ulici plné parkujúcich áut, ktoré tu stoja celý deň, ale nepatria rezidentom, lebo večer vidno, koľko ich tu naozaj ostane. Takto iba zaberajú chodník, po ktorom sa nedá prejsť. Navyše, aj to málo, čo z chodníka ostane voľné, je často buď zničené,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás