Študenti architektúry navrhli, ako by mohla vyzerať Mickiewiczova: Ulica môže fungovať aj inak než parkovisko

Je to jedna z tých ulíc, ktorými treba iba čo najrýchlejšie prejsť. Je síce v centre mesta, prakticky nadväzuje na živú Obchodnú ulicu, ale pre chodcov akoby ani neexistovala. A pritom je tam reštaurácia s množstvom štamgastov, jeden z mála obchodov s metrovým textilom v celej Bratislave aj moderné bistro. Ako ulica je však Mickiewiczova prakticky mŕtva. Môže za to najmä množstvo áut, ktoré si skracujú cestu z jedného konca mesta na druhý práve cez ňu, ale aj príšerný stav chodníkov.

Architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý ju so svojimi kolegami veľmi dobre poznajú. Už tri roky sídli ich ateliér v budove Wallenrod, ktorú navrhli a postavili. „Každý deň sem chodíme do práce a trávime tu pomerne veľa času. Presne vidíme, čo túto ulicu paralyzuje a aké má problémy, ale vieme tiež, aké sú jej možnosti,“ hovorí Tomáš Šebo.

S kolegami mali pocit, že ako developerská skupina a architektonický ateliér v jednom majú dosť skúseností na to, aby s tým čosi urobili. Okrem vlastných riešení však takúto možnosť ponúkli aj študentom architektúry na Ústave urbanizmu Fakulty architektúry STU. Výsledkom je množstvo inšpiratívnych nápadov, ktoré si práve teraz môžete pozrieť v galérii Satelit v Hurbanových kasárňach.

Skutočný problém, skutočné riešenie

Väčšina z návrhov prichádza s reálnymi riešeniami, iba niektoré sú z kategórie ľahkého sci-fi, ale to, napokon, môže byť v slovenských podmienkach aj myšlienka obmedzenia osobnej automobilovej dopravy v centre. „Vystavujeme všetky vizuály, každý z ôsmich tímov urobil návrh, v ktorom je potenciál a z ktorého by sa dalo čosi využiť. Realizovať by sa síce nedalo úplne všetko, ale aj samotné nápady sú dôležité,“ hovorí Adam Galvánek, ktorý koordinoval projekt v spolupráci s FA STU.

Nesie názov Bratislava bez ľudí?! a podieľalo sa na ňom osemnásť študentov architektúry pod vedením Kataríny Boháčovej a Tomáša Hanáčka. Vstupné zadanie bolo jednoduché. Študenti dostali na začiatku semestra základné náčrty a podklady od ateliéru Šebo Lichý, ktorý už dlhšie pracuje na vlastnom projekte revitalizácie Mickiewiczovej ulice, a potom mali voľnú ruku. „Myslím si, že to bolo obohacujúce pre obe strany (aj pre nás, aj pre nich), lebo mohli pracovať na zadaní, ktoré nie je fiktívne, ako to zväčša na škole býva, a s ľuďmi, ktorí sa v tomto prostredí už pár rokov profesionálne pohybujú. Nám ich nápady zasa priniesli nezaťažený pohľad, aký už nie je ľahké dosiahnuť po rokoch práce,“ hovorí Tomáš Šebo.

Úloha mala jasný rámec: urobiť Mickiewiczovu ulicu tak, aby nebola paralyzovaná množstvom áut, ktoré ňou iba prechádzajú, a aby bola prívetivejšia voči chodcom aj alternatívnym druhom dopravy. „Dnes sú všetky chodníky na ulici plné parkujúcich áut, ktoré tu stoja celý deň, ale nepatria rezidentom, lebo večer vidno, koľko ich tu naozaj ostane. Takto iba zaberajú chodník, po ktorom sa nedá prejsť. Navyše, aj to málo, čo z chodníka ostane voľné, je často buď zničené, alebo nepriechodné vinou rôznych zle osadených značiek či stĺpov,“ hovorí Tomáš Šebo.

Verejný priestor namiesto parkoviska

Keďže jedným z hlavných problémov je doprava, vstupné zadanie pre študentov obsahovalo aj možné reálne riešenia, ktoré ateliér Šebo Lichý konzultoval s dopravným inžinierom. „Samozrejme, študentov najviac lákalo urobiť ulicu úplne bez áut, iba pre chodcov a cyklistov. My si nemyslíme, že úplné vylúčenie dopravy z ulice by bolo tým najlepším riešením, určite by však mala mať iný režim než teraz a nemala by byť tranzitnou zónou,“ hovorí Šebo.

Linky mestskej hromadnej dopravy by na ulici nechali, ale jednou z možností, ktorá by ulici pomohla, je jednosmerná premávka. Doprava by sa dala zásadne zmeniť aj v oblasti Amerického námestia, kde ulica ústi. Električková trať by podľa nákresov mohla byť posunutá a prechádzať popri bytovom dome Avion, čím by na mieste Amerického námestia a Metropolky mohol vzniknúť veľkorysý verejný priestor.

„Celá lokalita má však viacero zaujímavých miest – jeden z projektov napríklad rieši nápadito priestor pred Blumentálom, kde by mohlo vzniknúť malé príjemné námestie, ak by tam neparkovali autá. Dnes tam funguje skvelá kaviareň, ktorá láka množstvo ľudí, a na tom by sa dalo stavať. Zaujímavým miestom je aj spodná časť Kollárovho námestia, ktorá je priamo pred Hurbanovými kasárňami s galériou Satelit – tiež by tu mohlo byť príjemné mestské prostredie, ak by sa zmenil súčasný stav dopravy,“ hovorí Šebo.

Celkové riešenie dopravy v centre vidí najmä vo využívaní centrálneho mestského okruhu namiesto tranzitu naprieč centrom mesta, v jednotnej parkovacej politike a v otočení zmýšľania o tom, ako sa v centre presúvať z miesta na miesto. „Na prvej priečke musí byť v centre pešia doprava, na druhom mestská hromadná doprava, potom alternatívne druhy dopravy (napríklad cyklisti) a až potom je tu priestor pre osobnú automobilovú dopravu. A ak už auto do centra príde, musí vedieť, kde zaparkovať, ideálne pod zemou, aby nestálo na chodníku,“ hovorí Šebo.

Je to reálne?

Projektu revitalizácie Mickiewiczovej ulice sa ateliér venuje už dlhšie, za sebou má aj stretnutia s vedením mesta a chce, aby sa celý nápad posunul do verejnej debaty. „Teraz je síce obdobie megalomanských plánov, no my sme skôr na strane prirodzenej, postupnej obnovy mesta a vytvárania fungujúcich mestských priestorov až na úrovni komunít. Mickiewiczova ulica je iba jedna z mnohých, my ju však vnímame ako súčasť mestského organizmu, ktorý je roztrhaný na časti, tak ako aj táto trasa spájajúca Staré mesto s Novým mestom. Chceli by sme odstrániť nepriechodné lokality a urobiť z toho jednu fungujúcu súvislú trasu, ktorú ocení nielen komunita rezidentov, ktorá tu býva, ale aj ostatní obyvatelia mesta,“ hovorí Šebo.

To najdôležitejšie, čo musí prísť, je podľa Adama Galvánka najmä zmena v myslení. „Čím dlhšie sa tomuto projektu venujeme, tým viac sa mi zdá, že je to skutočne reálne a mohlo by sa to napokon podariť. Stačí začať malými krokmi, zrušiť parkovanie na chodníkoch, urobiť z ulice jednosmerku – to všetko sa dá. Hlavne však musíme zmeniť zmýšľanie ľudí, aby si vôbec všimli, že tu máme nejaký problém, ale dá sa s ním niečo urobiť a oni sami sa o to môžu pričiniť,“ hovorí Galvánek.

Výstava tridsiatky návrhov v Satelite by podľa iniciátorov projektu mohla priniesť nové názory a otvoriť širšiu debatu, na základe ktorej by sa dali pripraviť nejaké ďalšie konkrétne kroky. Na to je však potrebná aj spolupráca so samosprávou.

„Verím, že sa nám podarí začať konštruktívnu debatu. Ak by sme to nepovažovali za reálne, nešli by sme do toho. Táto ulica však môže byť lepšia a nemusí to stáť ani veľa peňazí. Nateraz plánujeme napríklad pokusné uzatvorenie ulice na jeden víkend a usporiadanie akcie, ktorá by ukázala, že toto miesto má svoj potenciál. Napokon, aj Dobrý trh, ktorý funguje na Panenskej ulici, ukázal, že ulica môže žiť a fungovať aj inak než parkovisko, kde na celý deň odložíte svoje auto,“ hovorí Šebo.