nedeľa

Ján Štrasser: Papier musí byť počuť

Najprv sa musíte čo najviac o človeku dozvedieť, a potom zabudnúť, že viete odpovede na otázky, ktoré sa pýtate, hovorí Ján Štrasser. Za knihu rozhovorov s Františkom Mikloškom získal Cenu Dominika Tatarku.

Minulý týždeň sa Ján Štrasser stal laureátom Ceny Dominika Tatarku. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prvú knihu rozhovorov urobil pred dvanástimi rokmi s Milanom Lasicom. Myslel si, že tým sa celý nápad začne aj skončí. Dodnes sa jej predalo takmer osemnásťtisíc kusov a odvtedy urobil každý rok ďalší knižný rozhovor. Hercov a herečky časom striedal so spisovateľmi a spisovateľkami, predvlani s ponukou rozprávať sa oslovil Františka Mikloška. „Moja najväčšia satisfakcia je, keď sa kniha dobre číta. Keď mi niekto povie, že si v nej len tak začal listovať a zrazu bolo pol druhej ráno,“ hovorí JÁN ŠTRASSER.

Čo pre vás znamená Tatarkova cena?

Poviem to na rovinu, nesmelo som po nej túžil. Je prestížna nielen z literárneho hľadiska, ale aj v spoločensko-politickej rovine, keďže oceňuje ľudí, ktorí sa držia myšlienok novembra 89 a dodnes pre to aj niečo robia. Veľmi si ju vážim a to, že som ju dostal, pre mňa znamená naozaj veľa. V tomto prípade aj preto, lebo so mnou ju dostal aj Alexander Balogh za knihu podobného typu – knihu rozhovorov o Jánovi Langošovi. Títo dvaja – František Mikloško a Ján Langoš, o ktorých naše knihy sú, mali k sebe blízko najmä svojím charakterom, politickým nasadením za demokraciu a slobodu.

Čím je kniha rozhovorov s Františkom Mikloškom iná oproti všetkým predošlým, že si práve ona vyslúžila ocenenie?

To by iste lepšie povedala porota, ale myslím si, že sa o to významne zaslúžil František Mikloško tým, že je partnerom našich rozhovorov. Je to totiž kniha rozhovorov s niekým, kto je nositeľom príbehu čestného, charakterného a spoločensky angažovaného človeka od prednovembrových dní až po súčasnosť. František Mikloško už sám napísal knihy o tajnej cirkvi, o novembrových udalostiach, o svojich stretnutiach, ale knihu pamätí nenapísal. Keď sme sa stretli prvýkrát, spýtal som sa ho, či to nemá v pláne, lebo v takom prípade by veľký knižný rozhovor nemal zmysel. Povedal však, že nie, a aj preto táto kniha vznikla.

Doteraz ste sa rozprávali najmä s hercami a spisovateľmi. Aké okolnosti viedli k tomu, že ste oslovili práve jeho?

Posledná kniha rozhovorov, na ktorej som robil, bola s Altou Vášovou. Kniha bola hotová, sedeli sme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |