nedeľa

Rolling Stones pred koncertom v Prahe neverili, že Mišík hral pre milión ľudí

Čerstvý sedemdesiatnik Vladimír Mišík, polstoročie neodmysliteľne spätý s dejinami českého rocku, vystúpi so svojou kapelou Etc... v pondelok o 19.00 h v bratislavskom Ateliéri Babylon.

So synom Adamom na vlastnej planétke vo filme Nechte zpívat Mišíka. Foto – ČT

Pamätníci si radi spomínajú na dramatickú sviatočnosť chvíle, keď sa na veľkolepom folkovom festivale v Ostrave v 80. rokoch rozšírila správa, že tajuplným nemenovaným hosťom vystúpenia Vladimíra Mertu bude v tom čase zakázaný VLADIMÍR MIŠÍK. „Občas sa niečo také podarilo, keď ma niekto z priateľov prepašoval na pódium,“ spomína hudobník, skladateľ, textár a spevák, polstoročie spätý s dejinami českého rocku. A morálnou vzpruhou v tom ťažkom období boli preňho aj nápisy na stenách v pražských uliciach „Nechte zpívat Mišíka“.

Režisérka Jitka Němcová takto nazvala svoj film, ktorý mal premiéru pred niekoľkým dňami, pri príležitosti vašich sedemdesiatín. Vtipná nepatetická snímka je na hony vzdialená iným hudobným dokumentom. Mali ste nejaké požiadavky, čo ste si chceli vo filme presadiť?

Presadiť je silné slovo, ale od začiatku aj počas nakrúcania sme veľmi intenzívne komunikovali s režisérkou. Jitka tam predovšetkým nechcela mať tie klasické hovoriace hlavy, ktoré sú takmer v každom dokumente. To mi vyhovovalo, bál som sa, aby ten film nevyznel veľmi seriózne. Samozrejme, chcel som tam mať čo najviac muziky, a to tam, myslím si, je.

Základným snovým pries­torom sa stala planétka v slnečnej sústave s priemerom asi štyri kilometre, ktorú v 90. rokoch objavili astronómovia z Kleti, má číslo 18456 a dali jej meno Mišík. Ako sa cíti rocker na svojej planétke?

Apríl 1983, nápis na múre v pražských Holešoviciach, keď režim zakázal Mišíkovi vystupovať.
Apríl 1983, nápis na múre v pražských Holešoviciach, keď režim zakázal Mišíkovi vystupovať.

Som vášnivým čitateľom sci-fi literatúry, tak ma to nadchlo. Pri nakrúcaní sme sa presťahovali na jej kulisu, postavenú v ateliéri, a príjemné prostredie umocňovala aj chladnička s pivom.

Tam, sediac v kresle, s pobavením sprevádzate diváka svojím životom, ale aj vediete dialógy so synom Adamom a – so sliepkou. Po premiére sa ozvali hlasy, že sliepka je odkazom na váš dávny album Kuře v hodinkách, najzásadnejšiu platňu v histórii českého rocku. Je to dobrá stopa?

So sliepkou bolo fajn, až na to, že mi občas odpila z piva. No odkaz na album je takou postfabuláciou, až po premietaní niekto v krčme prišiel s týmto „objavom“. Nie, sliepka tam bola sama za seba ako milá absurdita a ďalšie odľahčenie dokumentu. Bol to jeden z radu dobrých nápadov režisérky Němcovej.

Nakrúcanie filmu prispelo nečakane aj k objasneniu osudov vášho otca, ktorého ste nikdy nepoznali.

Moja mama, Slovenka, prežila love story s americkým dôstojníkom, ktorý bol potom niekedy v lete roku 1946 odvelený z Nemecka. Možno už vedel, že mama bola tehotná. Ja som celý život strávil v domnení, že padol v Kórejskej vojne. Ale vďaka filmu, práci českých a amerických historikov a genealógov sa zistilo, že všetko je úplne inak.

Film sa už niekoľko dní premieta, tak to môžeme povedať – váš otec žil normálny život v USA, bol pilotom Pan Am a mal kopu detí.

Áno, mám odrazu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 91020 z vás dostáva správy e-mailom